Michal Maximilián Scheer

Architekt Michal Maximilián Scheer patril medzi významných slovenských architektov modernej architektúry tvoriacich v duchu funkcionalizmu. 

Michal Maximilián Scheer sa narodil 7. januára 1902 v Považskej Bystrici v mnohodetnej rodine, bol posledný z jedenástich detí. Strednú školu absolvoval v Žiline, v rokoch 1919 až 1925 navštevoval odbor pozemného staviteľstva a architektúry na "Deutsche technische Hochschule in Brünn", teda Nemeckej vysokej škole technickej v Brne. Jeho najvýznamnejšími pôsobiskami bola pred vojnou Žilina a po vojne Nitra.

V Žiline v krátkom čase navrhol množstvo stavieb, ktoré sa podľa jeho projektov aj realizovali. Išlo najmä o bytovú architektúru, ale tiež administratívne obchodné a školské budovy. Za jeho najvýznamnejší architektonický projekt v tomto meste sa považuje budova Finančných úradov s elegantnou fasádou, ktorá je aj v súčasnosti architektonickým skvostom.

Počas druhej svetovej vojny pracoval pre Slovenské papierne v Ružomberku a  bol na žiadosť vlády zaangažovaný do projektovej činnosti pri ich rekonštrukcii v rámci ktorej došlo ku generelu výstavby a dostavby závodu od základu vrátane komunikačných sietí. Navrhol pre ne pozoruhodný vstupný areál továrne a viaceré obytné domy a jednu z dominánt centra Ružomberka - administratívnu budovu. V roku 1948 sa stal jedným zo zakladateľov Stavoprojektu v Žiline a jeho prvým riaditeľom. Stavoprojekt - Krajský architektonický ateliér v Žiline, zriadil vo svojom vlastnom dome na dnešnej Scheerovej ul. 1.

Bezprostredne po druhej svetovej vojne sa podieľal na tvorbe Smerného územného plánu mesta Piešťany, ktorý platil až do roku 1973. Scheer sa v roku 1955 zúčastnil aj na verejnej architektonickej súťaži na centrum kúpeľov, výsledkom bol projekt letného prírodného divadla, ktoré bolo otvorené v roku 1959. Okrem toho realizoval v meste aj stavbu rodinného domu. Piešťany mu v roku 1984 pripravili veľkú retrospektívnu výstavu jeho diela a pri tejto príležitosti mu udelili pamätnú medailu.

Jeho ďalším povojnovým pôsobiskom sa stala Nitra, kam sa presťahoval po nepríjemnej skúsenosti - v 50. rokoch 20. storočia bol uväznený. V Nitre žil až do svojej smrti a práve tamojšie pôsobenie predstavuje vrcholné obdobie jeho tvorivej aktivity. V roku 1958 navrhol prvý Smerný územný plán mesta a urbanistické riešenia sídliska. Za obytný dom v Párovciach získal v roku 1965 Cenu Dušana Jurkoviča. Ním naprojektované sídlisko Chrenová I. je zaradené do architektonicko-urbanistickej knihy UNESCO. Podieľal sa tiež na tvorbe väčších obytných súborov na Štúrovej ulici a na Predmostí.

Okrem Ceny Dušana Jurkoviča dostal aj štátne vyznamenanie Za zásluhy o výstavbu (1967) a Spolok architektov Slovenska mu v roku 1992 udelil Cenu Emila Belluša za celoživotné dielo. V roku 1994 sa stal čestným občanom Nitry, mesto ho takto ocenilo za celoživotnú tvorivú prácu, za mimoriadne zásluhy o rozvoj slovenskej architektúry a urbanizmu a za vrelý vzťah k mestu Nitra.

Architekt Michal Maximilián Scheer zomrel v meste pod Zoborom 9. februára 2000 vo veku 98 rokov.

Vybrané diela

Žilina:

• Rodinný dom na Daxnerovej ulici (1927)
• Finančný palác (1930 – 1931)
• Rodinné domy v žilinskej kolónii Svojdomov (1928 – 1932)
• Pavlačový dom rímskokatolíckej fary v Žiline (1931)
• Saleziánsky ústav s kostolom (1937 – 1938)

Ružomberok:

• Komplex Slovenských papierní (1943)
• Súbor obytných domov Supravily (1942 – 1947)

Nitra:

• Územný plán mesta Nitra (1958)
• Urbanistické súbory Predmostie (1956 – 1959)
• Párovce (1956 – 1963)
• Chrenova I. (1962)

Ocenenia

1965: Cena Dušana Jurkoviča za solitérny obytný dom v Nitre
1967: Štátne vyznamenanie za zásluhy vo výstavbe od prezidenta ČSSR
1992: Cena Emila Belluša za celoživotné dielo

Zdroj: www.teraz.sk a wikipédia