Filiálka - nová hlavná železničná stanica v Bratislave

Príspevok je zhrnutím prezentácie, ktorá sa sa uskutočnila 19.02.2019 v rámci podujatia LaUrBa #7 v bratislavskej Cvernovke. Peter Žalman predstavil variant umiestnenia nového hlavného železničného uzla na mieste nevyužívanej stanice Filiálka, neďaleko Trnavského mýta. Dôležitou súčasťou predstaveného návrhu je širšie riešenie urbanistických a dopravných nadväzností.

Tému Koľajová doprava chápeme ako súčasť Mobility v meste a jeho okolí. Bratislava má dobre vybudovanú sieť železičných tratí, základ je ešte z 19. storočia. V uplynulom 20. storočí sa vybudovala aj sieť električkových tratí.

Obdobie po roku 1990 možno označiť ako čas stagnácie a chátrania železničnej siete. Pokles významu železnice v meste a okolí však už badať od rokov osemdesiatych: znázorňuje to aj schéma Bratislavy z roku 1986 - S1 /prosím čítať aj popis a texty na schémach/.

Bratislava sa počas 25 rokov rozliala do okolia. Nenápadne vznikla aglomerácia so všetkým čo k tomu patrí. Najmä denné pohyby autami zaskočili obyvateľov, samosprávu aj štátnu správu. V meste zase nestačia parkoviská, pomaly už ani chodníky. Aktívne zapojenie koľajovej, kapacitnej prepravy je kľúčom k riešeniu dnešnej situácie. Koľko obcí a miest je okolo BA napojených na 3 jestvujúce trate vlakov znázorňuje schéma S2.

Bratislava má spracovaný neúplný Generel dopravy (2014), ktorý ale neriešil koľajovú dopravu, ani mobilitu obyvateľov v rámci aglomerácie. Zaujímavým príspevkom k riešeniu mobility a rozvoju koľajovej dopravy bola štúdia – Projekt Ten-T (Transeurópska dopravná sieť), ktorý uvažoval s priečnym prepojením cez centrum mesta so širším rozchodom koľají. Bratislava má totiž do budúcnosti problém: rozchod koľají železnice a električky nie je rovnaký. Schéma S3 znázorňuje možnú budúcnosť mesta – železničný a cestný tunel pod Karpatami. Z Lamača by mal viesť do priestoru stanice Vinohrady, respektíve komunikácií Bojnická - Galvaniho. Pokiaľ dnes hovoríme o kolapse dopravy, čo bude o cca 5 rokov, keď sa dokončí obchvat mesta bez tunela a nová diaľnica skončí na Račianskej...

Súčasťou koľajovej dopravy sú aj električkové trate, MHD. Bez synergie, prestupov, koordinovania oboch systémov sa nemôžu plne využiť danosti železníc na území mesta.

Schéma S4 znázorňuje súčasný stav - prechod cez centrum od východu na západ po dvoch paralerných trasách.

Schéma S5 znázorňuje variant rozšírenia električkových tratí - vznik dvoch okruhov. Popri okruhu Košícká, je znázornený aj okruh Tomášikova, ktorý pokračuje až k Slovnaftu. Sú tu vyznačené aj nové železničné stanice podľa rôznych podkladov, pôvodne označených ako Terminály integrovanej osobnej prepravy (TIOP).

Do konca roka 2018 nebola prezentovaná očakávaná štúdia riešenia železničného uzla Bratislava. Nové vedenie mesta teda čaká zosúladenie rôznych doplnkov, generelov a iných podkladov. Zložitý a zdĺhavý proces by mal logicky začať inventúrou - čo má mesto k dispozícii, čo je použiteľné, čo je potrebné doplniť...

Priestor Filiálka má širší rozmer ako stanica Filiálka. Vyriešenie stanice je podmienené okrem priamej nadväznosti na MHD aj doplnením, spriepustnením komunikačnej siete - Račianske mýto, Jarošova v pokračovaní Pionierska - takzvaná severná tangenta. Schéma S6 s popisom obsahuje základné prvky riešenia priestoru.

Schéma S7 znázorňuje základný rozsah okolia priestoru Filiálka. Nové riešenie uvažuje so zmenou komunikačného skeletu, aktívne využíva polohu ulíc Kominárska, Dobšovičova, Kutuzovova. Súčasťou nového riešenia je zmena Račianskeho mýta -  vytvorenie kruhového objazdu (s polomerom 90 metrov), úpravy organizácie dopravy v smere Smrečianska a Jaskov rad... /prosím čítať opis aj texty na schéme/. V Cvernovke vystúpil aj Ing. Milan Skyva - prezentoval a okomentoval aj trasu stredného dopravného okruhu mesta: Bajkalská - Jarošova - Pionierska - prepojenie na Pražskú ulicu a súvis s priestorom Filiálka.

Schéma S8 znázorňuje priečny rez - návrh uvažuje s riešením stanice nad terénom. Toto riešenie umožňuje bezkolízne križovania s jestvujúcou komunikačnou sieťou. V Cvernovke vystúpil aj Ing. arch. Vladimír Šimko - prezentoval skúsenosti a genézu vývoja koľajovej mestskej dopravy vo Viedni. Ako nadzemné železničné stanice sa nedávno riešili aj stanice vo Viedni, Berlíne, Londýne (v centre mesta). Ekonomiky a mestá v inej kondícii ako Bratislava sa vyhli podzemným riešeniam. U nás sa podzemná železničná stanica ešte nerealizovala, politici a rôzni „odborníci“ ani nemajú predstavu čo to znamená - vyriešenie protipožiarej ochrany (zadymenie priestorov, dodatočná VZT...).

Schéma S9 znázorňuje súčasný stav - axonometriu priestoru Filiálka - samozrejmou súčasťou riešenia bude zmena organizácie verejného priestoru Trnavské mýto.

Schéma S10 je skica priestoru - alternatívne riešenie. Komplex Istropolis má nového majiteľa, dôjde k upresneniu vzťahu k námestiu i ulici Škultétyova. Návrh počíta aj s pokračovaním koridoru koľajovej dopravy nad terénom v smere na ulicu Karadžičova a nadzemným napojením na Starý most - rekonštruovanú trasu so širším rozchodom.

Osobitou témou je riešenie novej železničnej stanice vo vyvýšenej polohe, jej hmota, architektúra, väzba na Trnavské mýto, nový prestupový uzol, možnosť  nástupu a východu.

Prevádzkové väzby v horizontálnych úrovniach:

• Podzemný parking - vjazdy, výjazdy
• Úroveň terénu: hlavná komunikačná sieť, nová trasa električky, zázemie pre stanicu
• Úroveň 1. NP: staničná hala + vybavenosť, väzby na parter a parking
• možné 2.NP: vybavenosť, alternatívne doplnenie hlavnej hmoty, jej členenie + ďalšie hmoty s funkciami...

Prezentované riešenie definuje urbanistický rámec a šírku témy priestor Filiálka. Nemá a nechce byť finálnym riešením.

Schéma S11 znázorňuje hypotetický kalendár a kroky vedúce k výstavbe železničnej stanice Filiálka. Sú tu popísané ciele riešenia aj doporučené prvé kroky - vypísanie urbanisticko-architektonickej súťaže a následne ÚPN-Zóny.

Text a grafická časť: architekt Peter Žalman, február. 2019