Multimodálny uzol verejnej dopravy v Pardubiciach (MMUVD)

Multimodálny dopravný uzol je súčasťou širšieho urbanistického konceptu revitalizácie okolia pamiatkovo chránenej funkcionalistickej vlakovej stanice. Zložité zadanie neskončilo iba v technickej rovine. Práca architektov viedla k vytvoreniu fungujúceho a prehľadného priestoru. K jeho humanizácii a tesnejšiemu prepojeniu s centrálnou urbanistickou osou.

(Realizácia z Pardubíc je zaujímavá aj v kontexte "našich" prednádražných priestorov, kde mnohokrát nachádzame schátrané a nekoncepčne spravované územia. Výsledkom je chaotická prevádzka, neprehľadný a nevzhľadný verejný priestor). 

V tomto prípade však na dôsledné riešenie prevádzky nadväzuje aj ďalšia vrstva v podobe kvalitného návrhu oddychového priestoru vrátane mobiliáru, osvetlenia, zelene... Dôležitý je aj pohľad na budúce rozšírenie a fungovanie priestoru. 

Územie pred vlakovou stanicou v Pardubiciach je významným dopravným uzlom nadregionálneho významu a zároveň jednou zo vstupných brán do mesta. Navyše tvorí v rámci organizmu mesta výrazný priestorový prvok komponovaný ako pohľadové ukončenie hlavnej mestskej osi. Tá začína renesančným Pernštýnským námestím, na ktoré nadväzuje Trieda Mieru (centrálna pešia zóna) a ústi na pulzujúcej mestskej triede Palackého, ktorá je ukončená námestím Jana Pernera. Nový dopravný uzol tak patrí k priestorom, ktoré definujú obraz mesta nielen v očiach obyvateľov, ale aj návštevníkov. Dominantou námestia Jana Pernera je pamiatkovo chránená funkcionalistická budova hlavnej vlakovej stanice s výškovou dominantou hotela, ktorá je ukončením pohľadovej osi prechádzajúcej Palackého triedou. Autormi budovy hlavnej stanice s hotelom a kinom sú architekt Karel Repa, Karel Kalvoda a Josef Danda.

Urbanistické súvislosti

Prestavba námestia Jana Pernera na multimodálny uzol verejnej dopravy je súčasťou širšieho urbanistického konceptu revitalizácie priestoru v okolí vlakovej stanice. Dotvára vyššie spomínanú urbanistickú os až k západnému okraju centrálnej časti mesta a zapája námestie Jána Pernera do kompaktnej mestskej štruktúry s vyváženým podielom medzi mestotvornými funkciami a dopravou.

Priestor námestia Jana Pernera je zároveň prvou etapou rozsiahlej výstavby počítajúcej s realizáciou terminálu regionálnych a diaľkových autobusov (na západ od námestia), terminálu juh so záchytným parkoviskom a dostavbou severnej hrany Palackého triedy, ktorá je dnes Brownfieldom. Zároveň je v rámci územia navrhnutý zelený pás nadväzujúci na odpočinkový priestor s parkovou úpravou na námestí. Zelený pás nadväzujúci na rieku Labe by v budúcnosti mal prispieť k vytvoreniu nového oddychového priestoru a peších väzieb v rámci mesta. Pre budúci rozvoj územia prednádražia je kľúčová výstavba komunikácie R35, ktorá má viesť všetku nákladnú a tranzitnú osobnú dopravu mimo mesta. Po realizácii severovýchodnej tangenty mesta Pardubice prestane byť úsek Palackého triedy pozdĺž Přednádražia cestou I. triedy.

Architektonický koncept

Námestie Jana Pernera je predovšetkým významným prestupným bodom verejnej dopravy. Projekt prestavby územia si kládol za cieľ zabezpečiť prehľadnosť a bezpečnosť priestoru. Dôležitá bola aj ľudská mierka a rešpekt k pamiatkovo chránenej budove stanice. Zónovanie zabezpečuje jasne štruktúrovaný režim užívania (terminál, parkovisko, vyhradené parkovisko sa stanovišťom TAXI, parkovanie bicyklov, odpočinkové plochy). Tejto štruktúre zodpovedá aj charakter verejného priestoru v jednotlivých funkčných celkoch. Výrazným vizuálnym prvkom parteru je trakcia trolejového vedenia, ktorá je povýšená na výtvarný princíp. V priestore terminálu je trakcia vyvesená na atypických združených stĺpoch verejného osvetlenia. Stĺpy majú kónický tvar a pre dosiahnutie dojmu subtílnosti vždy prevyšujú najvyššie uchytený prvok.

