Bratislava a jej zázemie

Článok je výňatkom z pripravovanej publikácie BA + Zázemie.

Bratislava a jej zázemie.

Text o zázemí Bratislavy vznikol ako súčasť premýšľania a písania o našom meste. Súčasná situácia, keď nie sú možné stretnutia a prezentácie, pribrzdila formát Laboratórium Urbanizmu Bratislava. Predošlé dva roky som sa v Novej Cvernovke intenzívne zaoberal aj širším okolím Bratislavy, jej zázemím. Prvé úvahy o hraniciach, veľkosti členení aglomerácie obsahoval už Urbanistický atlas Bratislavy. /rok 2016/. Minulý rok sme si pripomenuli 30 rokov od zmeny pomerov (rok 1989), ktoré naštartovali nové obdobie rozvoja mesta a jeho zázemia. Bratislava sa postupne rozlieva za svoje administratívne hranice. Ako dnes určiť hranicu mesta – mesta, ktoré kooperuje so svojim zázemím. Do akej vzdialenosti, ktoré sídla tvoria bezprostredné zázemie Bratislavy? Hranica mesta, jeho členenie je dôležitou súčasťou územného plánovania. Zdôvodnenie popisovaného rozsahu zázemia je v texte: Kam kráča Bratislava? Je to alternatívny popis možného rozvoja mesta so zázemím do roku 2050.

Bratislava a zázemie mesta - je znázornená na úvodnom obrázku - obálke. Vymedzenie územia vychádza zo súčasného stavu a  predpokladaného vývoja zázemia mesta. Je to časť aglomerácie Bratislavy, ktorá je pomerne riedko zastavaná a nadväzuje na kataster mesta. Samotné územie katastra mesta Bratislava môžeme podľa charakteru zástavby a urbanistickej štruktúry členiť na: a/ Centrum mesta, b/. Vnútorné mesto a c/ Vonkajšie mesto. Zázemie mesta je rozdelené na 6 častí: pri členení boli dodržané hranice katastrálnych území príslušných obcí. /obrázok č.1/

Urbanizácia zázemia Bratislavy po roku 1990 značne zmenila krajinu, došlo k veľkým záberom poľnohospodárskej pôdy. Za hranicami katastra mesta postupne vznikol prstenec zástavby, ktorej základom sú pôvodné vidiecke obce a menšie sídla. Správa a regulácia takto vzniknutého územia nebola doposiaľ presnejšie definovaná. Reguláciu rozvoja, zmien v území riešia Územné plány obcí, miest i väčších územných celkov. Prax stále uplatňuje riešenia územných plánov len v ich hraniciach, bez kooperácie so zázemím, či okolím. Napríklad Územný plán Bratislavy nezohľadňuje vplyvy svojho zázemia. Územný plán Bratislavského regiónu síce obsahuje mesto aj zázemie Bratislavy, ale mnohé obce ho pri svojom územnom rozvoji nerešpektujú a riadia sa prioritne vlastnými zámermi a plánmi. Vrátane Bratislavy. Podľa platného stavebného zákona je územný rozvoj je v kompetencii samospráv, je to prenesený výkon štátnej správy.

Zastupiteľstvá  rozhodujú o novej, často aj rozsiahlej a kontroverznej výstavbe, bez poznania a rešpektovania širších väzieb a súvislostí.

Dnešné sídla v zázemí Bratislavy, pôvodne dediny sú dnes z pohľadu urbanistickej štruktúry zmesou rôznorodej, nesúrodej, neplánovanej uličnej siete bez doplnenia centra, vybavenosti, bez verejného priestoru. Dôležitou súčasťou urbanistickej štruktúry Bratislavy sú rieky Dunaj, Morava a Malý Dunaj, vrátane zeleného okolia a biokoridorov a lesný masív Malých Karpát. Prírodné fenomény vytvárajú osobitý charakter mesta so zázemím a sú aj príčinou pomerne nízkych ukazovateľov využitia územia, hustoty zástavby. /obrázok č.2/

