Altes Landgut - stanica metra vo Viedni

História vzniku Viedenského metra siaha do druhej polovice 19. storočia, kedy vznikali prvé úvahy a projekty rýchlej koľajovej dopravy, pričom časti trás boli už vtedy vedené podpovrchovým bezkolíznymi koridormi a tunelmi. Rozhodnutie padlo okolo roku 1900, keď mesto začalo budovať „mestskú železnicu“, ktorá sa neskôr stala základom dodnes využívaných trás metra a súčasnej siete mestskej železnice.

V prvej etape v rokoch 1969 - 1982 boli vybudované časti linky U1, linky U2 a veľká časť linky U4 - v trase pôvodnej mestskej železnice. V druhej etape v rokoch 1982 - 2000 vznikla linka U3 a linka U6, ktorá je špecifická tým, že po nej premávajú upravené električkové súpravy. V tretej etape (2000 - 2010) bola predĺžená linka U1.

Na základe projektu, ktorý zvíťazil v otvorenej medzinárodnej architektonickej súťaži bola vybudovaná nová linka U2. “Práve pri navrhovaní tejto novej linky, som mohol ako súčasť víťazného tímu Architekta Mossburgera tvorivo ovplyvniť podobu staníc tejto linky, ako aj riešenie výťahov, ktoré sú neodmysliteľnou súčasťou plne bezbariérového prístupu do všetkých staníc viedenského metra,” objasňuje architekt Vladimír Šimko.   

Súčasťou štvrtej etapy výstavby (2010 - 2019) bolo aj predĺženie linky U1 južným smerom k obľúbenému rekreačnému areálu Oberlaa. Komplexné architektonické riešenia celkovo piatich staníc na tejto linke bolo úlohou ateliéru Architektengruppe U-Bahn, kde Šimko pracoval ako vedúci projektu stanice Altes Landgut, ktorá sa nachádza pod rušným dopravným uzlom kruhového objazdu a diaľnice A23 na okraji štvrte Favoriten.

Členom ateliéru Architektengruppe U-Bahn, ktorý je dnes jedným z dvoch ateliérov zaoberajúcich sa komplexným  funkčno-prevádzkovým a architektonickým riešením staníc metra vo Viedni je Vladimír Šimko od roku 2008 (Predtým pôsobil desať rokov v kolektíve projektantov bratislavskej rýchlodráhy, pokým nebol projekt v roku 1990 zastavený. V rozmedzí rokov 1990 až 2008 pracoval v ateliéri Architekta Mossburgera - tiež v čase medzinárodnej súťaže v roku 2000).

Víťazný architektonický návrh pôvodného tvorivého teamu architektov Holzbauer - Marschalek - Ladstätter - Gantar (zakladateľov ateliéru), vytvoril nezameniteľnú identitu staníc viedenského metra. Výrazovo jednoduchá a ucelená forma má však pri každej linke  svoje špecifiká, ktoré sú okrem farby výrazným prvkom orientačného systému. Aktuálnou výzvou je projekt novej linky U5 a predĺženie linky U2, ktoré tvoria súčasnú etapu s predpokladaným dokončením v roku 2023 - 2025.

Po nedávno zrealizovanom predĺžení sa linka U1 s dĺžkou 19,3 km stala najdlhšou linkou siete viedenského metra, ktoré má celkovú dĺžku vyše 80 km. Altes Langut je najhlbšie založenou stanicou metra s najdlhšími eskalátormi. Premysleným priestorovým riešením sa napriek tejto úctyhodnej hĺbke podarilo dostať denné svetlo až do najnižšej úrovne. Na poludnie slnečné lúče prenikajú priamo na nástupisko v hĺbke 30 m.

Priestor šachty výstupu do Favoritenstrasse pôsobí podľa slov autora svojou výškou ako „novodobá katedrála“. Materiálové riešenie mierne vybočuje z identity linky U1. Zasklené plochy, biele smaltované panely na stenách a žulová dlažba schodísk kontrastujú s priznaným konštrukčným betónom pôsobivého trojpodlažného priestoru. Pre obmedzené priestorové možnosti v profile Favoritenstrasse je vstup do metra riešený bez eskalátorov, len pevným schodiskom a trojicou výťahov.

Altes Landgut je oproti ostatným staniciam viedenského metra výnimočná aj svojím výtvarným dotvorením. Výtvarné diela sú v mnohých staniciach viedenského metra integrálnou súčasťou ich celkového riešenia. Wiener Linien úzko spolupracujú pri výbere i realizácii výtvarných diel s agentúrou KÖR (Kunst im öffrentlichen Raum). V tomto prípade vo verejnej súťaži zvíťazil švajčiarsky výtvarník Yves Netzhammer, ktorý vytvoril inštaláciu s celkovou plochou takmer 800 m2. Zaujímavým efektom je zmena farby lakovaných povrchov v závislosti na uhle pohľadu. To poskytuje cestujúcim pri pohybe na najdlhších eskalátoroch do podzemia stanice výtvarný zážitok pri pozorovaní štylizovaných tvárí doplnených množstvom malých vtipných detailov.

