Hore
Z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia

Divízia ISOVER Saint-Gobain Construction Products

Dokonalá izolácia

Stará Vajnorská 139
Bratislava

Internorm

Okná pre pasívne domy

Galvaniho 15 B
Bratislava

Hörmann

Brány a dvere

Diaľničná cesta 5186/2B
Senec

VELUX SLOVENSKO spol. s r.o.

Prinášame Vám svetlo

Galvaniho 7 7/A
Bratislava

KOMA Modular s.r.o.

Říčanská 1191
Vizovice

Slovenský plynárenský priemysel

férový dodávateľ ene

Mlynské nivy 44/a
Bratislava 26

Inteligentné inštalačné systémy

ABB i-bus® EIB / KNX je inteligentný...

ABB (výrobca)
ABB (distribútor)

umývadlo od SAPHIRKERAMIK

Dizajnéri kúpeľní často snívajú o možnosti...

Phoenix Design (autor)
LAUFEN Bathrooms AG (výrobca)
LAUFEN SK s.r.o. (distribútor)

CITY moduly

Designový mestský mobiliár v merítku drobnej...

KOMA Modular s.r.o. (výrobca)
KOMA Modular s.r.o. (distribútor)

Multizóny

Chýba vám uzavretý priestor, kde môžete...

TECHO, s.r.o. (výrobca)
TECHO, s.r.o. (distribútor)

PANORAMA CELOPRESKLENÉ OKNO HX 300

OTVORENÉ. SVETLÉ. VOĽNÉ.
Veľkoplošné...

Internorm (výrobca)
Internorm (distribútor)

POSUVNÉ DVERE HI-FINITY

Ultra tenký design posuvných dverí HI-FINITY...

Reynaers systems spol. s r.o. (výrobca)
Reynaers systems spol. s r.o. (distribútor)

Hore
Za šťastným mestom je ukážkový verejný priestor

Za šťastným mestom je ukážkový verejný priestor

Text Matúša Valla o verejnom priestore, ktorý písal ako kandidát na post primátora Bratislavy. V článku sa okrem zahraničných príkladov snaží načrtnúť aj možné smerovanie hlavného mesta.

Čo sa dočítate:

  • Čo je to verejný priestor
  • Ako sa ho lacno naučili meniť v New Yorku
  • Aké plány s ním máme v Bratislave
  • Prečo je dôležitou súčasťou verejného priestoru zeleň
  • Aké miesto majú bicykle vo svetových metropolách
  • Prečo je dôležité, aby bol verejný priestor kvalitný, funkčný a upravený

Verejný priestor je aj tráva medzi panelákmi

Vyjdete na ulicu a vidíte prevrhnutý kôš s rozhádzanými odpadkami, zlomenú lavičku, množstvo billboardov, počmárané fasády a namiesto chodníkov hromady dlažobných kociek. Alebo vyjdete na ulicu a vidíte stromoradie s pohodlnými lavičkami, záhony kvetov, bezpečný cyklo-chodník, po ktorom jazdia deti, fontánku s pitnou vodou.

Aj vo vašej predstave je ten prvý svet sivý a druhý slnečný? Je to dôležitejšie, ako by sa mohlo zdať. Verejný priestor, v ktorom sa pohybujeme, totiž veľmi ovplyvňuje to, ako sa nám v meste žije. Jeho kvalita určuje kvalitu mesta a odlišuje dobré a príjemné mestá od tých zlých. V krajšom a kvalitnejšom meste žijú šťastnejší ľudia. A ja ako kandidát na primátora Bratislavy chcem, aby bola dobrým mestom. Aby sa nám v meste, ktoré mám rád žilo dobre.

Verejný priestor?

Verejný priestor je celý priestor mesta medzi budovami. Dalo by sa však povedať aj to, že je to priestor, ktorý používajú všetci ľudia. Nemusí ísť iba o mestské komunikácie a infraštruktúru. Vo verejnom priestore sa stretávajú ľudia, rozprávajú sa, obchádzajú sa na chodníkoch, stoja na červenú, bicyklujú, ale aj demonštrujú či usporadúvajú podujatia. Zároveň je to v dnešnej dobe priestor, ktorý nemusí byť nevyhnutne fyzický, ale existuje aj v našich mysliach. Dnes má navyše konkurenciu vo virtuálnom verejnom priestore, ktorý poznáme z úrovne sociálnych sietí.

