Za architektúrou v Južnej Kórei

Geograficky vzdialená a väčšine z nás málo známa krajina. Pred pár rokmi sa na Slovensku o Kórei začalo viac hovoriť hlavne v súvislosti s kapitálom, ktorým vstúpila do nášho dominantného priemyselného odvetvia-výroby automobilov. V súčasnosti je považovaná za jedného z najsilnejších svetových ekonomických dravcov.

No, a kde je kapitál, tam sa isto darí aj architektúre. Bolo by hádam dobré presvedčiť sa o tom na vlastné oči - povedali sme si s Dušanom  pri vzniku myšlienky navštíviť túto pre nás exotickú ázijskú krajinu. Druhým  motivujúcim faktorom pre túto ďalekú cestu bola návšteva Shanghaia, búrlivo rozvíjajúceho sa mesta so skvelou Hudecovou architektúrou, o ktorej už konečne aj doma na Slovensku veľa vieme. 

Vzhľadom na naše dostatočné cestovateľské skúsenosti sme si cestu v podstate naplánovali a zorganizovali sami.

Fixovali sme si optimálny termín cesty na september s ohľadom na klimatické pomery cieľovej krajiny a navrhli sme zostavu výpravy, v akej vyrazíme za jej poznaním. Tá sa z rôznych dôvodov viackrát zmenila. Počet jej členov sme limitovali na štyroch pasažierov pre flexibilnosť a pohodlné cestovanie autom, ktoré sme si plánovali v cieľovej krajine prenajať. Dokonca sme si pre každý prípad všetci vybavili medzinárodné vodičské preukazy. Nakoniec všetko bolo inak...

Priebežne sme pokračovali v teoretickej príprave a získavaní  rôznych informácií o cieľovej destinácii. Z rôznych zdrojov sme okrem návštevy kórejskej ambasády v Bratislave najviac informácií a najužitočnejších poznatkov získali z výborného cestovateľského bedekra vydavateľstva Lonely Planet KOREA.

S Kóreou máme bezvízový styk, čínske víza bolo treba vybaviť.

Pri časovom a obsahovom pláne trojtýždňovej cesty sme si stanovili tri základné veľkomestá s predpokladanou dobou pobytu v nich – Soul 5 dní, Busan 3 dni a na spiatočnej ceste čínsky Shanghai 5 dní. Prostredníctvom svetovej siete Airbnb sme si v týchto mestách vytipovali a zaistili aj vhodné ubytovanie. Ostatné dielčie ciele cesty a jej trasa zostali otvorené. Konkretizovali sme ich až počas cesty po podrobnejšom oboznámení s ich atraktivitou alebo po konzultáciách s domorodcami v infoofisoch. Pri výbere lokalít  sme sa zamerali na viaceré kritériá, ale najmä na zaujímavé historické, prírodné a architektonické hodnoty, či atraktivity.

Už po prvých dňoch sme zavrhli myšlienku prenájmu auta. Presvedčili sme sa, že v Južnej Kórei, ktorá je plošne menšia ako bývalé Československo (cca 100.000 km2), perfektne funguje autobusová i železničná doprava. Je pomerne lacná, s veľkou hustotou siete spojov a je komfortná. Hlavne sme sa takto vyhli stratám času v častých zápchach v mestách. Vo veľkých mestách sme sa na väčšie vzdialenosti prepravovali metrom, na menšie taxíkom alebo autobusom (veľa i pešibusom). Trojdňové cestovné kartičky nám umožňovali rýchly pohyb v bludiskách veľkomiest.

Obľúbili sme si aj city-tour – turistickú jazdu v otvorených dvojpodlažných autobusoch trasami po najzaujímavejších častiach miest. Nielen, že sa dalo z navštíveného mesta veľmi veľa vidieť a dobre fotografovať, ale aj bezprostredne pocítiť atmosféru  mestského priestoru. To nám šetrilo čas, ale aj energiu, ktorú sme pri pešom pohybe   čerpali nadoraz. Veď sme z hotelov odchádzali ráno okolo ôsmej hodiny a vracali sme sa krátko  pred polnocou.   