Dôležitou súčasťou plošného rozvoja mesta a obcí v jeho zázemí je záber pôdneho fondu, rast mimo hraníc intravilánov. Tento proces je citeľný najmä po roku 1990. Autor skúmal 22 obcí v zázemí Bratislavy a každá prekročila novou výstavbou pôvodné hranice intravilánu. V období od roku 1990 do roku 2018 došlo k rozšíreniu celkovo o 1.820,30 ha pôdy. Zastavané územie v skúmaných obciach malo podľa údajov kataster portálu výmeru 2.684,61 ha. Niektoré sídla sa výrazne rozšírili. Ako príklad uvádzame Dunajskú Lužnú. Výmera zastavaného územia obce, podľa údaju kataster portálu bola 239,06 ha. Zastavané územie dnes /jar 2020/ je cca 345,60 ha a podľa územného plánu obce to môže byť ešte o 128 ha viac /476,6 ha/. Znamená to, že záber pôdy bude temer totožný s výmerou intravilánu spred tridsiatich rokov. Tabuľka č.3 zobrazuje zistené údaje v skúmaných obciach, mestách v Zázemí Bratislavy.

Nová obytná zástavba

V Bratislave sa po roku 1990 rozvíjala na nových plochách najmä obytná zástavba. Platí to pre kataster mesta aj pre zázemie Bratislavy. Niektoré obce zo zázemia zrastajú a približujú sa k Mestským častiam: Rovinka a Dunajská Lužná nadväzuje na Podunajské Biskupice a Vrakuňu. Čierna voda na Vajnory a Raču, Záhorská Bystrica zrástla s Mariankou. V období uplynulých 30 rokov sme boli svedkami pomerne rozsiahlej výstavby bytov nielen v zázemí Bratislavy, ale aj na území katastra mesta. Po roku 1990 sa postavilo v hraniciach katastra Bratislavy vyše 50 tisíc nových bytov /obrázok č.4/. Mnohé byty sú prenajímané, časť bytov z novej rezidenčnej výstavby kupujú solventnejší obyvatelia priamo na účel prenájmu. Presné údaje sa neuvádzajú, pri predpoklade dvadsať percent by to znamenalo cca 10 tisíc nových bytov v prenájme. Vyšší počet obyvateľov nikde nefiguruje, hoci „zaťažujú“ sociálnu, dopravnú a technickú infraštruktúru mesta. Mesto by sa bez ďalších nových pracovných síl, študentov, turistov nemohlo tak dynamicky rozvíjať. Časť „starousadlíkov“ odišla z územia katastra mesta bývať do jeho Zázemia. Väčšina novopostavených rodinných domov, bytov je však obývaná mladšími obyvateľmi, rodinami, ktoré zväčša pracujú mimo nové bydlisko. Vlastnícke vzťahy novopostavených domov, bytov neboli preskúmané. Určite aj v Zázemí Bratislavy je časť bytov prenajímaná, časť je investičná.

Nárast počtu obyvateľov

Základným problémom, popri financiách a organizačnej nedôslednosti samosprávy a štátu /chýba najmä vzájomná koordinácia/ sú vstupy, dáta. Mesto sa rozvíja, mení a mnohé dokumenty používajú nepresné, zastaralé údaje, neuvažujú v širších súvislostiach, hraniciach. Štúdia demografického rozvoja Bratislavy predpokladá pokles počtu obyvateľov /pod 420 tisíc obyvateľov/, najmä v súvislosti so starnutím obyvateľov. Ako základný údaj sa ale používa vo vzorcoch, výpočtoch počet trvale bývajúcich zo sčítania obyvateľov v roku 2011. Súčasnosť je opakom -  rast, prísun mladšej populácie zo Slovenska a pracujúcich zo zahraničia. Jestvuje niekoľko údajov o  počte obyvateľov mesta:

1. počet zo Sčítania, údaj ŠÚ SR - 432 tisíc,
2. údaj, Register RFO: 491 tisíc,
3. údaj obvyklý pobyt IFP: 557 tisíc,
4. údaj podľa užívateľov služieb OLO, komunálny odpad - 653 tisíc, 5. údaj zo sčítania SIM karty: 633 tis./Škápik,2019/.