Pred budovou stanice je veľkorysá rozptylová plocha pre peších. V nadväznosti na budovu je zachované a ďalej rozvíjané ornamentálne členenie dlažby, ktoré je súčasťou architektonického konceptu pamiatkovo chránenej staničnej budovy a súvisí s členením fasády. Nové plochy pokračujú v pôvodnom členení, ktoré je vizuálne priblížené súčasnému kontextu precíznym materiálovým a remeselným riešením, navyše novo doplneným o zeleň a mobiliár zvyšujúci užívateľský komfort priestoru. Význam priestoru v rámci celého námestia je zdôraznený špecifickým verejným osvetlením inšpirovaným svietidlami na susedných koľajiskách. LED svietidlá sú umiestnené na atypických stĺpoch vo výškach osem až desať metrov. Nad peším koridorom spájajúcim vstupy do staničnej haly s centrom mesta je umiestnená socha Jána Pernera (český projektant a staviteľ železničných tratí).

Na východnej časti námestia odpočinkové zelené plochy lemujú pešiu diagonálu vedúcu z centra mesta. Tvarovanie plôch zelene vychádza z funkčných väzieb v území a snahy o zachovanie pôvodných stromov. Dominantou priestoru je fontána osvetlená LED diódami umiestnenými pod vodnou hladinou. Verejné osvetlenie vedúce pozdĺž peších trás je umiestnené v štandardnej výške 6,75 m. Zjednotené kónické stĺpy sú výškovo upravené pre toto využitie. Esteticky sú zdroje svetla zjednotené so svietidlami pred budovou stanice.

Pozdĺž fasády administratívnej budovy je umiestnené vyhradené parkovisko a stojisko pre bicykle. Zastrešenie cyklostojanov koncepčne a esteticky nadväzuje na mobiliár. Oceľová konštrukcia stojiska je opláštená kompozitnými doskami. Druhým variantom pre uloženia bicykla je plne automatická cykloveža ktorej farebnosť je podriadená budove stanice. Poloha pre vyhradené parkovisko a odstavovanie bicyklov bola zvolená tak, aby tieto funkcie neprekážali v exponovaných pohľadoch. Zároveň vďaka potrebe ich nočného osvetlenia prispievajú prehľadnosti a bezpečnosti menej frekventovaných priestorov.

Na západnej časti námestia, v ťažisku oboch budúcich terminálov, je situované  parkovisko K + R (Kiss and Ride - miesto pre krátke zastavenie v nadväznosti na verejnú dopravu).

Najvýraznejším novým objektom je zastrešenie terminálu. Jeho hlavným výtvarným motívom je výrazná horizontalita odkazujúca na rímsu nad vstupom do budovy stanice. Subtílna doska s výraznými presahmi na zoštíhlených koncoch prináša do priestoru dynamiku a ľahkosť. Výška objektu vychádza z výškového usporiadania fasády objektu stanice. Stavba je umiestnená v osi stredového nástupného ostrova. Trolejové vedenie prechádza nad objektom, nedotýka sa ho. Oba prvky fungujú esteticky aj konštrukčne nezávisle. Pod zastrešením je situované zázemie vodičov Dopravného podniku mesta Pardubice a závetrie pre cestujúcich. Piliere z pohľadového betónu nesú oceľovú konštrukciu zastrešenia, ktorá je opláštená kompozitnými doskami.

Koncepcia zelene

V priestore námestia Jána Pernera je zachovaná vzrastlá líniová zeleň prebiehajúca pozdĺž diagonály Palackého triedy vedúcej z centra mesta. Líniová zeleň je zachovaná a doplnená so zdôraznením úseku pozdĺž terminálu, kde pribudla nová výsadba po oboch stranách komunikácie. Výsadba na ploche s pevnou geometrickou štruktúrou humanizuje priestor pred budovou hlavnej stanice. V rámci odpočinkových plôch vo východnom sektore námestia sú zachované súčasné vyrastené platany, ktoré sú doplnené novými stromami. Na severozápadnom prístupovom koridore boli vysadené nižšie kultivary, ktoré nekolidujú s trolejovou trakciou. Líniovou výsadbou je doplnené aj parkovisko K + R.

Koncepcia dopravy

Terminál hromadnej dopravy je napojený na Palackého triedu v dvoch bodoch prostredníctvom riadených križovatiek. Ich poloha umožňuje efektívne využitie obdĺžnikového pôdorysu prednádražia a zároveň budúce napojenie rozvojových plôch. Priestor prednádražia slúži ako obojsmerný prestupný terminál mestskej hromadnej dopravy, ktorý umožňuje otáčanie autobusov a trolejbusov.

Koncepcia peších trás

Peší pohyb na ploche terminálu prebieha výhradne v úrovni parteru. Nástupištia sú prepojené cez stredné nástupné ostrovy prostredníctvom chodníka. Na západnom a východnom okraji terminálu sú vstupy na vozovku materiálovo oddelené od zvyšných plôch.

Vyššie spomenutý koncept dopravného riešenia je podporený materiálovým riešením, ktoré definuje funkciu a význam  jednotlivých plôch.

Lavičky na betónových obrubách a ďalšie prvky mobiliáru dodala firma mmcité. Súčasťou zariadenia verejného priestoru je aj dizajnové sedenie Escofet, ktorú mmcité1 v rámci českého trhu zastupuje. 

Podklady: Med Pavlík architekti