Hore
Z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia

Gerhardt Braun Slovakia k.s.

Pivničné kobky

Drobného 27
Bratislava

Saint-Gobain

BIM knižnice a objekty

Stará Vajnorská 139
Bratislava

Internorm

Okná pre pasívne domy

Galvaniho 15 B
Bratislava

Sto Slovensko, s.r.o.

Stavať zodpovedne

Pribylinská 2
Bratislava

Material & Technology s.r.o. – M&T

Sídlo Spoločnosti: Čs. Odboje 1044
Dobruška

KOMA Modular s.r.o.

Říčanská 1191
Vizovice

SCHÜCO International KG, o. z. Slovensko

Okná, dvere a fasády

Tomášikova 17
Bratislava

VELUX SLOVENSKO spol. s r.o.

Prinášame Vám svetlo

Galvaniho 7 7/A
Bratislava

Divízia ISOVER Saint-Gobain Construction Products

Dokonalá izolácia

Stará Vajnorská 139
Bratislava

2N® Indoor Compact

2N® Indoor Compact je vnútorná odpovedacia...

2N TELEKOMUNIKACE, a.s. (výrobca)
2N TELEKOMUNIKACE, a.s. (distribútor)

VELUX INTEGRA

Elektrické panoramatické strešné okno s...

VELUX SLOVENSKO spol. s r.o. (výrobca)
VELUX SLOVENSKO spol. s r.o. (distribútor)

CITY moduly

Designový mestský mobiliár v merítku drobnej...

KOMA Modular s.r.o. (výrobca)
KOMA Modular s.r.o. (distribútor)

POSUVNÉ DVERE HI-FINITY

Ultra tenký design posuvných dverí HI-FINITY...

Reynaers systems spol. s r.o. (výrobca)
Reynaers systems spol. s r.o. (distribútor)

PANORAMA CELOPRESKLENÉ OKNO HX 300

OTVORENÉ. SVETLÉ. VOĽNÉ.
Veľkoplošné...

Internorm (výrobca)
Internorm (distribútor)

Povrchové temperovanie betónového jadra

Princíp temperovania betónového jadra spočíva...

REHAU s.r.o. (výrobca)
REHAU s.r.o. (distribútor)

Hore
Menu
Kalendárium
Vložené
17. január 2020
0
261

Dosahy živelnej suburbanizácie na dopravný systém mesta

Lokalizačné údaje z mobilnej siete ako nástroj pre formulovanie rozmanitých potrieb v rámci územného plánovania, verejnej správy či manažmentu dopravy.
Dosahy živelnej suburbanizácie na dopravný systém mesta

Autor textu: Mgr. Martin Šveda, PhD., Katedra regionálnej geografie, ochrany a plánovania krajiny
Článok bol uverejnený v časopise Urbanita 2019, 31. ročník, venovanom doprave a mestskej mobilite. 

Zázemie Bratislavy sa dynamicky mení pod vplyvom suburbanizácie. Výstavba rozsiahlych rezidenčných zón prináša do vidieckeho prostredia nových rezidentov, ktorých zamestnanie a každodenné aktivity sú silne naviazané na Bratislavu. Nárast intenzity dopravy sa najviac prejavuje v mieste vstupov hlavných dopravných komunikácií do mesta. Niekoľko desiatok minút trvajúce zdržania sa stali každodennou súčasťou života väčšiny obyvateľov zázemia mesta.

Prvým krokom k zlepšeniu dopravnej situácie v okolí hlavného mesta je poznanie smeru a intenzity denných prepravných tokov. Analyzovať súčasnú zložitú situáciu v doprave nám môžu pomôcť aj lokalizačné údaje mobilnej siete.