Bratislava so zázemím sa stala cieľom dochádzky a aj cieľom pre trvalejší pobyt pre mnohých obyvateľov z celého Slovenska a aj zo zahraničia. Práve vďaka neustálemu prúdeniu obyvateľov do Bratislavy sa stalo jej mestské prostredie dynamickým a rozvíja sa. Najväčším potenciálom mesta sa postupne stávajú ľudia. Koľko obyvateľov, ľudí dnes žije v zázemí Bratislavy? Podľa prieskumu autora je to k 31.12.2018 minimálne 109.546 obyvateľov, hoci údaje ŠÚ SR uvádzajú 83.402 obyvateľov, čo je o viac ako 26 tisíc menej. Prieskum vychádzal z porovnania máp geodézie z roku 1987 a 2018 a zisťovania počtu rodinných a bytových domov, ktoré sa v konkrétnych obciach a mestách v zázemí Bratislavy za 30 rokov postavilo. Údaje zo sčítania z roku 1991 sú známe a stačilo pripočítať prírastok. Počet obyvateľov bol určený obložnosťou 2,8 obyvateľa na jeden byt. Daná metóda je určite presnejšia ako údaje zo SIM kariet. Postavené nové domy sú viditeľné in situ a aj v google maps. Zistený údaj je dôležitý najmä pri prepočtoch, ktoré používajú dopravní inžinieri pri optimalizácii modelov dochádzky do jadra aglomerácie a zdôvodňovaní potreby intervalov použitej prepravy. Tabuľka č.5 zobrazuje zistené údaje v skúmaných obciach, mestách v Zázemí Bratislavy.

Členenie mesta, rozvojové smery

Územie mesta Bratislava so zázemím možno členiť na mestský priestor, alebo mestskú krajinu a vidiecky priestor, vidiecku krajinu. Vo Francúzsku definovali prímestskú zónu, územie ako skupinu obcí, kde minimálne 40% obyvateľov pracuje v mestskej zóne. Nemáme podrobnejší prieskum 22 obcí v zázemí Bratislavy, ale je viac ako pravdepodobné, že väčšina sídel toto kritérium spĺňa, či prekračuje.

Veľká Bratislava sa dnes rozvíja v štyroch základných smeroch. V budúcnosti sa sformuje aj piaty smer na juh - Petržalka a západ - Kittsee. Rozvojové osi sa dnes formujú popri trasách železničných tratí, /obr. č.6/, čo zodpovedá aj základnej strategickej zmene v mobilite v širších súvislostiach. Redukovanie automobilovej dopravy a preorientovanie pohybu medzi mestom a zázemím na železničné trate je dôležitou súčasťou rozvoja Bratislavy. Piaty rozvojový priestor – Petržalka juh a Kittsee /BAUM/ prirodzene vznikol ako územie pre bývanie pri rastúcom meste Bratislava. Nemá a ani nebude mať charakter slovenských suburbií. Popri rozvojových osiach vznikol v procese suburbanizácie šiesty smer, okružný rozvoj. Obce v šiestom smere tvoria popisované zázemie Bratislavy. Logickou etapou suburbanizácie je vznik menších suburbií okolo podružných centier Malacky, Pezinok, Senec, Šamorín. Tieto štyri podružné centrá so svojim zázemím sú prirodzenou súčasťou Veľkej Bratislavy.

Popisované územie, Zázemie BA a Bratislava Vonkajšie mesto tvoria spolu menej husto zastavané územie. V texte Kam kráča Bratislava? Je stručný popis jednotlivých suburbií aj s popisom ich potenciálu, rastu. V období do roku 2030 môžeme predpokladať, že výstavba bude reagovať na zmenu dopytu. Zmení sa veková štruktúra obyvateľov, starnutie populácie a ďalšie faktory zmenia dnešný spôsob výstavby a predaja bytov. Mesto Bratislava nemá spracovanú novú koncepciu územného rozvoja do budúcnosti, ani predpokladaný vývoj v oblasti bývania. Generel bývania /Magistrát, 2005/ je zastaralý, nemohol obsahovať výzvy, ktoré definujeme pre budúcnosť práve teraz. Nové vedenie mesta sa intenzívne venuje téme nájomného bývania, zatiaľ ale nie je adekvátna odozva na úrovni štátu.

Súčasný spôsob výstavby bytov je potrebné zmeniť - je nastavený tak, že generuje zástavbu za hranice mesta, zaberá voľnú krajinu a spôsobuje dochádzanie za prácou. Nevyhnutné je ďalšie zahusťovanie výstavby v katastri mesta, najmä v častiach s nízkou hustotou zástavby. Nielen Bratislava, ale aj iné väčšie slovenské mestá dnes nemajú skoro žiadne nástroje na rozvoj v merítku štvrte, lokality, stavebných blokov /Landa,2018 /.

