Žiť ekologicky znamená stavať v meste

(tlačová správa: CTZN) Opustené priemyselné areály, zanedbané priestory či chátrajúce budovy, niektoré v samom centre hlavného mesta, by umožnili ďalší rozvoj Bratislavy bez zaberania nových území. Nedoriešená legislatíva takémuto rozvoju bráni. Nezávislá platforma CTZN spolu s odborníkmi a odborníčkami na urbanizmus či ekológiu pomenovali kroky, ktoré môžu revitalizáciu brownfieldov zjednodušiť v mestách na celom Slovensku. 

Len v Bratislave sa nachádza 130 zanedbaných území a v dnešnej dobe predstavujú veľký potenciál pre riešenie bývania, verejných priestorov, a tiež účinný nástroj na regeneráciu mestského ekosystému pri zmierňovaní dopadov zmeny klímy. Najznámejším brownfieldom v Bratislave je areál bývalej železničnej stanice Filiálka, no zanedbaných území v centre je viac: Zimný prístav pri dunajskej promenáde, plocha medzi bývalým Lidom a Einsteinovou ulicou, technický areál na Bazovej. Areáli Palma a Istrochem sú v odľahlejších častiach mesta, ale zasadené v obývaných štvrtiach. 

Platforma CTZN (o.z. Punkt) prepojila odborníkov a odborníčky z oblasti architektúry, urbanizmu, štátnej správy či občianskych združení, s ktorými identifikovali najväčšie prekážky v rozvoji a využití brownfieldov a sformulovali kroky k revitalizáciám nevyužitých území. „Pozvali sme odborníkov, zástupcov mesta a developerov, aby sme spoločne diskutovali o stave a možnom využití brownfieldov. Výsledkom je materiál, hovoriaci o tom, prečo je dôležité mesto zahusťovať práve revitalizáciou týchto území, ako to robiť efektívne, s ohľadom na potreby obyvateľov, udržateľnosť a zachovanie histórie,“ hovorí Illah van Oijen z o.z. Punkt.

Jedno z nevyužívaných miest v Bratislave, ktoré čaká na premenu, je areál bývalého výrobcu rastlinných olejov Palma. Územie s rozlohou 6 hektárov je podľa platného územného plánu určené na priemyselné využitie. Na vznik novej mestskej štvrte by sa musela zmeniť funkcia územia, čo je dnes dlhý proces. V súčasnosti v areáli prebiehajú prípravné práce developera Corwin, ktorý predstavil plány na revitalizáciu Palmy, zatiaľ však iba obnovu a dostavbu severnej časti územia. Výstavba bývania musí počkať na zmenu územného plánu.

Revitalizáciu nevyužívaných území by mohlo urýchliť niekoľko opatrení. Pojem „brownfield“ – prestavbové územie, by mal byť ukotvený v legislatíve územného plánovania alebo v novom stavebnom zákone. Investorov by mohlo povzbudiť aj daňové zvýhodnenie pri obnove zanedbanej lokality, napríklad formou odpustenia poplatku za rozvoj. Stav opustených území by sa tiež mohol zlepšiť už počas čakania na revitalizáciu cez štatút dočasného využitia. Brownfieldy by sa mohli využívať ešte pred tým, ako prebehne náročný proces transformácie, napríklad ako dočasný park, trhovisko alebo zázemie pre občianske aktivity. 

Slovenským mestám chýba aj mapovanie brownfieldov. „Akútne chýba systémový prístup na úrovni štátu a mesta pri procese tvorby národného registra brownfieldov a tiež vzdelávanie budúcich architektov v tejto téme,“ hovorí špecialistka na brownfieldy Magda Ďurdíková z Metropolitného inštitútu Bratislavy.

Viktor Nižňanský z Komunálneho výskumného a poradenského centra vidí najväčšie problémy pri využívaní brownfieldov pre mestá v komplikovaných vlastníckych vzťahoch a nedostatku zdrojov. Investícia na zelenej lúke je jednoduchšia ako v zložitom a regulovanom mestskom priestore. Spôsobuje to však skoro nekontrolovateľné rozrastanie miest do krajiny. „Zo strany štátu by to mala byť jasná stratégia revitalizácie brownfieldov a nadväzne na ňu nová legislatíva a nástroje, ako je regulácia a zdraženie záberu voľných plôch, zmena zákona o miestnych daniach, ale aj podstatné zvýšenie zdrojov miestnych samospráv. Zo strany miestnej samosprávy je potrebné skvalitniť prepojenie ekonomiky  rozvoja mesta s územným plánovaním, s cieľom intenzifikácie území pred neefektívnym rozširovaním zastavaného územia,“ hovorí Nižňanský. 

Výsledky workshopu k revitalizovaniu brownfieldov v jednotlivých bodoch sú verejne dostupné online na platforme CTZN. 

CTZN

Kritická online platforma pre architektúru a urbanizmus, environmentálne témy, participatívne procesy a udržateľný rozvoj vznikla na základoch živej platformy „WhatCity?“. V online priestore ponúka trvalý priestor pre dôležité témy zo sveta výstavby miest, s cieľom približovať rozvoj mesta tým najdôležitejším - jeho obyvateľom. Magazín CTZN (skratka citizen – občan) vydáva občianske združenie Punkt, ktoré bratislavská verejnosť pozná napríklad z organizovania Dobrého trhu.