REHAU Window Solutions na veľtrhu Fensterbau Frontale 2026
Sortiment Slim Line zahŕňa pestrý výber dekorov a textúr.
Európska značka okien oslavuje jubileum: za 95 rokov sa vyvinula na najväčšiu medzinárodne pôsobiacu okennú značku a inovačného...
Na podujatí sa predstaví až 37 vystavovateľov - popredných dodávateľov stavebných materiálov a inovácií s prezentáciou...
Novotvar v prostredí alpskej obce.
Hansgrohe - prémiová značka kúpeľňových riešení, ponúka nadčasový dizajn, technickú precíznosť a udržateľné inovácie...
Využite špeciálnu akciu Internorm: okná za minuloročné ceny a hliníkový kryt úplne zadarmo. Ponuka je časovo obmedzená!
Sumarizácia najdôležitejších inovácií, ktoré redefinujúcich využitie tohto energetického zdroja.
AMPHIBIA 3000 GRIP 1.3 od spoločnosti ATRO predstavuje modernú hydroizolačnú technológiu, ktorá spája vysokú odolnosť,...
Ambiciózne plány EK narazili na ekonomické možnosti domácností v jednotlivých členských štátoch –...
IDEA DOOR od spoločnosti JAP prináša do interiéru čistý minimalistický vzhľad vďaka bezrámovému riešeniu a precíznej...
Kontinuita riešenia od vonkajšieho obkladu až po kovania a kľučky.
Nástenné nadomietkové armatúry Vitus sú mimoriadne vhodné pre rýchlu a efektívnu...
Okenné profily z kompozitného materiálu RAU-FIPRO X od spoločnosti Rehau sú v porovnaní s tradičnými plastovými profilmi mnohonásobne...
Najnovší sortiment stolov pre zariadenie interiérov...
| Začiatok | 14.2.2019 17:00 |
| Koniec | 14.2.2019 19:00 |
| Miesto | Galéria Jána Koniarka v Trnave |
| Adresa | Zelený kríčok 3, Trnava, Slovensko |
| Druh podujatia | Podujatie |
| Kontakt | Galéria Jána Koniarka v Trnave +421 33 55 11 659 info@gjk.sk |
Text © Jana Geržová 2018
Dizajn © dr.bencik (Marcel Benčík) 2018
Recenzenti
PhDr. Katarína Rusnáková, PhD.
PhDr. Peter Salner, DrSc.
V knihe, ktorá mapuje výstavné aktivity v Synagóge – Centre súčasného umenia v rokoch 1995 až 2000, sa opakovane – ako jedno z kľúčových – objavuje slovo pamäť. Jej najhlbšie zasunutá stopa sa vzťahuje na duchovný život židovskej obce až do vypuknutia druhej svetovej vojny, v dôsledku ktorej zostal tento sakrálny priestor po holokauste opustený a takmer polstoročie vymazaný z kultúrnych dejín Slovenska. Napriek týmto okolnostiam sa duchovný rozmer synagógy nestratil a dodnes spoluvytvára magickú atmosféru miesta. Po roku 1994, keď sa budova po čiastočnej rekonštrukcii otvorila pre širšiu kultúrnu verejnosť, inštalácie vytvorené in situ vstúpili do dialógu s minulosťou, a hoci sa nestali fyzickou súčasťou stavby, zapísali sa do jej pamäti ako významom nasýtené symbolické udalosti, prostredníctvom ktorých môžeme ex post znovu premýšľať celý komplex odkazov, na ktoré nás navádzajú.
Texty interpretujúce inštalácie konkrétnych autoriek a autorov boli napísané v rovnakom čase ako vznikali samotné diela. Odzneli na vernisážach a boli publikované v skladačkách vydaných pri príležitosti jednotlivých výstav. Pre potreby publikácie prešli len minimálnou úpravou. Úvodná štúdia je písaná z pozície súčasnosti a je pokusom zaradiť diela, ktoré vstúpili do dejín umenia na Slovensku ako modelové príklady úspešných miestne špecifických inštalácií, do širších súvislostí s dôrazom na analýzu doby, ale aj myšlienkového zázemia, z ktorého diela a ich interpretácie vyrastali.
Mgr. Jana Geržová (nar. 1951)
Historička, kritička a kurátorka. Špecializuje sa na rôzne aspekty umenia druhej polovice 20. storočia a súčasného umenia vrátane problematiky citácie, apropriácie a postprodukcie, konceptuálneho umenia, feminizmu, výskumu súčasnej maľby v kontexte postmediálnej situácie, ako aj aplikácie metódy orálnej histórie na výskum umenia 20. storočia. Kurátorkou Synagógy – Centra súčasného umenia Galérie Jána Koniarka v Trnave bola v rokoch 1994 – 2001. V rokoch 2001 – 2009 pôsobila ako vedúca Sekcie vedy a výskumu Inštitútu umenia a vedy pri VŠVU v Bratislave. V pozícii vedecko-výskumnej pracovníčky zotrvala na VŠVU až do roku 2012. V rokoch 2000 – 2008 bola prezidentkou Slovenskej sekcie AICA (Association internationale des critiques d´art). Je nositeľkou Ceny Martina Benku (2000) a Ceny Andreja Kmeťa (2017). Od roku 1992 do súčasnosti je šéfredaktorkou časopisu Profil súčasného výtvarného umenia.