Nová generácia strešných okien VELUX spája automatizované vetranie, reguláciu denného svetla a zlepšené tepelnoizolačné...
Fasádny obklad TIMBERMAX ako výrazový prvok súčasnej horskej architektúry.
Administratívna budova zo 70. rokov na Záhradníckej ulici v Bratislave sa zmenila na moderný bytový dom. Súčasťou prestavby je aj nová fasáda s...
Včasné začlenenie vonkajších žalúzií do projektu umožňuje dosiahnuť čisté architektonické riešenie fasády a...
Spoločnosť LEDVANCE Vás pozýva na konferenciu venovanú moderným riešeniam v oblasti osvetlenia. Podujatie prinesie inšpirácie, inovácie aj praktické...
Harmonogram podujatia a ďalšie užitočné informácie pre účastníkov
Riešenie pre budovy s takmer nulovou spotrebou energie aj náročné mestské projekty
Presklené priečky umožňujú členenie interiéru pri zachovaní svetla a priestorovej otvorenosti.
AXOR stavia v strednej Európe na selektívnej distribúcii zameranej na kvalitu,
Atypické rozmery, čistý detail a sloboda v práci s materiálom - aj tak môže vyzerať súčasný prístup k interiérovým dverám.
Úsporné bývanie vo svahu.
Spoločnosť Geberit pozýva architektov na bezplatný odborný seminár venovaný akustickému komfortu a kvalite bývania.
Nezámrzný vonkajší ventil SCHELL Polar II Set prináša riešenie pre bezpečný odber vody aj počas chladných mesiacov. Automatické vyprázdnenie...
Okenný systém ARTEVO rozširujú nové vstupné dvere a veľkoformátový zdvižno-posuvný portál. Platforma tak prináša ucelené riešenie s dôrazom na...
Tieniaca technika s environmentálnym rodným listom.
| Začiatok | 2.11.2018 15:30 |
| Koniec | 29.11.2018 17:00 |
| Miesto | Open gallery |
| Adresa | Baštová 5, Bratislava, Slovensko |
| Druh podujatia | Výstava |
| Kontakt | Open gallery +421 2/5441 3316 recepcia@osf.sk |
Kurátor: Jozef Ondzik
Niekedy začiatkom leta v roku 2004 som stretol známeho slovenského grafika a pedagóga, ktorý bol na prechádzke so psom. Začal mi rozprávať, ako bol v Prahe a tam navštívil výstavu súčasného britského umenia. A napoly pobavene, napoly rozčarovane hovorí: „Idem na umenie a predstav si, tam samá fotografia...“ Dobová recenzia tej istej výstavy v časopise Umělec uvádza okrem iného aj: „Fotografiám podobné obrazy Concordu od Wolfganga Tillmansa...“
Obaja, významný grafik aj recenzent, vraveli to isté. Sklamanie, že na výstave umenia bola fotografia, strieda úsudok, že ak som na výstave umenia, tak fotografiám podobné obrazy nemôžu byť fotografie. Akoby použitá technológia mala určovať, čo je umenie. Multimediálny výtvarník Peter Rónai toto nikdy neriešil. Fotografiu bez predsudkov od začiatku emancipoval a integroval do svojej tvorby. Preto, že študoval teóriu fotografie? To mu však dávalo, ako uvádza, len priestor na to: „... aby som si robil, čo som chcel“.
Aj s fotografiou si robí, čo chce. Používa ju ako záznam, dokumentáciu i ako dielo. Zasahuje do nej, ale aj ju necháva puristicky nedotknutú. Fotografuje sám, necháva si robiť fotografie profesionálmi i nefotografmi, prisvojuje si nájdenú fotografiu. Skúma hranice a podstatu média a aj ju používa najprimitívnejším, už prednastaveným spôsobom. Jednoducho s fotografiou narába slobodne, voľne, neviaže sa na nič a ničím nie je viazaný. Napriek absolútnej voľnosti a roztrieštenosti prístupov, spôsobov a metód je Peter Rónai konzistentný. Niektorým témam sa venuje opakovane, dlhodobo a priam obsesívne.
Patrí k nim jeho (nielen) fotografická tvorba venovaná autoportrétu, často vo forme fotoperformancie. V inej dlhodobej téme komentuje a interpretuje lokálne i globálne známe výtvarné diela. Ide až tak ďaleko, že interpretuje aj vlastné diela, ktoré samy sú interpretáciami. Toto cyklenie už súvisí s Rónaiovou ďalšou permanentnou témou. Tou je spôsob tvorby, odovzdávania a spracovania informácií. Chýbajú už pôvodné myšlienky? Je všetko odvodené? Ako sa prenosom transformuje informácia? Kde, ako a kedy sa stratil pôvodný zmysel informácie? Uzavretý a ucelený je súbor, ktorý vznikal v spolupráci s Júliusom Kollerom v skupine Nová vážnosť. Interpretácia prác z tohto obdobia v réžii Petra Rónaia samozrejme rástla ďalej. Vyčleniť by sa dala aj časť tvorby venujúca sa zásadným spoločenským situáciám. Tento aspekt jeho tvorby je najvýraznejší v prácach spred roka 1989.
Napriek tvrdeniu v rozhovore s Jurajom Mojžišom (1992) – „Umelec má robiť umenie, pretože umelec nie je zodpovedný za nič iné ako umenie“ – a napriek vyjadreniu v našom rozhovore – „... nebol som až taký odvážny...“ – urobil diela ako Duchampion, 1984; Moscow DADA, 1986; Monsieur X, 1988; Predvečer suprematizmu, 1989. Tieto jednoznačne atakujú a zosmiešňujú komunistický režim. Je v nich výrazne spoločensky angažovaný. Nerobí len umenie a nie je zodpovedný iba za umenie. Akoby nám chcel ukázať, že dištancia od vážnosti (novej i starej) sa sociálne vyprázdňuje až do totálnej vyblednutosti.
- Jozef Ondzik