Mesto ako politikum: Boj o priestor

Cieľom je rozvoj kultúry mestského občianstva, ktoré je charakteristické na jednej strane svojou heterogenitou (reprezentuje množstvo rozmanitých skupinových a individuálnych identít) a na druhej strane svojou schopnosťou zo svojich partikulárnych identít príležitostne vystúpiť a dospievať k najvyššiemu stupňu emancipácie v demokracii – občianstvu založenému na spolupatričnosti.

Politicky prevažujúca neoliberálna povaha Bratislavy, od ponovembrového vývoja až po súčasnosť, určovala a určuje aj rozvoj jej mestského urbanizmu. Mesto veľmi rýchlo rozpredalo takmer celý svoj nehnuteľný majetok. Samo nemá stavať na čom, ani za čo a preto stavajú iní – developeri. Kriticky sa o stave a trendoch v tejto oblasti vyjadruje čoraz viac odborníčok a odborníkov – urbanistov, architektov, teoretikov urbánnych štúdií, či sociológov – ale aj aktívnych občianok a občanov, pričom poukazujú na rôznorodé problémy – (zjednodušene) od likvidácie vzácnych pamiatok, cez stav verejných priestranstiev, vylučovanie zraniteľných sociálnych skupín až po nedostatok informácií, či nekvalitnú architektúru mnohých nových stavebných celkov. Aby toho nebolo málo, naštvaní sú aj developeri. Sťažujú sa na nejasné pravidlá, množstvo byrokratických prekážok a podobne. Tak o čo tu vlastne ide?

V Bratislave predsa máme na magistráte Útvar hlavného architekta, máme spolu päť stavebných úradov, máme územný plán mesta, územné plány zón. Aký je rámec pravidiel a kontroly, ktorý tieto inštitúcie, resp. dokumenty vytvárajú? Má magistrát dostatočne silný aparát, aby dokázal vytvoriť aktuálny špičkový plán rozvoja? A chce ho vôbec? Ak áno, na akých princípoch má byť založený? Dokáže byť magistrát dostatočne silným partnerom pri vyjednávaní s developermi? A o čo sa pri vyjednávaní s nimi opiera? Aká je väzba medzi súkromným a verejným v oblasti urbanizmu? Je možné medzi týmito dvoma princípmi dosiahnuť synergiu na spoločnom záujme pri rozvoji mesta?

Bratislava nie je izolovaným ostrovom. Blízka Viedeň je príkladom mesta silných regulácií, ktoré však očividne nie sú prekážkou plnohodnotného rozvoja, ktorý berie do úvahy všetkých. V neďalekej Prahe sa aktuálne odohráva boj o povahu metropolitného plánu, ktorý pripravuje mestom zriadený Institut plánování a rozvoje. Je to konflikt najmä politický – diskutuje sa totiž predovšetkým o tom, či je vhodnejšie regulovať rozvoj mesta viac, alebo menej.

Aj v Bratislave to vyzerá, akoby sa bojovalo. Ale kto vlastne bojuje s kým a za čo? Otázkou zostáva, aké sú a budú dôsledky takéhoto prístupu pre ďalší rozvoj mesta, predovšetkým s prihliadnutím na potreby všetkých jeho obyvateľov.

Na tieto a ďalšie otázky sa pokúsia s moderátorom Bohdanom Smieškom hľadať odpovede Ingrid Konrad - hlavná architektka mesta Bratislava, Igor Marko - architekt a urbanista a Lívia Gažová – teoretička urbánnych štúdií.