Mobilita je v súčasnosti najviac vnímavým problémom Bratislavy a jej zázemia. Jestvujúca dopravná štruktúra nestačí rozvíjajúcej sa zástavbe a zmenám v meste a jeho okolí. Slovensko po roku 1990 rozvíjalo prednostne automobilovú cestnú sieť, železničná sieť a infraštruktúra je zanedbaná. Obyvatelia sa za 30 rokov plne preorientovali na konzumný spôsob života s dominanciou užívania automobilu. Nové rozsiahle suburbiá nemajú vybudovanú dostatočnú dopravnú infraštruktúru. Dnes sa znova otvára otázka realizácie rýchleho koľajového systému pre Bratislavu. Územný rozsah aglomerácie, počet obyvateľov ako dnes a v blízkej budúcnosti /mesto 600 tisíc, Bratislava + Zázemie do 750 tisíc obyvateľov/ znova otvára túto tému.

Význam navrhovaného systému prepojenia piatich rozvojových osí cez centrum aglomerácie Bratislava zvýrazňuje aj základný cieľ spracovaných materiálov Magistrátu Bratislava a to zmeniť pomer v mobilite obyvateľstva z dominantného automobilu na koľajové systémy, MHD a ďalšie alternatívne formy pohybu.

Prezentovaný návrh, obrázok č. 7 a 8 zobrazuje variantu Dlhého mestského vlaku a Krátkeho mestského vlaku, Obe sústavy majú tri základné trasy. Trasa A vedie v smere sever – juh z Pezinka do Rajky (Short Train), alebo v prípade Long Train z Trnavy do Rajky. Trasa B vedie v smere západ – východ zo Zohoru do Šamorína, alebo z Malaciek do Dunajskej Stredy. Trasa C smeruje z východu do Centra Bratislavy formou okružnej trasy. Krátky vlak so Senca, dlhý vlak z Galanty.

Potenciál mesta a priority jeho rozvoja - ich určenie je v súčasnosti dosť zložité. Cieľový, respektíve ideálny stav sa objavuje aj v publikácii Plán Bratislava /2017/, ktorá je podkladom pre prácu tímu primátora Matúša Valla. Dôležitý bude priemet slov do nástrojov, regulácie rozvoja, územného plánu. Dôležitou podmienkou správneho rozhodovania je flexibilita. Priority v súčasnosti neznamenajú len určiť poradie, čo robiť skôr, ale aj rozhodnutie s čím počkať, alebo čo neurobiť vôbec.

Stavba miest, alebo urbanizmus má špecifický charakter. Pokiaľ architektúra má vždy po dokončení vopred určený obsah a tvar, rastúce mesto ako celok nie je nikdy ukončeným útvarom. Vplyv štvrtej dimenzie – času sa pri návrhu a tvorbe miest dá modelovať len hypoteticky. Najbližšie desaťročie – do roku 2030 ťažko predpokladať výrazné zmeny v dnes založenej urbanistickej štruktúre Bratislavy a jej okolia. Podobne ako výrazná výstavba bytov po roku 1950 aj výstavba v BA a jej okolí po roku 1990 sa zamerala najmä na nové byty bez náležitej dopravnej, sociálnej aj kultúrnej vybavenosti. Zmeny v produkčných činnostiach reagovali na globálne trendy. Aj tu je založená štruktúra stabilizovaná. Osobitou témou sú environmentálne otázky – nová situácia na prahu novej etapy (rok 2020 ) – reakcie na klimatické zmeny.

V zásade môžeme predpokladať, definovať tri základné scenáre rozvoja BA a okolia: a) stagnácia, nulový variant b) depresia, zastavenie, resp. utlmenie rozvoja, c) ďalší rast, priestorové rozširovania a dopĺňanie aglomerácie Bratislava

a) Stagnácia, nulový variant rozvoja. Obmedzenie rozvoja, nulový variant neznamená úplné zastavenie výstavby. Mesto je dynamický súbor mnohých prvkov s ťažko predvída teľným vývojom. Práve charakter výstavby nových častí mesta spôsobuje veľkú zotrvačnosť procesov, nie je možné okamžité zastavenie, iba postupné spomalenie a nastavenie pomalého rastu. Týka sa to aj zázemia Bratislavy, suburbií, kde si je možné spomalenie výstavby predstaviť skôr ako v jadrovom meste. Dôvodom zastavenia, spomalenia rastu mesta Bratislava a jeho okolia sú príčiny ekonomické a ekologické (klimatické). Zo skúsenosti z finančnej krízy po roku 2008 vieme, že výstavba nových bytov a iných budov a zariadení sa utlmila relatívne rýchlo a potom sa začalo aj pozvoľné oživovanie výstavby po roku 2012.