Verejný priestor newyorský

Možno sa vám zdá, že zmeniť tvár bratislavských ulíc, ciest, chodníkov a námestí na príjemnejšie, je beh na dlhé trate. Samozrejme, všetko sa dá riešiť aj komplikovane, ja vám však poviem skvelý a najmä jednoduchý príklad z New Yorku. V roku 2013 tam bola šéfkou dopravy Janette Sadik-Khan, ktorá chcela mesto odľahčiť od prehustenej dopravy. Po roku sledovania GPS signálov newyorských taxikárov zistila, že čím viac je ciest, tým viac je tam áut. Čiže sa to rozhodla otočiť a povedala si: „Ak chceme mať menej áut, musíme mať menej ciest.“ Janette Sadik-Khan na skúšku uzatvorila časť Times Square pre autá. V noci natreli kus cesty farbou, ako zábrany stačili mestské betónové kvetináče, na vzniknutú plochu rozostavili najlacnejšie stoličky a nechali ich tam. Keď sa ráno prišli pozrieť na výsledok, všetky stoličky boli obsadené. Cez Times Square prejde denne 350 tisíc ľudí. Vedenie mesta napriek tomu veľmi jednoducho overilo, že experiment funguje. Janette Sadik-Khan zistila, že doprava neskolabovala, za pár dolárov otestovala niečo, čo teraz mesto robí opakovane v rôznych častiach mesta. Dlhodobejšie prieskumy dokonca ukázali, že počet zranení pri dopravných nehodách klesol, doprava sa zrýchlila, otvorili sa nové obchody, zvýšila sa atraktivita miesta. S Janette Sadik-Khan som sa rozprával pre časopis .týždeň. Náš rozhovor si môžete prečítať tu.

Times Square bez dopravy
Times Square bez dopravy

Verejný priestor bratislavský

V Bratislave je niekoľko priestorov, ktoré sa dajú zmeniť rýchlo, jednoducho a lacno, podobne, ako to urobili v New Yorku. Vezmime si napríklad priestor neďaleko Základnej školy s materskou školou Milana Hodžu na križovatke Škarniclovej ulice a Palisád. Je tam zarastená zelená plocha plná odpadkov, ktorú samozrejme nikto nevyužíva, maximálne občas psíčkari. Priestor z jednej strany obmedzuje vysokoškolský internát, z druhej strany cesta, za ktorou je škola. Zo základnej školy deti vychádzajú na chodník v tesnej blízkosti križovatky. Je to jednoducho nefunkčné miesto, ktoré nie je pekné na pohľad. Dalo by sa to ľahko zmeniť, situáciu má v rukách magistrát, ktorému pozemok patrí, ten ale situáciu nerieši.

Úprava miesta by pritom vôbec nebola komplikovaná. Vozovka pred školou sa dá zdvihnúť na úroveň chodníka a dá sa tam zaviesť prikázaná rýchlosť. Škarniclova ulica by dokonca mohla byť slepá, autá by pohodlne prechádzali neďalekou Zámockou. Počet vozidiel, ktoré by z Palisád odbáčali na Škarniclovu by sa výrazne znížil. Zábradlie pri škole by sa vďaka tomu mohlo odstrániť, zeleň by sa upravila, škola by získala námestíčko, nie je to nič zložité.

Ilustračná vizualizácia križovatky Škarniclovej ulice a Palisád
Ilustračná vizualizácia križovatky Škarniclovej ulice a Palisád

Dôležité je uvedomiť si, že Bratislavu nechceme meniť spôsobom „pokus – omyl“. Hlavné mesto Slovenska potrebuje manuál verejného priestoru, koncepciu, na základe ktorej bude možné zmeny ustrážiť. Vďaka manuálu, ktorý navrhujeme aj v Pláne Bratislava, by vznikol jednotný mestský mobiliár, ktorý by mal viacero variantov – podľa charakteru mestských častí. Pri úpravách v meste by sa dbalo na používanie kvalitných a estetických materiálov a na bezbariérovosť. Súčasťou manuálu by bola aj stratégia na obmedzenie vizuálneho smogu či starostlivosť o zeleň.

