Peter Rónai - No Art Today

Kurátor: Jozef Ondzik

Niekedy začiatkom leta v roku 2004 som stretol známeho slovenského grafika a pedagóga, ktorý bol na prechádzke so psom. Začal mi rozprávať, ako bol v Prahe a tam navštívil výstavu súčasného britského umenia. A napoly pobavene, napoly rozčarovane hovorí:  „Idem na umenie a predstav si, tam samá fotografia...“ Dobová recenzia tej istej výstavy v časopise Umělec uvádza okrem iného aj: „Fotografiám podobné obrazy Concordu od Wolfganga Tillmansa...“  

Obaja, významný grafik aj recenzent, vraveli to isté. Sklamanie, že na výstave umenia bola fotografia, strieda úsudok, že ak som na výstave umenia, tak fotografiám podobné obrazy nemôžu byť fotografie. Akoby použitá technológia mala určovať, čo je umenie.   Multimediálny výtvarník Peter Rónai toto nikdy neriešil. Fotografiu bez predsudkov  od začiatku emancipoval a integroval do svojej tvorby.  Preto,  že študoval teóriu fotografie?  To mu však dávalo, ako uvádza, len priestor na to: „... aby som si robil, čo som chcel“.  

Aj s fotografiou si robí, čo chce. Používa ju ako záznam, dokumentáciu i ako dielo. Zasahuje do nej, ale aj ju necháva puristicky nedotknutú. Fotografuje sám, necháva si robiť fotografie profesionálmi i nefotografmi,  prisvojuje si nájdenú fotografiu. Skúma hranice a podstatu média a aj ju používa najprimitívnejším, už prednastaveným spôsobom. Jednoducho s fotografiou narába slobodne, voľne, neviaže sa na nič a ničím nie je viazaný. Napriek  absolútnej voľnosti a roztrieštenosti prístupov, spôsobov a metód je Peter Rónai konzistentný. Niektorým témam sa venuje opakovane, dlhodobo a priam obsesívne.  

Patrí k nim jeho (nielen) fotografická tvorba venovaná autoportrétu, často vo forme fotoperformancie. V inej dlhodobej téme komentuje a interpretuje lokálne i globálne známe výtvarné diela. Ide až tak ďaleko, že interpretuje aj vlastné diela, ktoré samy sú interpretáciami. Toto cyklenie už súvisí s Rónaiovou ďalšou permanentnou témou. Tou je spôsob tvorby, odovzdávania a spracovania informácií. Chýbajú už pôvodné myšlienky? Je všetko odvodené? Ako sa prenosom transformuje informácia?  Kde, ako a kedy sa stratil pôvodný zmysel informácie? Uzavretý a ucelený je súbor, ktorý vznikal v spolupráci s Júliusom Kollerom v skupine Nová vážnosť. Interpretácia prác z tohto obdobia v réžii Petra Rónaia samozrejme rástla ďalej. Vyčleniť by sa dala aj časť tvorby venujúca sa zásadným spoločenským situáciám. Tento aspekt jeho tvorby je najvýraznejší v prácach spred roka 1989.

Napriek tvrdeniu v rozhovore s Jurajom Mojžišom (1992) – „Umelec má robiť umenie, pretože umelec nie je zodpovedný za nič iné ako umenie“ –  a napriek vyjadreniu v našom rozhovore –  „... nebol som až taký odvážny...“   –  urobil diela ako Duchampion, 1984;  Moscow DADA, 1986; Monsieur X, 1988; Predvečer suprematizmu, 1989. Tieto jednoznačne atakujú a zosmiešňujú komunistický režim. Je v nich výrazne spoločensky angažovaný. Nerobí len umenie a nie je zodpovedný iba za umenie. Akoby nám chcel ukázať, že dištancia od vážnosti (novej i starej) sa sociálne vyprázdňuje až do totálnej vyblednutosti.
 
- Jozef Ondzik