Za nárastom astmy môže byť aj zlé vetranie

V nevetraných priestoroch lepšie prežívajú aj vírusy a iné choroboplodné mikroorganizmy.

Keď švédski lekári hľadali príčiny zvýšeného výskytu chronickej astmy súčasnej strednej generácie obyvateľov Štokholmu, zistili, že väčšina z nich ako deti a adolescenti vyrastali v panelákových bytoch, v ktorých došlo pred tridsiatimi až štyridsiatimi rokmi v rámci kampane zameranej na znižovanie spotreby energie na vykurovanie k hromadným výmenám pôvodných okien za plastové, ktoré sa vyznačujú lepšou tesnosťou. Spotrebu energie sa podarilo zredukovať, no zmena vnútorného prostredia, konkrétne relatívnej vlhkosti vzduchu, nárast výskytu alergénov a ďalších škodlivých látok spôsobili, že títo ľudia majú v súčasnosti častejšie ťažkosti s dýchaním.

Kvalita vnútorného ovzdušia

Tento fenomén sa prejavuje už i na Slovensku. Podľa Národného centra zdravotníckych informácií u nás každoročne pribúda okolo 11-tisíc novo diagnostikovaných astmatikov. V súčasnosti má astmu približne každý sedemnásty obyvateľ Slovenska a odhaduje sa, že do roku 2025 ňou bude trpieť až jeden z dvanástich Slovákov. Pod rast astmatických a alergických ochorení sa podpisuje najmä zhoršujúce sa životné prostredie vrátane ovzdušia v budovách, kde človek trávi väčšinu života.     

„Približne pred dvadsiatimi piatimi rokmi sme vo vytypovaných domácnostiach jednej bytovky na zvolenskom sídlisku Západ-Tepličky uskutočnili sériu meraní zameranú na relatívnu vlhkosť a teplotu vzduchu. V tom čase boli tieto byty vybavené ešte pôvodnými panelákovými oknami s hliníkovým tesnením, cez ktoré nekontrolovane dochádzalo k infiltrácii vzduchu. Vzhľadom na to, že radiátory v zimnom období bežali na plné obrátky, keďže o spotrebu energie sa nikto nezaujímal, v bytoch sa darilo udržiavať prijateľnú teplotu okolo 20 stupňov Celzia. Z dôvodu netesnosti okien však zároveň dochádzalo k rozsiahlej výmene vzduchu, takže jeho relatívna vlhkosť sa pohybovala od 30 do 35 percent,“ konštatuje Jozef Štefko z Technickej univerzity vo Zvolene.  

Vysoká vlhkosť vzduchu

Výskumníci z univerzity merania nedávno zopakovali v identických bytoch, v ktorých prebehla výmena okien a zistili, že relatívna vlhkosť vzduchu vzrástla na 65 až 70 percent, čo sú hodnoty nevhodné pre dlhodobý pobyt ľudí. Ako vysvetľuje Jozef Štefko, zmenu vnútorného prostredia zapríčinilo zateplenie paneláku a najmä výmena starých okien za plastové s dvojitým, dorazovým tesnením. Správanie obyvateľov sa zmenilo - aby mali čo najnižšie faktúry za spotrebu tepla, menej kúria a menej vetrajú. „Tesnejšie okná na jednej strane znižujú tepelné straty, ale na druhej strane nedochádza k dostatočnej výmene vzduchu, čo sa prejavuje nárastom jeho relatívnej vlhkosti a následne kondenzáciou na vnútorných povrchoch. Vytvára sa tým ideálna mikroklíma pre vznik plesní a húb, ktoré sú pre človeka mimoriadne nebezpečné.“