K elegancii stanice prispievajú aj zasklené výťahové kabíny, ktoré sa pohybujú v transparentných šachtách s viditeľnými “vnútornosťami”. Toto riešenie je jedným z typických prvkov viedenského metra, ktoré podporuje vizuálny kontakt užívateľa s okolím. Prispieva k bezpečnosti cestujúcich a zlepšuje presvetlenie priestoru. “Počas môjho pôsobenia som mal možnosť už viackrát prispieť k návrhu a modernizácii výťahových kabín. Konštrukčné riešenia výťahových šácht sú v každom priestore unikátnym a dominantným prvkom,” dopĺňa Vladimír Šimko.

Materiálové riešenie stanice zahŕňa typický prvok viedenského metra, ktorým je použitie smaltovaných obkladových panelov, ktoré sú odolné voči poškodeniu. Obklad dopĺňajú časti z nehrdzavejúcej ocele a skla - v stanici Altes Landgut použitého aj vo forme samonosného skleneného zábradlia. Ďalším charakteristickým prvkom sú zábradlia vo farbe linky, tvoriace integrálnu súčasť informačného systému. Z optimalizácie investičných nákladov vyplynulo obmedzenie kvalitných obkladových materiálov len na verejné priestory, ktoré sú v priamom kontakte s cestujúcimi. Vo zvyšných častiach stavby našiel uplatnenie  betón - ako finálna pohľadová vrstva. Názorným príkladom takéhoto riešenia je práve výstup do Favoritenstrasse.

“Na príklade stanice metra Altes Landgut sa nám po vynikajúcej spolupráci so švajčiarskym výtvarníkom Yves Netzhammerom podarilo spoločným tvorivým úsilím vytvoriť 'pridanú hodnotu' k dopravnej stavbe. Neobvyké priestorové riešenie a výtvarné dotvorenie eskalátorovej haly umožňuje ľuďom cestou do práce vychutnávať tento priestor 'umeleckej galérie', hru denného svetla i slnečných lúčov, ktoré ich sprevádzajú pri pohybe do podzemia najhlbšej stanice metra vo Viedni.

Naopak priestorové riešenie šachty výstupu do Favoritenstrasse pôsobí svojou výškou ako 'novodobá katedrála', ktorej dominantným prvkom je trojica zasklených výťahových šácht. Pohybujúce sa kabíny s cestujúcimi, pôsobia neustálym pulzujúcim pohybom medzi podzemím stanice metra a slnečným povrchom ako živý dynamický oltár“, hodnotí na záver architekt Vladimír Šimko.

Stanica Altes Landgut v číslach:

Celkové náklady: 138 miliónov EUR (bez DPH)
Náklady hrubej stavby: 46 miliónov EUR (bez DPH)
Doba výstavby - hrubá stavba: 40 mesiacov
Interiéry, technická a koľajová časť: 24 mesiacov
Celková doba výstavby: 60 mesiacov

Technické údaje:
Dĺžka úseku: 685 m
Dĺžka tunelov - stanica: 240 m
Dĺžka traťových tunelov: 1.035 m
Spojovacie tunely: 80 m
Podzemné steny: 15.600 m2
Výkopy: 150.000 m3
Betónové konštrukcie: 70.000 m3
Betonárska výstuž: 11.000 t

Uvedenie stanice do prevádzky: 02.09.2017

Riešenie verejnej koľajovej dopravy v Bratislave

Vladimír Šimko bol súčasťou tímov, ktoré projektovali v Bratislave nielen rýchlodráhu, ako samostatný verejný koľajový systém, ale aj podzemnú železnicu, ako súčasť prepojenia európskych železničných koridorov. Železničný projekt TEN-T bol kľúčovým riešením, ako ponúknuť alternatívu kolabujúcej IAD, ktorej problémy na vstupe do mesta nevyrieši neúplný diaľničný obchvat D4, či rýchlostná komunikácia R7.

Projekt TEN-T svojím severno-južným podzemným prepojením centrom mesta (zo stanice Filiálka pozdĺž Karadžičovej ulice popod Dunaj až do Petržalky) mohol prakticky nahradiť potrebu autonómneho koľajového systému metra či rýchlodráhy. Projekt na stavebné povolenie bol hotový a odovzdaný na schválenie v roku 2010.

Aj napriek spolufinancovaním EÚ vo výške 85% vedenie mesta vymenilo tento kľúčový dopravný projekt za nákup električiek a autobusov. Padlo rozhodnutie, že nosným dopravným systémom v Bratislave bude definitívne jestvujúca električka.

Podklady: Ing. arch. Vladimír Šimko, Architektengruppe U-Bahn