Zelený verejný priestor

Na ulici, na ktorej je zeleň, žijú ľudia zdravšie. Nie je to len o príjemnom pohľade. Vďaka zeleni sa ochladzuje betónový priestor a zadržiava sa voda. Sú mestá, ktoré majú presne vypočítané, koľko ktorý strom pri dosiahnutí určitého veku ušetrí mestu na zdravotnej starostlivosti peňazí. Napríklad aj v New Yorku takto zeleň nie je len vizuálna záležitosť, ale šetrí zdravie aj financie obyvateľov.

Central Park v New Yorku
Central Park v New Yorku

Bratislava má problém, pretože nemá pasportizáciu zelene. To znamená, že nevieme ani to, koľko stromov v Bratislave vlastne máme. Niektoré mestské časti tento problém už síce riešia, ale samotné mesto sa k zeleni správa bezohľadne. Neexistuje totiž systém, ktorý by určoval, ako sa o ňu treba starať. Vysvetlím to na príklade z Františkánskeho námestia. Pred dvoma rokmi tam museli vypíliť suché stromy, lebo im v 90. rokoch pri rekonštrukcii dlažby nemilosrdne zaliali korene betónom. Aj keď sa namiesto každého starého stromu zasadí nový, nie je to to isté. Dospelé stromy produkujú oveľa viac kyslíka a tieňa, ako čerstvo zasadené stromčeky.

Otvorený verejný priestor a komunikatívne mesto

To, že mesto potrebuje manuál verejného priestoru je výzva najmä pre inštitúcie, ktoré tvár mesta formujú a rozhodujú o zmenách. Rovnako dôležití sú však občania, ktorí musia byť podrobne informovaní o premene mesta. Obyvatelia musia mať možnosť kedykoľvek zistiť, čo, v akej miere a kedy sa bude opravovať, prestavovať alebo jednoducho meniť. To by podľa našich plánov zabezpečila virtuálna mapa opráv, pomocou ktorej by ľudia mohli vyhľadať všetky potrebné informácie.

Mapa opráv v San Diegu
Mapa opráv v San Diegu

Vďaka nej by nedochádzalo k nepríjemnostiam, aké bežne sprevádzajú opravy najdôležitejších bratislavských ulíc. Na nedôsledne naplánovanú a zle komunikovanú opravu Židovskej a Štúrovej ulice doplatili miestni podnikatelia aj obyvatelia, nepružná oprava električkovej trate na Špitálskej minulý rok výrazne obmedzila časť dopravy v centre.

Verejný priestor na kolesách

Bratislava nie je jediným mestom, ktoré má vážny problém s dopravou. Poučiť sa preto môže od bližších alebo vzdialenejších veľkomiest, ktorým sa už podarilo situáciu zlepšiť. Metropoly reagujú jednoznačne. Centrá čoraz viac uzatvárajú pre osobné autá, posilňujú mestskú dopravu a, samozrejme, ich otvárajú bicyklom.

Mexico City začalo v roku 2007 na víkendy pre autá zatvárať jednu z najrušnejších ulíc. Bulvár Avenida Reforma bol zrazu zaplnený cyklistami aj korčuliarmi. Keď radnica videla, že je o nemotorovú dopravu v meste veľký záujem, zaviedla možnosť prenajať si mestský bicykel. Projekt odštartoval v roku 2010 a záujem z roka na rok rastie. Minulý rok si bicykel v 22 miliónovom meste ľudia prenajali vyše 9 miliónov tristotisíckrát.

Odvážne plány si v otázke cyklo-prepravy pred dvoma rokmi stanovilo Bordeaux. Do roku 2020 chce radnica dosiahnuť, aby si bicykel za hlavný dopravný prostriedok pravidelne vyberalo 15% obyvateľov mesta. Doteraz to bolo najmä o sľuboch, mesto však z rozpočtu vyčlenilo 68 miliónov eur, ktoré poslúžia na dobudovanie siete cyklochodníkov.