Pred vyše 20 rokmi sa v zázemí Bratislavy objavili rodinné domy, ktoré po viacerých stránkach nezapadali do pôvodnej vidieckej zástavby. Fasády zdobené balustrádami a netradičné architektonické riešenia využívajúce pestrú paletu tvarov a materiálov boli demonštráciou novonadobudnutých možností, ktoré priniesol pád socialistického režimu a etablovanie trhovej ekonomiky. Hoci nové rezidencie v blízkosti mesta boli spočiatku dostupné len pre novovznikajúce ekonomické elity, boli už prvým signálom znovuobnovenia dekoncentračných tendencií, ktoré boli tlmené riadenou urbanizáciou socialistického režimu viac ako štyri desaťročia.

Populačný a ekonomický rast v zázemí mesta, ktorý prebieha pod vplyvom jeho priestorovej expanzie, označujeme termínom suburbanizácia. Tento fenomén má rozličné prejavy, v slovenskom prostredí ho môžeme pozorovať najmä prostredníctvom výstavby rodinných domov, ktoré vyrastajú na okrajoch vidieckych obcí v zázemí veľkých miest. Nové kolónie rodinných domov sa často označujú ako "satelity" (satelitné mestečká), keďže ich obyvatelia sú svojimi každodennými aktivitami pevne naviazaní na mesto a vidiecke prostredie využívajú len ako "nocľaháreň". Hoci sa bývanie v zázemí Bratislavy stalo pre mnohých ľudí splneným snom o bývaní vo vlastnom rodinnom dome, asi každý z nich pocítil aj negatívne vplyvy živelného rozvoja.

Medzi najviditeľnejšie dosahy suburbanizácie patrí rozsiahly nárast individuálnej automobilovej dopravy, ktorá zabezpečuje každodennú dochádzku obyvateľov nových rezidenčných zón za prácou a službami v Bratislave. Dopravná infraštruktúra ani prepravné kapacity verejnej dopravy však na tento prudký rozvoj neboli pripravené. Dôsledkom toho je vysoká intenzita dopravy a časté komplikácie najmä v kľúčových uzloch dopravnej siete vstupujúcich do Bratislavy. Aktuálnou sa stáva otázka posilňovania integrovanej dopravy, vytváranie záchytných parkovísk či regulácia parkovania v Bratislave. Ak však chceme vytvoriť fungujúce nástroje dopravného manažmentu, potrebujeme aktuálne a spoľahlivé údaje o priestorovej mobilite obyvateľstva. Kde ich však nájsť?

Údaje o mobilite z mobilnej siete?

Poznanie toho, kde ľudia žijú a pracujú, ako aj ich každodenného pohybu v priestore sú kľúčovými vstupmi pre formulovanie rozmanitých potrieb v rámci územného plánovania, verejnej správy či manažmentu dopravy. Kým v minulosti sme sa mohli v analýzach oprieť o údaje z národného cenzu, dnes sa tieto tradičné údajové zdroje javia ako nedostatočné na zachytenie dennej priestorovej dynamiky obyvateľstva. V súčasnosti sa pracovné či privátne aktivity obyvateľov neviažu na jedno miesto tak pevne, ako tomu bývalo v minulosti, a miesto trvalého pobytu, miesto bývania a miesto práce sa čoraz častejšie od seba odlišujú. Dôvodom je predovšetkým rastúca fluktuácia a mobilita obyvateľstva. Pohyby obyvateľstva sa stávajú pestrejšími, nadobúdajú nerutinný a nepravidelný charakter. V tomto kontexte sa potreba aktuálnych, presných a spoľahlivých údajov o priestorovej mobilite javí ako nanajvýš
potrebná.

Využitie informačno-komunikačných technológií - najmä mobilnej komunikácie - vytvára nové príležitosti pre štúdium priestorovej mobility. Vďaka vysokej penetrácii mobilných telefónov v populácii a schopnosti sledovať ich pohyb na úrovni antén mobilnej siete môžeme prekonať viaceré limity, ktoré sa spájajú s tradičnými prístupmi založenými na populačných cenzoch, najmä čo sa týka frekvencie zisťovania populačných dát, rýchlosti ich spracovania a v neposlednom rade i ochoty obyvateľov poskytovať presné údaje v rámci cenzov. Bezprecedentný rozsah pokrytia populácie prostredníctvom mobilnej siete vytvára unikátny predpoklad pre komplexný prístup sledovania miest a regiónov, čo je principiálne nemožné (a rovnako aj finančne náročné) s využitím tradičných foriem získavania dát.