b) Depresia, zastavenie, respektíve utlmenie rozvoja. Urbanistický rozvoj možno chápať ako striedanie cyklov rastu, stagnácie, aj útlmu. Pre Bratislavu a jej okolie by to znamenalo len ďalšiu etapu rozvoja. Kvalitatívne iná situácia by vznikla pri zhluku niekoľkých nepriaznivých okolností: dlhšie trvajúca ekonomická kríza, neochota obyvateľov aktívne reagovať na klimatické zmeny, problémy s pitnou vodou, odpadom (vrátane kanalizácie). Cieľom príspevku nie je ale skúmať nepriaznivé prvky vo vývoji mesta Bratislava a jeho okolia. Vychádzame z predpokladu pozitívnej reakcie na vzniknuté problémy a ich postupné riešenie. Pre úplnosť je však potrebné spomenúť aj tento variant rozvoja.

Predmetom publikácie je Zázemie Bratislava - 22 katastrov, ale prakticky rovnakú urbanistickú štruktúru má aj Vonkajšie mesto. Preto uvádzame aj popis alternatívneho rozvoja zastavaných častí tohto územia Bratislavy. Popis území, priestorov, Bratislava Vonkajšie mesto:

31. Záhorská Bystrica:
Postavilo sa tu za 30 rokov 1.150 bytov a výstavba pokračuje. Obec zrástla so susednou Mariankou a žije tu do 8 tisíc obyvateľov. Predpoklad do roku 2050 - nad 12 tisíc si vyžaduje riešiť denný pohyb do Bratislavy + Stupava na trase štátnej cesty a D2. Územie „Záhorský pás“ bude mať v blízkej budúcnosti do 30 tisíc obyvateľov.

32. zóna Bory:
Po vybavenosti sa rozbehla aj výstavba bytov + nová Nemocnica a administratíva, čoskoro /r.2020/ tu bude bývať do 2.500 obyv. Pre budúcnosť- doprava do BA je jediným riešením vybudovanie zastávky TIOP na trati železnice + tranzit miestnej MHD zo Záhorského pásu.

33. Volkswagen východ:
Výstavba logistického areálu.

34. Devínska nová Ves:
Postavilo sa tu za 30 rokov 850 bytov a výstavba pokračuje. Mestská časť sa bude rozvíjať východným smerom - Bory, lokality Slnečný vrch, areál Ministerstva vnútra, Vápenica.

35. zóna Cepit:
Nový technologický park vo väzbe na trasu diaľničného obchvatu D4, výstavba začne do roku 2030.

36. zóna Nové Vajnory:
Do roku 2030 sa začne s výstavbou nového obytného súboru - väzba na susedné Východné nádražie.

37. Východné nádražie:
Rozsiahle územie železníc - 1 milión m2 bude revitalizované, koľajisko redukované a plocha využitá pre potreby rozvoja mesta postupne, výhľad do roku 2050.

38. zóna Kasárne:
Územie zariadenia Ministerstva obrany + okolité nezastavané územie je variantom na presun zariadení, budov, areálov z Centra mesta na jeho východný okraj. Súčasťou bude dobudovanie prístupu z D4 prepoj na Východné nádražie, doplnenie MHD.

39. zóna Letisko:
Potreba výhľadovo overiť redukciu, nie rozširovanie /tretia dráha ?/. Po dobudovaní D4 je letisko v meste, po roku 2050 presun jednej dráhy východnejšie, alternatívne iné riešenie podľa rozvoja leteckej dopravy v strednej Európe. V rámci rozvoja koľajovej dopravy medzi SR a Rakúskom je možné už v hotizonte do roku 2030 začať s realizáciou prepojenia na letisko Schwechat.

40. Podunajské Biskupice a Vrakuňa:
Po roku 1990 došlo k zahusteniu obytnej štruktúry. Rozvoj smeruje na východ, aj za hranice katastra MČ a mesta.

41. Čunovo:
Za 30 rokov sa počet obyvateľov temer zdvojnásobil, žije tu cez 1.150 obyvateľov. Plánovaná výstavba v lokalitách Nové Čunovo a Zichyho tably by mali  stav opäť zdvojnásobiť.

42. Rusovce:
Obec má oproti roku 1990 dvojnásobnú plošnú výmeru - rozrástla sa najmä v smere JV, popri štátnej ceste smer Čunovo. Predpokladá sa rozvoj severným smerom - k Bratislave.