Veľmi pozitívne na nás zapôsobili domáci Kórejci. Tvoria 95 % z 50-miliónového národa, ktorý si zachoval svoju identitu napriek zložitej a niekedy krutej histórii pri nájazdoch rôznych dobyvateľov. Na rozdiel od severného suseda využil svoju pracovitosť a húževnatosť kombináciou s vhodným ekonomickým modelom pre rýchly rozvoj a rast životnej úrovne. Výsledkom je kultivovaná krajina, vzdelaný a moderný národ, sociálne istoty. Z nášho pohľadu sme vysoko ocenili očividnú starostlivosť štátu o pamiatky, úroveň architektúry a vybudovanú infraštruktúru. Veľké množstvo pamiatok starovekej kultúry  je zaradených do zoznamu UNESCO, hoci niektoré z nich sú dokonalé repliky pôvodných objektov.

Samotní Kórejci  boli voči nám, pre nich exotických turistov, veľmi milí, ústretoví a ochotní pomôcť. Máme viacero milých zážitkov z takýchto náhodných kontaktov. Potešilo nás, že o našej krajine vedeli.

Do očú bijúca je priam posadnutosť (a nielen u mladej generácie) využívať najmodernejšie elektronické výdobytky doby. V každej voľnej chvíli, hlavne pri cestovaní v dopravných prostriedkoch, sú napojení na virtuálny svet elektronických médií.

V krátkosti naznačíme trasu našej kórejskej cesty s krátkou charakteristikou  navštívených miest a priblížime ich zopár obrázkami.

Odletom z Budapešti po 5,5 hodinovom lete s medzipristátím v katarskej Dohe a následných 9 hodinách  strávených v lietadle pristávame v Incheone – meste vzdialenom 52 km od Soulu s najväčším a najmodernejším letiskom v Kórei. Odtiaľ sa presúvame autobusmi Limousine do Soulu, najväčšej kórejskej metropoly s 10,5 mil. obyvateľov.

Už pred príchodom sme sa teoreticky pripravili na to, aby sme čo najviac videli z tohto moderného a rozvíjajúceho sa veľkomesta. Soulu nedávno UNESCO udelilo titul mesto designu. Okrem toho sme sa dočítali, že tvorcovia tohto mesta po stáročia rešpektujú zásady feng-šuej, ktoré mesto harmonizujú a chránia.

Teoreticky pripravení a vybavení podrobnými mapami sme v priebehu 5 dní systematicky navštevovali a spoznávali najvýznamnejšie historické i súčasné pamätihodnosti, architektonické skvosty, videli sme viaceré kultúrne podujatia.

Výborná hustá sieť MHD, hlavne trás moderného metra, nám skracovala čas na presun do jednotlivých štvrtí k vytipovaným architektonickým komplexom. Naučili sme sa orientovať v spleti liniek metra ako aj v krkolomných názvoch jednotlivých staníc. Ešteže boli písané okrem pre nás nezrozumiteľného písma aj v latinke.

Objavili sme aj skvelú možnosť rýchleho poznania mesta prostredníctvom city-tour busov, ktoré sme dokonale využili v Soule i iných mestách na okružné jazdy. Najzaujímavejšie miesta sme opätovne prešli aj viackrát, mnohé pešo a urobili sme si fotodokumentáciu.

Prvé naše nedočkavé kroky po ubytovaní v Soule viedli v štvrti Dongdaemun k novému komplexu Design Plaza and Park (uvádzanému tiež ako DDP), ktorý sa nachádzal veľmi blízko nášho hotela. Jeho návštevou sme zažili prvý pozitívny šok.

Vybúraním časti mestskej štvrte vznikol rozsiahly park, ktorý svojou nenapodobiteľnou organickou a veľmi expresívnou architektúrou dotvorila svetoznáma, nedávno zosnulá iránska architektka Zaha Hadid.

Rozľahlý kultúrno-spoločenský komplex mal byť dokončený v r. 2010. Unikátne archeologické nálezy, objavené počas výstavby, termín posunuli do roku 2014. Nájdené zvyšky opevnenia a historické artefakty boli zmenou projektu citlivo zakomponované do nového celku a stali sa tak jeho súčasťou. Priestor parku je doplnený množstvom originálnych exteriérových plastík a záhonmi umelých bielych kvetov, ktoré v noci svietia.

