Hore
Portál z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia

Wienerberger s.r.o.

Tehelná 1203/6
Zlaté Moravce

Internorm

Okná pre pasívne domy

Galvaniho 15 B
Bratislava

Saint-Gobain

BIM knižnice a objekty

Stará Vajnorská 139
Bratislava

JANOŠÍK OKNA-DVEŘE

Valašské Příkazy 55 55
Valašské Příkazy

Divízia ISOVER Saint-Gobain Construction Products

Dokonalá izolácia

Stará Vajnorská 139
Bratislava

SCHÜCO International KG, o. z. Slovensko

Okná, dvere a fasády

Tomášikova 17
Bratislava

Pergo

Třebětice 102
Holešov

Cortizo Slovakia,

Železničný rad 29
Nová Baňa

PREFA Slovensko s. r. o.

Ladislava Dérera 2749/2
Bratislava - mestská časť Nové Mesto

Saint-Gobain Construction Products, s.r.o., Divízia Rigips

Vlárska 22
Trnava

REYNAERS ALUMINIUM s.r.o.

Office: TWINCITY C HubHub, Mlynské Nivy 16
Bratislava

Hore
Menu
Kalendárium
Vložené
4. júl 2022
0
56

Igor Faško - Flow of life

Pozvánka na výstavu spojená s vernisážou.
Začiatok12.7.2022
18:00
Koniec31.7.2022
17:00
MiestoGaléria Umelka
Adresa Dostojevského rad 2,
Bratislava,
Slovensko
Druh podujatiaVýstava
KontaktGaléria Umelka

Pokiaľ na recentné práce Igora Faška nahliadneme vo vývojových súvislostiach, nemožno poprieť, že to, čo vzbudzuje zrejme najsilnejší dojem, je autorovo dosiahnutie vyššieho stupňa maliarskej slobody a citeľné umocnenie suverenity, s ktorou zaobchádza so svojimi obvyklými výrazovými prostriedkami. Na rozdiel od mnohých predchádzajúcich diel sa ústredné série z posledných rokov plne oslobodzujú od potreby akejkoľvek racionalizujúcej interpretácie a namiesto toho sa zameriavajú na procesuálne konštruovanie tokov farebných línii a ich vzájomných priestorových vzťahov, ktoré je jedným z najvýraznejších momentov, ku ktorým Faško vo svojej tvorbe zatiaľ dospel. Toto široké spektrum obrazových variácií, cielene založených na kombinácií prvkov systematickosti a spontaneity, tak v niekoľkých prípadoch dosahuje takmer univerzálne umelecké kvality, ktoré viac než s konkrétnymi intelektuálnymi podnetmi či vizuálnymi inšpiráciami, súvisia so všeobecnou vývojovou kontinuitou umenia, plynúcou nezávisle na optike a výkladových vzorcoch bezprostrednej súčasnosti.

Lujza Kotočová

Labyrinty a siete Igora Faška alebo Ornament a Siegfried Kracauer

Znak je definovaný funkciou nahrádzania. Či už ikonické alebo konvenčné znaky referujú o niečom zo skutočnosti, nahrádzajú to niečo. Výtvarné umenie skutočnosť označuje znakmi, ktoré majú nejaký faktický význam, ale (a to je podstatné) prinášajú zo sebou i nový, druhý, umelecký význam: zmysel. Fľaša samozrejme „znamená“ v rovine faktického významu nádobu na skladovanie tekutiny, ale v určitom kontexte môže vytvárať zmysel smädu, alkoholika či dekoračného pozadia. Štvorec je štvorec, ale môže byť i väzením. Podstatným je, že znak je vymedzený inými znakmi. Označovať znamená uvádzať do pohybu komunikačný systém označovania. A systém umeleckého diela je pohyblivý sám o sebe. Jednotlivé prvky diela až po úroveň znakov sú na sebe navzájom závislé, existujú len a výlučne v hre vzájomného odkazovania a vymedzovania sa. Význam znaku je teda pohyblivý a obraz je v prípade výtvarného diela plynúcim znakom za každej situácie pri jeho prezentácii.
Zaujímavá je v podstate len jedna z možných aplikácií takýchto teórií na umeleckú tvorbu - ale samozrejme nedáva odpoveď, tú musia vyriešiť (a aj riešia) umelci - najzložitejším sa zdá vyviazať obraz z jeho faktického, „lexikálneho“, priameho, konkrétneho významu. Z jeho závislosti na podobnosti obrazu s tým, čo zobrazuje. A to nie je vzhľadom k reprodukčnej podstate umenia jednoduché. Ale ak sa to podarí, zmizne (teda vlastne nezmizne nikdy, len prestane prevažovať) reprodukcia a vzniknú významy nové a komplexné, vznikne zobrazenie, ktoré premení obraz skutočnosti na skutočnosť novú, v ideálnom prípade umeleckú. Tu je, mimochodom, miesto pre teóriu a kritiku, pretože ona môže takéto procesy pomenovať. Ukázať, ako tento proces prebieha, prípadne určiť stupeň izomorfie zobrazenia. Siegfried Kracauer, ktorý už dlhšie inšpiruje Igora Faška v jeho tvorbe a teraz konkrétne k názvu výstavy nebol semiotik, znakmi sa až tak nezaoberal a vo svojom Ornamente masy, 1963 a Teórii filmu (Rehabilitácia fyzickej reality), 1960 v podstate presadzuje takzvanú ontologickú teóriu (v opozícii k materiálovým teóriám Balázsa a Arnheima). Tvrdí, že umenie je umením vtedy, keď dokáže zachytiť prúd života (Flow of Life).