43. Jarovce:
Zástavba sa realizovala plynule v rámci hraníc katastra + lokalita trávniky - smer Bratislava. Tu sa predpokladá ďalšia zástavba aj v súvislosti s obchvatom D4.

Zázemie tvoria katastre okolitých 22 obcí, ktoré majú spracované územné plány s plochami určenými prevažne na obytnú zástavbu.

Popis území, priestorov,Bratislava Zázemie: /schéma č.9/

Stupava + Záhorská Bystrica:
V roku 1991 tu žilo 7830 obyvateľov, dnes je to 11.900. Žije ich tu určite viac a malé mesto pri Bratislave má problémy najmä s dopravou: nielen popri štátnej ceste do Bratislavy, ale aj v samotnom sídle. Územný plán predpokladá ďalšiu výstavbu bytov (18 až 20 tisíc do roku 2030).

Chorvátsky Grob + Čierna Voda:
Ukážkový príklad nezvládnutej suburbanizácie a zásahov súkromných developerov do rozvoja sídla. V roku 1991 žilo v Chorvátskom Grobe 1.570 obyvateľov a časť Čierna Voda prakticky ako lokalita nejestvovala. Dnes je na úrade prihlásených 6004 obyvateľov, žije ich tu určite viac. Časť novej zástavby patrí aj do katastra Slovenského Grobu. Územný plán predpokladá ďalšiu rozsiahlu výstavbu bytov (rozsah suburbia 30-40 tisíc obyvateľov). Nakreslené sú aj nové komunikácie a doplnenie technickej infraštruktúry, vybavenosti a zelene.

Ivanka pri Dunaji + Bernolákovo:
Tieto dve sídla sa za 30 rokov intenzívnej zástavby prakticky spojili a spolu so Zálesím majú dnes cez 20 tisíc obyvateľov. Rozvíjajú sa ale ďalej živelne, samostatne, bez vzájomnej koordinácie. Ak chcú zvládnuť najmä doplnenie vybavenosti a reálne zlepšenie spojenia s Bratislavou, musia sa do roku 2030 spojiť.

Malinovo + Most pri Bratislave:
Ďalšia dvojica respektíve trojica (+ Most pri Bratislave), sídel s podobnou charakteristikou ako predchádzajúca. Žije tu síce menej obyvateľov (do 12 tisíc), ale problémy sú identické. V roku 1991 tu žilo oddelene 4.790 obyvateľov.

Rovinka + Dunajská Lužná:
Dnes spojené obce na nepriechodnej štátnej ceste na Juh, s nevyužívanou železničnou traťou, bez infraštruktúry. V roku 1991 tu žilo 3.950 obyvateľov, dnes 12-14 tisíc. Problémy s dopravou určite zmierni dokončenie R7, vybavenosť však bude stále chýbať. Bude trvať minimálne desať rokov (do roku 2030) kým sa v tomto suburbiu, ktoré sa môže podľa plánov ešte zväčšiť (aj do 18-20 tisíc obyvateľov) doplnia všetky prvky a funkcie pre takýto súbor.

Popísané suburbiá – spojené skupiny sídel okolo Bratislavy sa nachádzajú v bezprostrednej väzbe na hranice katastra mesta, tvoria prvý okruh rozširujúceho sa mesta. Dnes tu žije a na dochádzku do Bratislavy je odkázaných približne 80 tisíc obyvateľov. Do roku 2030 možno predpokladať nárast až do 150 tisíc obyvateľov. Bez okamžitého a viditeľne riadeného procesu zlepšenia mobility + spracovania osobitého postupu na humanizáciu týchto suburbií bude ďalší rozvoj Blízkeho okolia Bratislavy naďalej živelný, s negatívnymi dopadmi na celok. Ak dnes vyhlasujeme stav klimatickej núdze pre mesto Bratislava, čo si asi zaslúži toto územie?

Bratislava má aj dnes v hraniciach katastra značné plošné rezervy pre revitalizáciu a novú zástavbu. Hlavné rozvojové priestory, by bolo vhodné do roku 2050 postupne riešiť a zastavať. Dôležité bude aj faktické a praktické začlenenie Zázemia mesta. Charakter premenlivosti a variantnosti sa pri navrhovaní mesta v konkrétnej podobe územného plánu premieta do skutočnosti, že územný plán mesta má viac rozvojových plôch, ako v určitom časovom období dokáže zastavať. 

Text a grafická časť: architekt Peter Žalman, 2020