Urbanistický atlas Bratislavy

Architekt v publikácii zosumarizoval historické materiály a ponúka tiež vlastnú víziu urbanistického konceptu Bratislavy ako aglomerácie. 

Urbanistický atlas Bratislavy mapuje rozvoj mesta v 20. storočí, s dôrazom na posledných 25 rokov. Bratislava zdvojnásobila počet obyvateľov v XX. storočí štyrikrát: 1900 - 66 tisíc, 1930 - 129 tisíc, 1950 - 191 tisíc, 1990 - 445 tisíc. Dnes je vo Veľkej Bratislave prihlásených k trvalému pobytu 625 tisíc obyvateľov, ale územie bez dopravných prepojení má väčšiu výmeru ako Viedeň.

Atlas by mal byť akýmsi podkladom pre architektov a developerov, ktorí budujú, alebo majú v pláne stavať v hlavom meste nové štvrte a centrá. Sú tu totiž načrtnuté aj varianty budúcich riešení, rozvoja mesta, aglomerácie.

"Obraz Bratislavy sa vytváral stáročia. Úvodné časti publikácie sa venujú vývoju mesta v 20. storočí a v uplynulých 25 rokoch. Mesto nie je divadelná scéna, kde je možné počas jedného večera vymeniť kulisy podľa potreby viackrát. Budovanie mesta tiež vytvára scenériu, ktorá obsahuje budovy – slúži ľuďom a celej spoločnosti. Podstatný rozdiel medzi mestom a divadlom je v tom, že v meste je výmena kulís veľmi pomalým, zložitým a nákladným procesom. Niekedy sa ukáže, že nové kulisy sa javia ako nevhodné krátko po osadení, a proces výmeny je takmer nemožný," píše Peter Žalman.

Niekoľko ďalších názorov autora Urbanistického atlasu Bratislavy:

"...Posledných 25 rokov v Bratislave bolo obdobím rastu a určitého blahobytu. „Plechovice“ a konzum však totálne ovládli hlavné mesto..."

"...Stavia sa živelne, bez ohľadu na územný plán a najmä záujmy širšej verejnosti. A takýto stav je neudržateľný..."

"...Bratislava novou výstavbou pripomína skôr merítko divokého ázijského mesta ako pôvodné európske mesto..." 

"...Developeri, ktorí sa vedia orientovať v zákonoch, zastavajú postupne zaujímavé miesta a budujú mesto, ktoré bude ťažko obývateľné. Navyše, stráca svoj niekdajší genius loci. A mesto bez duše je zlá predstava...“

"...Jedným z princípov urbanizácie je vrstvenie, ponechanie časti pôvodnej zastavby, dodržanie historickej siluety a my sme ju narušili. Dominantou Bratislavy mal ostať Hrad pri nábreží.Popri neprimeranej veži pri Auparku dostal Hrad nových partnerov – výškové veže ako Tower 115, Panorama City a pribúdať budú ďalšie...“

"...Ustrážiť mestskú výstavbu by mal Magistrát. Mesto však podľa architekta proces stavebného a územného rozvoja neriadi a ledva stíha vybavovať žiadosti o povolenia od developerov..."

"...Územné plánovanie je mŕtve a nerešpektuje sa. Myslím si, že treba vysvetliť – čomu slúži a o čo sa jedná. Individuálny záujem nesmie pretlačiť spoločný. Prijaté regulatívy treba dodržiavať, nie stále doplňať platný územný plán. Ak je zastaralý - čo je prípad Bratislavy, treba spracovať nový..."

"...Práve Veľká Bratislava je zrkadlom našej nedokonalej doby. Zdravé mesto má svoje samoregulačné schopnosti, ale je to aj prípad nášho mesta? Určite nastal čas pomôcť Bratislave, spracovať Strategický plán rozvoja: napísať, nakresliť v základnej schéme čo mesto, aglomerácia potrebuje. Susedná Viedeň má už spracovaný a schválený STEP 2025, my ďalej spíme..."

"...Nevieme si nájsť čas na domyslenie a dotvorenie zástavby, ktorú sme povolili zrealizovať v meste a jeho okolí. Kompaktnejšie mesto s postupným dostavaním dopravy a revitalizovanou zeleňou. Bratislava môže byť dobrým miestom pre život...“ uzatvára architekt Peter Žalman.

Prezentácia a krst knihy Urbanistický atlas Bratislavy sa uskutoční 19. apríla 2017. Srdečne pozývame všetkých záujemcov o nie celkom jednoduchú históriu rozvoja metropoly na Dunaji.

K nahliadnutiu prikladáme výňatok z knihy:

Výňatok z publikácie vo formáte PDF:

Krst a prezentácia sa uskutoční v priestoroch galérie UMELKA 19. apríla 2017 o 18:00 hod.

Podklady: Peter Žalman