Radi sme sa sem vracali po vyčerpaní nášho denného programu (i svojich síl)  a užívali sme si silu tohto miesta. Veď tu akoby prestala existovať zemská príťažlivosť pri úžasných tvaroch architektúry... 

Zaujala nás aj architektúra novej soulskej radnice, dokončenej v roku 2012 (pripomínajúcej vraj vlnu tsunami). úplne novej budovy LOTTE World Tower, ktorú práve dokončili, priestorov pri olympijskom parku a ďalších objektov.

Po návšteve Soulu vyrážame autobusom smerom na východné pobrežie do mesta Gangneung. Nevybrali sme si ho náhodne. V informačnom centre sme sa dozvedeli, že  práve tu budú stáť hlavné športové objekty zimných olympijských hier 2018 v Pyeong- changu. Všetci štyria členovia našej výpravy sa o šport zaujímame, nemôžeme to obísť bez   „skontrolovania“ stavu príprav. 

Po príchode do mesta a ubytovaní vyrážame k pobrežiu - sme pri Japonskom mori. Počas prechádzky pri búrlivom mori sme v diaľke spozorovali siluety športových novostavieb. Kúpať sa nedalo, tak sme si zastavili taxík a nechali sme sa odviezť k týmto cieľom. Nemýlili sme sa. Veľmi ochotný taxikár  nám potvrdil, že práve tu o necelé dva roky budú prebiehať boje o olympijské medaily a chcel nám ukázať čo  najviac z rozostavaného areálu.

Prichádzame ku vstupu na hlavný štadión a pešo obchádzame dve veľké športové haly i ďalšie rozostavané objekty. Zaujímavé tvary sľubujú po ich dokončení atraktívny športový komplex. Budeme sa tešiť, keď o dva roky budeme môcť pri televíznych prenosoch porovnávať zmenenú realitu.

Veľmi spokojní s takýmto „úlovkom“ sa vraciame do mesta vedľa novej radnice s peknou dominantnou polohou nad mestom. Blížiacu sa športovú udalosť avizujú v jej okolí na viacerých miestach plastiky olympijských kruhov. 

Túžiac po tichu a krásach prírody sme zamierili na sever do rybárskeho mesta Sokcho, ktoré je nástupným mestom do národného parku Seoraksan, najkrajšieho v Kórei. 

Dostávame sa sem autobusom a symbolickou tradičnou kórejskou bránou vstupujeme do perfektne upravených vychádzkových trás, vyznačených na panelovej mape aj so stupňom ich obtiažnosti. Fotíme krásne údolia, strmé zalesnené zrázy a hučiacu horskú rieku s množstvom oblých valúnov. Na 1750 m vysoký hlavný vrchol premáva lanovka, ktorú ignorujeme, lebo vo väčšej výške je všetko zahalené v hmle. Radšej sme si  otestovali svoju kondičku pri 3 hodinovom výstupe po výborne upravených strmých chodníkoch s povrchom z recyklovanej gumy na jeden z vyhliadkových vrcholov s vodopádmi. Trochu sme pritom zmokli.

Po návrate do mesta Sokcho sme sa prešli po nábrežnej promenáde a v jednej z mnohých štýlových reštaurácií sme koštovali pečené ryby a morské plody pripravované priamo pri stole na rošte.

Nafotili sme si mohutný komplex divadla s expohalou a zaujímavou výhliadkovou vežou, ako aj iné pozoruhodnosti mesta.

Ďalšou našou zastávkou, kde sme sa ubytovali, bolo mesto Andong, známe svojím svetovým festivalom masiek. Mestu sme veľa času nevenovali, dožičili sme si však obed v štýlovej kórejskej reštaurácii so sedením na zemi.

