Doprava v Bratislave: Pred kolapsom alebo pred riešením?

V dobe 21. Storočia, keď už neplatia poučky minulých čias a urbanizmu zo školy, sa mesto aj s okolím správa značne nepredvídateľne tzv. tekuto. Každý deň je v meste iný počet automobilov, ináč sú obsadené preplnené komunikácie. Nestačia parkoviská, pomaly už ani chodníky... Recepty by aj boli, ale nikto nevie ako začať a odkiaľ zobrať popri odvahe aj peniaze.

V bratislavskej Novej Cvernovke prebehla 14. februára diskusia s názvom LaUrBa, ktorá sa bude tešiť svojej pravidelnosti v nasledujúcom období. Prvá časť v aktuálnom roku spracovala tému Doprava v Bratislave. Spoluprácou s Ing. arch. Petrom Žalmanom chce Cvernovka rozvíjať témy z oblasti architektúry hlavného mesta. Analýza urbanizmu v Bratislave je prednáškou povolaných osôb v danej problematike, no zároveň aj priestorom pre vyjadrenie návštevníkov stretnutia. Cieľom je otvoriť pálčivé témy a hľadať ich riešenia spoločne. Verbálne zhodnotenie situácie tak môže pomôcť vybudovať funkčný systém prispôsobený verejnosti. Medzi prednášajúcimi sa objavili aj mená z architektonickej obce, či aktivistov vo verejno-spoločenských témach - Ing. Tatiana Kratochvílová, Ing. Milan Skýva, Ing. Tomáš Vašek, Ing. arch. Vladimír Hrdý, Ing. arch. Vojtech Hrdina, PhD.

Aj bez doplnenia nejestvujúcich dopravných sčítaní je zrejmé, že mesto a jeho centrum zaťažuje denný presun ľudí a automobilov z okolia. Centrum mesta je samostatný problém - Bratislava si síce od roku 1990 vybudovala most Lafranconi, most Košická, ale diaľnica vedie cez mesto a tvorí južnú hranicu dnešného centra mesta (Eisteinova ulica). Pomaly nestíha ani tunel Sitina a napriek zazeraniu na pôvodný dopravný koncept s tromi okruhmi je zrejmé, že mesto potrebuje aj severný obchvat. Geomorfológia mesta na Dunaji a pri výbežku Karpát sa nedá ignorovať. Cez mesto je potrebné doplniť ďalšie prepojenia v smere V-Z.

Popri jestvujúcom a neúplnom genereli dopravy bude zrejme nevyhnutné spracovať tzv. Malý generel dopravy, vrátane obmedzovania autodopravy v centre mesta. To ale z hľadiska dopravy nekončí Karadžičovou ulicou, no siaha až po Bajkalskú ulicu. V rámci urbanisticko-dopravného štúdia by mali byť rozvedené aj možnosti parkovania pre autá v centre, čiže nielen záchytné parkoviská pred bránami mesta (hranice katastra), ale aj pred bránami centra mesta. Naopak užšie centrum zase navodzuje ideu vylúčenia automobilov, resp. jeho max. obmedzovania. Treba určiť okruh, plochu, tvar, kam už autá nesmú vojsť, príp. môžu, no s výraznými obmedzeniami. Inak sa Bratislava nezbaví stojacich áut na chodníkoch. Možno by bolo riešením postavenie ďalších parkovísk, dočasných stavieb na 10-15 rokov. Ale zrejme nadzemných, nie podzemných - je to vec koncepcie.

Súčasťou myšlienky - minimalizovať autá v centre, by mal  byť nový systém autopohybu. Jedná sa o jednosmerné, obojsmerné komunikácie, kombinácie, podiel MHD, trasy MHD, doplnenie trás pre cyklistov, atď.  Bratislava je špecifická, má asymetrickú polohu v štáte a zároveň je križovatkou na hranici. Dôležitý je tranzit - prechod cez mesto alebo okolo centra. Dnes veľmi chýba severná časť okruhu: Pionierska - Jaskov rad - Pražská. Podobne nový príjazd z východu, nie rozširovanie D1.

Až po očistení povrchu mesta od automobilov je možné upratať verejné priestory, chodníky, plochy, či priečelia budov - systematicky, postupne. Hovoríme o činnosti, ktorá zaberie viac rokov. Krok po kroku, blok za blokom, ulica po ulici.  Peší a cyklisti v Bratislave by mohli mať také adekvátne podmienky, ako na iných miestach v EU.

Ako začať?  Proces sa už začal - aj predošlú diskusiu o Kollárovom námestí môžeme vnímať ako diskusiu k tejto téme a spolu s nasledujúcimi rozhovormi môžeme dopomôcť k tomu, čo sa verejne neanalyzovalo. Síce je na mieste, aby sa k problému vyjadrovali nielen odborníci, ale aj široká verejnosť. Spoločne tak dokážeme vytvoriť miesto pre ľudí.