Princíp lokalizácie v mobilnej sieti

Princíp lokalizácie v mobilnej sieti je prirodzenou nadstavbou základných vlastností mobilnej komunikácie. Z priestorového pohľadu môžeme územie rozdeliť do buniek, ktoré obsluhujú jednotlivé antény mobilnej siete (Base Transceiver Station - BTS). Určenie polohy mobilného zariadenia v sieťovej lokalizácii prebieha nasledovne. Zariadenie s aktívnou SIM kartou sa pripája na BTS stanicu. Spravidla ide o najbližší vysielač, nemusí to však byť pravidlom. Niektoré BTS stanice totiž slúžia na prenos dát (napr. 4G bunky), iné na prenos hovorov (2G/3G). Zároveň sieť autonómne distribuuje signál pripojeným zariadeniam podľa svojho vyťaženia. Na základe ich polohy a vyťaženosti siete sa určí, ktorá BTS stanica bude konkrétnemu zariadeniu poskytovať signál, čím sa zabezpečuje čo najlepšie pokrytie pre každé zariadenie v dosahu. Pri každej zmene BTS sa vygeneruje záznam, čím získavame desiatky až stovky záznamov denne pre jednu SIM kartu. Na základe niekoľkodňového pozorovania môžeme každej SIM karte priradiť jej najčastejšiu polohu počas dňa a počas noci (obr. 1). Získavame tak dennú (pracovnú) a nočnú (spaciu) lokalizáciu (obr. 2). Údaje o koncentrácii dennej a nočnej lokalizácie nám umožňujú nielen spresniť priestorovú distribúciu obyvateľstva (napr. koľko ľudí býva v danom meste/v blízkosti nákupného centra a pod.), ale aj extrahovať údaje o predpokladanej priestorovej mobilite (napr. koľko ľudí dochádza do mesta/do nákupného centra). Pasívne lokalizačné údaje sa tak stávajú cenným zdrojom informácií pre dopravné modely, ale aj pre monitoring aktuálnej dopravnej situácie. Pohyb mobilného zariadenia medzi jednotlivými bunkami siete umožňuje sledovať rýchlosť a intenzitu dopravy a v súčasnosti je už bežnou súčasťou aplikácií poskytujúcich navigáciu.

Limity využitia lokalizačných údajov mobilnej siete

Pri interpretácii lokalizačných údajov mobilných zariadení v rámci sieťovej lokalizácie je dôležité si uvedomiť viaceré limity, ktoré vyplývajú z princípov prevádzky mobilnej siete. Predovšetkým počet SIM-kariet nemožno spoľahlivo stotožniť s počtom osôb a presnosť lokalizácie závisí od architektúry mobilnej infraštruktúry. V prípade mestského prostredia sa pohybuje rádovo v stovkách metrov, vo voľnej krajine dosahuje rádovo kilometre. Pri interpretácii extrahovaných dochádzkových tokov je dôležité prihliadať na presnosť lokalizácie, ktorá je limitovaná veľkosťou a tvarom katastrálneho územia obce. Osobitne v prípade susediacich obcí, sídelne zrastených obcí či obcí excentricky umiestnených vzhľadom na tvar katastrálneho územia je potrebné interpretovať toky osôb s prihliadnutím na priestorové súvislosti.