Umenie má teda nejakým spôsobom zaznamenávať a následne odhaľovať objektívnu realitu, má zaznamenať to, čo našimi očami jednoducho nedokážeme vidieť a vďaka tomu nám má odhaliť podstatu, ako Kracauer píše, dokonca jej objektívnu podstatu. Má sa zaoberať neinscenovanou skutočnosťou s jej nezámernými, neočakávanými a náhodnými prvkami, má vyjadrovať pocit
nezavŕšenosti a neukončenosti.
Takéto, veľmi zjednodušene, „kracauerovské“ zadanie Igor Faško vo svojej tvorbe napĺňa. Zoberie javy z bežnej referenčnej reality, z „lebenswelt“, z nášho takzvaného životného sveta, zosieťuje ich a transformuje tak, aby sme ich videli inak, ale zároveň, a to je veľmi dôležité, stále ostáva vo svojich dielach lojálny realite práve v jej nekonečnej neurčitosti a nezavŕšenosti. Faškove siete sú tokmi a prúdením, plynú cez labyrinty až po Ornament masy. Proste núti nás vidieť skutočnosť cez svoje siete, labyrinty a ornamenty tak, ako by sme ju našimi nedokonalými zmyslami vnímať nevedeli, pretože na nejaké hlbšie zamyslenie nad ňou nemáme takmer nikdy čas a ani špecifický talent. Igor si na premýšľanie ten čas našiel a aj ten talent podľa môjho názoru má.

Martin Ciel

Igor Faško je slovenský výtvarný umelec narodený v Nemecku (Treuenbrietzen). Jeho obrazy a objekty sú svojským prejavom postmoderného preskupovania obsahových a formálnych vplyvov rezultujúcich do nezameniteľnej konštruktívnej štylistiky. Jeho dielo, vyznačujúce sa formálnou pregnanciou a kontrastnou polychromatickosťou, je zastúpené vo viacerých súkromných a verejných zbierkach na Slovensku a v Nemecku. Atribúty svojho vnútorného sveta a osobných preferencií, ako napríklad hudba 70 a 80-tych rokov, poézia a filozofia umenia, transformuje do kódov. Tieto autorské znaky sú u neho identifikovateľné priestorovou štruktúrovanosťou, chromatickými akordmi a redukovanou predmetnosťou. Práve popretie predmetnosti je vo Faškovej tvorbe obzvlášť špecifické. Geometrické útvary, architektonika objektov alebo zoomorfné skratky a šifry síce dávajú tušiť pôvodné významy, v skutočnosti ide ale o akési nekonkrétne konkrétnosti. Takýto paradox je dôvodom prečo Faškove diela tak intenzívne pútajú pozornosť, prečo nás vťahujú do viacdimenzionálneho sveta, v ktorom z viacerých perspektív vyvstáva imaginárna pseudo-realita. Igor Faško teda vo svojej autorsky poňatej predmetnosti generuje objekty v hravých náznakoch, rozvedené do labyrintických plôch, štruktúrne ich rozkladá a nakoniec nanovo reanimuje. Jeho intencia abstraktného a predmetného, ornamentálneho a pragmatického, plošného a priestorového nie je výlučná, tieto kategórie v jeho diele nie sú protichodné, ani sa navzájom vylučujúce.

Mapa podujatia

Pravý stĺpec
Menu
Hlavný obsahHlavný obsah
Čakajte prosím