Po večernej prechádzke sme oddychovali v hoteli. Túto večernú pohodu oddychu a spomienok na prežitý deň nám narušil nečakaný zážitok. Odrazu sme sa počas pár sekúnd samovoľne začali posúvať so stoličkami po podlahe - zemetrasenie!!  Na chvíľu sme stratili reč dúfajúc, že to nebude pokračovať. Našťastie, netrvalo dlho. Vo večerných televíznych správach to bolo potvrdené - malo intenzitu 5,1 stupňa a epicentrum bolo od nás cca 30 km. V meste, ktoré bolo naším cieľom o dva dni...

Na druhý deň pobytu v tejto časti vyrážame na autobusový výlet do UNESCO-m ocenenej dediny Hahoe. Pripomína slovenský Vlkolinec. Živý skanzen, kde žije cca 260 obyvateľov v štýlových dedinských domoch s typicky tvarovanou slamenou alebo keramickou strechou nám ukázal podobu feudálnej Kórey. Boli sme sklamaní z množstva rušivých súčasných doplnkov a konštrukcií. Pekná bola zátoka v meandri rieky a ryžové polia, ktorými bola dedina obkolesená.

Cestou späť do mesta s našim hotelom sme sa zastavili v konfuciánskom kláštore v mystickom horskom prostredí. 

V ďalšom programe sme sa zamerali hlavne na lokality s UNESCO pamiatkami, ktoré určovali budúcu trasu našej cesty. Ešte v ten istý deň v podvečer prichádzame do bývalého kráľovského mesta Gyeongju, nazývaného „múzeom bez múrov“. Je to dobrá voľba.

Na druhý deň ráno odchádzame autobusom na výlet do Bulguk-sa, 16 km vzdialeného budhistického  chrámového komplexu, jedného z najslávnejších v Kórei. Mystické horské prostredie, krásne zrekonštruovaný pavilónový komplex a spev budhistického kňaza pri bohoslužbe nás na chvíľu vnáša do iného sveta.

Taxíkom sa premiestňujeme k veľmi propagovanej horskej jaskyni Seokguram s uctievanou a vraj najkrajšou kórejskou sochou Budhu. Aj keď bol znázornený v stave osvietenia, boli sme sklamaní - bol za sklom a nesmel sa fotiť.

Autobusom sme zišli do údolia a po obede v kórejskom štýle sme sa vydali na prehliadku

rekreačnej oblasti s hotelmi a jazerom. Prehliadku sme ukončili v Garden City pri vtáčom pavilóne.

Večerná prechádzka v neďalekom parku nám vyrazila dych. Dostali sme sa ku komplexu kráľovských hrobiek v tvare dokonalých zatrávnených polgulí, vo večernom osvetlení vyzerali  ohromne mysticky. Tešili sme sa na jeho podrobnú prehliadku na druhý deň.

Spomínané hrobky kráľovskej dynastie Silla, nazývané tumuli, sú dominantnou   súčasťou  rozľahlého parku. Tvoria komplex zoskupení kopcov polguľovitého tvaru rôznej veľkosti, niektoré s priemerom vyše 100 m a výškou cez 20 m. Na niektorých z nich vyrástli mohutné stromy. Jedna z hrobiek je zrekonštruovaná a sprístupnená. Tu sme názorne mohli vidieť spôsob pochovávania panovníkov. Silný zážitok.

Pokračujeme rozsiahlym parkom s pozostatkami pozoruhodnej histórie. Nachádzame tu najstaršie observatórium, ktoré nás prekvapuje neveľkým rozmerom ale zároveň jednoduchosťou. Na jednom z objektov je veľkoplošná fotografia modelu mesta z čias jeho najväčšieho rozkvetu. Veľmi realistický model nám názorne prezentuje štruktúru dobovej zástavby mesta. Tu sa dozvedáme, že už v roku 57 p.n.l. sa Gyeongju stáva hlavným mestom ríše, pokrývajúcej celý kórejský poloostrov. O niekoľko storočí neskôr v ňom žije  1 milión obyvateľov. To je na tú dobu ozaj obrovské mesto.

V závere programu sa dostávame k múzeu, považovanému za jedno z najkrajších v Kórei. Je to pravda. Vo veľmi pekne urobených expozíciách obdivujeme zhromaždené bohaté ukážky šperkov, odevov, nádob a iných dobových artefaktov.