Denná priestorová mobilita v Bratislavskom a Trnavskom kraji

Vďaka spolupráci Bratislavskej integrovanej dopravy, spoločnosti Market Locator a Prírodovedeckej fakulty vznikla pilotná štúdia využívajúca lokalizačné údaje mobilnej siete pre mapovanie dennej mobility v Bratislavskom a Trnavskom kraji. Predkladané výstupy boli spracované na základe dátovej vzorky signalizačných lokalizačných dát o pohybe SIM kariet mobilných operátorov Slovak Telekom, Orange Slovensko a O2 Slovakia. Sledovaným obdobím bolo 14 po sebe nasledujúcich dní od 26. 11. 2018 (0:00) do 9. 12. 2018 (23:59). Dátovú vzorku tvorilo 1,33 mil. anonymizovaných SIM kariet, ktorým bolo možné priradiť dennú a nočnú lokalizáciu v sledovanom území.

Na základe výsledkov analýzy môžeme konštatovať, že do Bratislavy denne dochádza vyše 139 000 obyvateľov (SIM kariet) z obcí Bratislavského a Trnavského kraja (obr. 3 a obr. 4). Ak by sme zohľadnili aj dochádzajúcich zo vzdialenejších okresov (najmä Nitrianskeho, Trenčianskeho kraja, resp. blízkeho pohraničia v Maďarsku a Rakúsku), tak môžeme uvažovať o ešte väčšom počte dochádzajúcich, ktorí každodenne prichádzajú za prácou či službami. Dochádzkový región Bratislavy pritom siaha až na vonkajšie hranice Trnavského kraja. Ide o obce vzdialené viac ako 60 km od Bratislavy. Napriek značnej časovej náročnosti na každodennú dochádzku, ktorá presahuje 60 minút, nachádzame v tejto vzdialenosti pomerne silné dochádzkové toky.

Najintenzívnejšie denné toky však vychádzajú z bezprostredného zázemia Bratislavy. Donedávna ospalé vidiecke obce a mestečká sú dnes svedkom extrémneho nárastu dopravy. Príkladom je obec Dunajská Lužná a Rovinka, z ktorých spoločne dochádza do Bratislavy skoro 5 000 osôb (SIM kariet). Podobne intenzívne toky však nachádzame aj v ostatných obciach obkolesujúcich hlavné mesto. Z hľadiska cieľovej destinácie najväčšie toky dochádzajúcich sústreďuje MČ Bratislava-Ružinov (26 % dochádzajúcich) a Bratislava-Staré Mesto (21 %). Do MČ Nové Mesto a MČ Petržalka dochádza len niečo cez 13 %, resp. 10 % osôb z celkového objemu tokov smerujúcich do Bratislavy. Ostatné mestské časti koncentrujú počas pracovného dňa úhrnom 28 % dochádzajúcich SIM kariet.

Verejná doprava v defenzíve

V súvislosti s nárastom intenzity dopravy je vhodné poznamenať, že sa na ňom nepodieľa len stavebný boom satelitných mestečiek, ale aj zmeny v životnom štýle, ktoré reflektujú flexibilný pracovný čas či potrebu zladenia rozmanitých pracovných a voľnočasových aktivít. Komfort a nezávislosť prostredníctvom dopravy vlastným autom je neoddeliteľnou súčasťou bývania v nových rezidenčných zónach v zázemí Bratislavy. Verejná doprava pritom ťahá za kratší koniec, keďže nedokáže obslúžiť priestorovo rozptýlenú zástavbu a neprináša (aspoň zatiaľ) výrazne rýchlejšiu formu dopravy do mesta. Bude zaujímavé pozorovať, ako sa na intenzite dopravy podpíšu zmeny v plánovanej parkovacej politike Bratislavy či integrácia verejnej dopravy medzi Bratislavským a Trnavským krajom.

Autor textu: Mgr. Martin Šveda, PhD., Katedra regionálnej geografie, ochrany a plánovania krajiny
Titulná foto: Do Bratislavy denne dochádza vyše 139 000 obyvateľov z obcí Bratislavského a Trnavského kraja, foto: MDV SR
Tento článok bol uverejnený v časopise Urbanita 2019, 31. ročník

Pravý stĺpec
Menu
Hlavný obsahHlavný obsah
Čakajte prosím