Publikácia Synagóga - Centrum súčasného umenia 1995-2000

Text © Jana Geržová 2018
Dizajn © dr.bencik (Marcel Benčík) 2018

Recenzenti
PhDr. Katarína Rusnáková, PhD.
PhDr. Peter Salner, DrSc.

V knihe, ktorá mapuje výstavné aktivity v Synagóge – Centre súčasného umenia v rokoch 1995 až 2000, sa opakovane – ako jedno z kľúčových – objavuje slovo pamäť. Jej najhlbšie zasunutá stopa sa vzťahuje na duchovný život židovskej obce až do vypuknutia druhej svetovej vojny, v dôsledku ktorej zostal tento sakrálny priestor po holokauste opustený a takmer polstoročie vymazaný z kultúrnych dejín Slovenska. Napriek týmto okolnostiam sa duchovný rozmer synagógy nestratil a dodnes spoluvytvára magickú atmosféru miesta. Po roku 1994, keď sa budova po čiastočnej rekonštrukcii otvorila pre širšiu kultúrnu verejnosť, inštalácie vytvorené in situ vstúpili do dialógu s minulosťou, a hoci sa nestali fyzickou súčasťou stavby, zapísali sa do jej pamäti ako významom nasýtené symbolické udalosti, prostredníctvom ktorých môžeme ex post znovu premýšľať celý komplex odkazov, na ktoré nás navádzajú.

Texty interpretujúce inštalácie konkrétnych autoriek a autorov boli napísané v rovnakom čase ako vznikali samotné diela. Odzneli na vernisážach a boli publikované v skladačkách vydaných pri príležitosti jednotlivých výstav. Pre potreby publikácie prešli len minimálnou úpravou. Úvodná štúdia je písaná z pozície súčasnosti a je pokusom zaradiť diela, ktoré vstúpili do dejín umenia na Slovensku ako modelové príklady úspešných miestne špecifických inštalácií, do širších súvislostí s dôrazom na analýzu doby, ale aj myšlienkového zázemia, z ktorého diela a ich interpretácie vyrastali.

Mgr. Jana Geržová (nar. 1951)

Historička, kritička a kurátorka. Špecializuje sa na rôzne aspekty umenia druhej polovice 20. storočia a súčasného umenia vrátane problematiky citácie, apropriácie a postprodukcie, konceptuálneho umenia, feminizmu, výskumu súčasnej maľby v kontexte postmediálnej situácie, ako aj aplikácie metódy orálnej histórie na výskum umenia 20. storočia. Kurátorkou Synagógy – Centra súčasného umenia Galérie Jána Koniarka v Trnave bola v rokoch 1994 – 2001. V rokoch 2001 – 2009 pôsobila ako vedúca Sekcie vedy a výskumu Inštitútu umenia a vedy pri VŠVU v Bratislave. V pozícii vedecko-výskumnej pracovníčky zotrvala na VŠVU až do roku 2012. V rokoch 2000 – 2008 bola prezidentkou Slovenskej sekcie AICA (Association internationale des critiques d´art). Je nositeľkou Ceny Martina Benku (2000) a Ceny Andreja Kmeťa (2017). Od roku 1992 do súčasnosti je šéfredaktorkou časopisu Profil súčasného výtvarného umenia.