Po obede v meste odchádzame popoludní do najjužnejšieho bodu našej cesty, mesta Busan, druhého najväčšieho kórejského mesta s 3,6 miliónmi obyvateľov. Počas cesty vlakom máme rozhovor s domácimi študentami, ktorí nás prekvapili poznaním našej krajiny a hlavne úspechmi našich futbalistov na ME v Taliansku. Cesta nám rýchlo ubehla a na jej konci nám ochotne  telefonicky zariadili náš odvoz zo stanice do nášho hotela hotelovou službou.    

Na Busan sme sa veľmi tešili. Fotografie sľubovali pekne položené moderné mesto na zátokách Japonského mora. Hneď prvý večer sme si naplánovali stratégiu poznávania mesta. Nasledujúci deň sme venovali ako vždy obľúbeným city-tourom v otvorenom turistickom autobuse. Úžasný zážitok! 

Autobus prechádzal modernými husto zastavanými štvrťami, nad morom sa dvíhame rozľahlými oblúkovými nájazdami na elegantný lanový most, spájajúci viaceré zátoky.

Z mosta máme krásne výhľady na mesto- obrovský prístav, nábrežné promenády, nové architektonické komplexy presklených mrakodrapov postavených na umelých poloostrovoch. Každá zátoka sľubuje nové prekvapenie zástavbou v podobe výrazných štruktúr na pozadí strmých kopcov.  

Na druhý deň sa venujeme poznávaniu mesta z horizontu chodca. A opäť vidíme úžasné veci. Na prvom mieste spomenieme stavbu, architektonickú lahôdku. Ako jedna z mála je zapísaná v Guinnessovej knihe rekordov. Je to svetoznáme Busan Cinema Center- moderná budova kina s najväčšou vyloženou konzolou na svete ( 80 metrov ! ) a najväčším premietacím plátnom 15x30 metrov. Každoročne tú býva známy svetový filmový festival.

Je to neuveriteľné dielo partie rakúskych architektov CoopHimmelb(l)au, kde človek má dojem, že na veľmi expresívne tvarované vznášajúce sa hmoty vôbec nepôsobí zemská príťažlivosť...

Nedalo nám a vrátili sme sa sem aj večer. Úžasný zážitok nám poskytol tento fantastický kinematografický komplex aj v podobe farebnej svetelnej show.

Neďaleko, v štruktúre supermoderných objektov nachádzame ďalšiu Guinnessovku - najväčší nákupný a zábavný komplex na svete Shinsegae. Objekt s obrovskou kubatúrou, obsahuje  okrem nekonečných značkových predajných priestorov mnohé štýlové reštaurácie, galérie, kiná, fitness priestory s plavárňou a aj ľadovú plochu. Tu vás vybavia krikľavozelenými korčuľami, prilbou a trápte sa. Oddýchnuť si môžete v susediacej reštaurácii.

Boli sme prekvapení, aký bol tento obrovský komplex v čase našej návštevy plný návštevníkov. Prispelo k tomu aj zhoršené počasie.

Zmena počasia výrazne zasiahla aj do nášho ďalšieho programu. Na druhý deň nás v meste zastihol monzún – obloha sa zatiahla a začalo vytrvalo liať. Tešili sme sa, že sme stihli prehliadku mesta v predchádzajúci deň.

Uchýlili sme sa do obrovskej budovy jedného z najväčších fishmarketov v krajine. I tak sme tam mali namierené. Boli sme síce pod strechou, ale aj tu bolo okolo nás vody dosť. V rôznych kadiach plávali neuveriteľné druhy čerstvo vylovených rýb a morských živočíchov, ktoré more ponúka. Vo vyšších poschodiach boli reštaurácie, kde to bolo možné konzumovať priamo pripravené rybie špeciality.

V hustom daždi sme narýchlo prebehli do neďalekého touristofisu s pekným moderným interiérom. Konzultáciou s príjemnými informátorkami sme začali meniť stratégiu nášho ďalšieho putovania.