Zároveň sa z vnútorného prostredia pomalšie odbúravajú škodlivé látky, najmä prchavé organické zlúčeniny používané v nábytkoch. Aj keď sa pri ich výrobe už uplatňujú ekologickejšie postupy ako v časoch formaldehydu, stále ide o chemikálie. Jenou možnosťou je použitie stavebných materiálov, ktoré si s formaldehydom a ďalšími škodlivými látkami v ovzduší poradia, druhou, ak do stavebných konštrukcií nemožno zasiahnuť, je práve pravidelné vetranie. Ďalším negatívnym dôsledkom slabého vetrania je rýchlejšie množenie roztočov, ktoré sťažujú život hlavne alergikom a astmatikom. „Dochádza k druhému extrému,“ zdôrazňuje Jozef Štefko. „Kým v minulosti ľudia trpeli na vysušené sliznice očí, nosa, hrdla a pokožky a boli náchylnejší na respiračné choroby, dnes ich trápia plesne, huby, škodlivé látky a roztoče, ktorú sú spúšťačom astmatických a alergických ochorení.“ Za optimálny stav sa považuje, ak relatívna vlhkosť vzduchu v interiéri pri teplote 21 stupňov Celzia dosahuje 45 až 55 percent.

Najdôležitejší je prísun čerstvého vzduchu

Relatívna vlhkosť vypovedá o tom, koľko percent vodnej pary obsahuje vzduch. Problematickou sa stáva najmä počas vykurovacej sezóny. V teplých mesiacoch vzduch potrebuje na svoje nasýtenie viac vodnej pary, ako keď je vonku chladno, preto pri identickom atmosférickom tlaku má teplejší vzduch s rovnakým obsahom vodnej pary nižšiu relatívnu vlhkosť ako chladnejší vzduch. To znamená, že ak má vzduch pri 10 stupňoch Celzia stopercentnú nasýtenosť, tak po jeho ohriatí na 20 stupňov Celzia klesne jeho relatívna vlhkosť na polovicu, hoci absolútna vlhkosť ostáva rovnaká.

„Dnes už nikto nespochybňuje opodstatnenosť znižovania spotreby energií. Úspory však prinášajú neželaný efekt v podobe nízkej výmeny vzduchu, čo má negatívny dopad na vnútorné prostredie,“  pripomína Miroslav Zliechovec, špecialista na vnútorné prostredie a odborný garant platformy Multi Comfort. Vetranie v zimnom období, keď je vonku chladno, sa môže javiť ako nezmysel, ale nie je to tak. Studený vzduch totiž dokáže vstrebať len málo vlhkosti, no keď sa po vyvetraní v byte zohreje, vodnú paru z vnútorného prostredia absorbuje a jeho relatívna vlhkosť klesne.

Plesne v byte

Zrážanie pary na vnútorných stenách a stropoch má jednoduchú príčinu. Čím vyššia je relatívna vlhkosť vzduchu, tým vyšší je rosný bod, čo je teplota, pri ktorej sa vzduch nasýtený vodnými parami začína kondenzovať. To sa prejavuje tak, že sa na povrchoch, ktoré sú chladnejšie ako teplota rosného bodu, vytvárajú kvapôčky vody. Pri izbovej teplote 20 stupňov Celzia a relatívnej vlhkosti vzduchu 70 percent dosahuje rosný bod hodnotu 13,2 stupňa Celzia, no pri relatívnej vlhkosti 50 percent sa jeho hodnota znižuje na 9,3 stupňa Celzia. Ak sú teda vnútorné povrchy teplejšie ako rosný bod, nedochádza ku kondenzácii. To je zároveň dôvod, prečo sú byty s vyššou relatívnou vlhkosťou vzduchu náchylnejšie na vznik plesní a húb.

„Ako ukazujú príklady zo Štokholmu a Zvolena, nie všetky riešenia, ktoré sa zdajú z krátkodobého hľadiska úspešné, majú aj dlhodobé pozitívne dopady. Isteže, šetriť energiami sa musí, ale treba pri tom brať do úvahy, aké dopady to má na zdravie človeka. Odborníci na efektívne využívanie  energií by pri presadzovaní svojich zámerov mali užšie spolupracovať s lekármi,“ tvrdí Jozef Štefko a dodáva, že v súvislosti s pandémiou covid-19 sa ukázalo, že v nevetraných priestoroch lepšie prežívajú aj vírusy a iné choroboplodné mikroorganizmy.