Je jasné, že Bratislava s podobným rozpočtom, ako Bordeaux počítať nemôže. Zvýšiť bezpečnosť cyklistov na cestách a počet cyklotrás je však nevyhnutné. Cyklisti neznečisťujú ovzdušie a nezvyšujú prašnosť a hlučnosť prostredia. V čase dopravnej špičky je bicykel najrýchlejším spôsobom dopravy v širšom centre. Napriek tomu, že jazda na bicykli je fyzicky nenáročná aktivita, jej vplyv na zdravie obyvateľov je už od 30 minút denne významný. Potvrdzuje to aj výskum amerického profesora Johna Puchera z Rutgersovej univerzity v New Jersey.

Bouchard C. Physical activity and health: introduction to the dose-response symposium. Medicine and Science in Sports and Exercise 2001, 33: S347-350
Bouchard C. Physical activity and health: introduction to the dose-response symposium. Medicine and Science in Sports and Exercise 2001, 33: S347-350

Verejný priestor pre ľudí

Celé 90. roky, ale aj veľký stavebný boom pred rokom 2008, boli poznačené tým, že developeri stavali svoje budovy bez ohľadu na okolitý verejný priestor, ktorý zostával zanedbaný. V posledných rokoch sa situácia zmenila najmä v myslení obyvateľov, pre ktorých sa verejný priestor stal veľmi dôležitým. Ľuďom oveľa viac ako v minulosti záleží na tom, či kráčajú po kvalitnom chodníku s upraveným okolím alebo prekračujú nebezpečné diery v rozbitej dlažbe na námestí. A je dôležité povedať, že verejný priestor sa netýka iba námestí a najrušnejších ulíc v centre mesta. Verejným priestorom je aj zastávka električiek v Rači, chodníky a ihriská v Petržalke, zeleň na Kramároch alebo lavičky vo Vrakuni. Verejný priestor ovplyvňuje naše životy. V krajšom a kvalitnejšom meste žijú šťastnejší ľudia.

Fascinuje ma, ako sa môžu meniť mestá a ako ovplyvňujú ľudí, ktorí v nich žijú. Poznám mnoho príkladov, v ktorých z trosiek v neuveriteľne krátkom čase vybudovali fungujúce mesto. Príkladom toho je pražská časť Karlín, ktorú v roku 2002 postihla ničivá povodeň.

Po 16 rokoch sú v Karlíne stopy po veľkej vode vidieť málokde. Väčšinu domov opravili alebo nahradili novými. Zo štvrte, ktorá kedysi nemala najlepšiu povesť sa stalo miesto, do ktorého sa sťahujú firmy, obchody, gastroprevádzky a najmä obyvatelia Prahy, ktorí chcú bývať neďaleko centra, ale pritom v pokojnom prostredí s geniom loci.

Pohľad na Karlín v Prahe
Pohľad na Karlín v Prahe

Široké ulice, námestia, parky, udržiavané chodníky, cyklotrasy a mestský mobiliár podporujú interakciu medzi ľuďmi a životným prostredím, vytvárajú pozitívne využitie priestoru a zvyšujú životaschopnosť mesta. Pekné a upravené mesto navyše vplýva na ľudí. Behaviorálne výskumy ukázali, že v krajšom prostredí sú ľudia milší a slušnejší. Jedným z nich je aj štúdia odborníkov z britského Design Council, ktorí skúmali, ako vplývajú rôzne typy zelených verejných priestorov na úroveň spokojnosti s kvalitou života. Zistili, že oblasti s lepším hodnotením majú viac zelených verejných priestorov (parkov, záhrad a športovísk).

Design Council, Urban green nation: Building the evidence base
Design Council, Urban green nation: Building the evidence base

Prostredie neovplyvňuje iba medziľudské interakcie, pomáha aj zlepšovať správanie vo verejnom priestore. Prispieva napríklad k tomu, že ľudia neodhadzujú odpadky a ohorky z cigariet mimo košov, že vodiči dávajú prednosť chodcom, že sa obyvatelia o svoje mesto viac zaujímajú a starajú. Spoločný verejný priestor učí hodnotám a je na nás, pre aké hodnoty sa rozhodneme.

Autor článku

Súvisiace články

Pravý stĺpec
Menu
Hlavný obsahHlavný obsah
Čakajte prosím