Internetom sme si overili prognózu počasia pre jednotlivé časti krajiny. Prognóza  pre toto územie ani na najbližšie dni nebola priaznivá, rozhodli sme sa preto pred dažďom ujsť na sever. Zvolili sme si pobyt v bývalom kráľovskom meste Suwon, 40 km južne od Soulu.    

Lacný a dobrý nocľah sme si rýchlym prieskumom našli priamo v historickom jadre. Veľmi dobré - všetko dôležité sme mohli obsiahnuť pešou nohou.

Ľudské merítko mesta s prísne výškovo limitovaným jadrom je obohnané poctivo  zrekonštruovanými mestskými hradbami v dĺžke vyše 6 km. Sieť peších uličiek ústi do  veľkého námestia. Na ňom nás zaujali veľkoplošné keramické mozaiky s výjavmi  z histórie. Z horizontu chodca to bolo dosť obtiažne vnímateľné. Navštívili sme naoko nenápadný nový objekt Múzea moderného umenia v dominantnej polohe námestia.  Architekti jednoduchosťou vonkajšieho tvaru disciplinovane rešpektovali dominanciu neďalekého kráľovského paláca. O to viac si svoje tvorivé ambície vynahradili v priestorovo pôsobivom interiéri, kde hádam  nebolo jedinej zvislej steny.

Mesto Suwon bolo veľmi poškodené v bojoch s Japoncami.  Kráľovský palác bol vypálený a zničený. Jeho trosky boli odstránené a na tomto mieste bola postavená nemocnica a radnica

Je neuveriteľné, že po objavení zvitkov s pôvodnými kresbami palácového komplexu boli tieto novostavby odstránené a kráľovský palác bol do jeho pôvodnej podoby nanovo postavený. Práce boli ukončené v roku 1970.

Dnes je známou turistickou atrakciou v dominantnej polohe mesta.  Palác je zapísaný v zozname UNESCO. I keď sa nejedná o pôvodnú pamiatku, zrejme bol ocenený nevšedný prístup k zachovaniu národnej histórie.  

Pekné panoramatické pohľady na mesto sme si dopriali ako odmenu po výstupoch na najvyššie miesta v meste, ku baštám a múrom opevnenia na okolitých kopcoch a na vežu kresťanského metodistického kostola na protiľahlom kopci. Na vežu nás vyviedla milá domorodkyňa.

Popoludní sme si zašli pozrieť modernú časť mesta, ktorá tvori samostatný satelit, aby nekonkurovala jeho historickej časti. Veľmi na nás zapôsobili výrazné štruktúry niekoľko desiatok podlaží vysokých obytných domov obkolesujúcich prírodné prvky prostredia v podobe veľkého jazera s borovicovým lesíkom. Tento ústredný priestor s dokonalou úpravou všetkých komunikačných i odpočinkových plôch   je isto obľúbeným miestom každodenného relaxu a stretávania množstva obyvateľov tejto  obytnej zóny.

V deň  nášho odchodu zo Suwonu sme si ešte pozreli Múzeum moderného umenia 

a na nádvorí pred hlavnou bránou paláca sme zažili aj ukážku bojových umení bojovníkov, oblečených v dobových kostýmoch.  

Do nášho odletu z Kórey nám ešte zostal nejaký čas. Odchádzame do mesta Incheon, odkiaľ sme mali zakúpenú letenku do Shanghaja. Tu sa v roku 1950 vylodili Američania počas kórejskej vojny.

Incheon je miliónové mesto, ktoré však aj miestni považujú za nocľaháreň. Po krátkej prechádzke mestom sme symbolicky zakončili náš pobyt v Kórei v reštaurácii „poslednou večerou“ - miestnou špecialitou - grilovanými rebierkami. Celkom príjemná bodka, pri ktorej sme spolu s našimi súputníkmi Gabom Szalayom a Lacom Čunderlíkom už v pokoji spomínali na náš príjemný pobyt v tejto milej a pozoruhodnej krajine.

Na druhý deň nás ochotný majiteľ nášho hotela odviezol na letisko. Tešíme sa na Hudeca v Shanghaji.

Text: Jozef Frtús, Dušan Čupka; fotografie: Dušan Čupka, Jozef Frtús, Gabriel Szalay

Južná Kórea, september 2016