Metropolitný plán Praha - slovenským pohľadom

Pozn. red.: Typická situácia na Slovensku: Aktívnymi subjektmi  v sídlach sú najmä developeri, ktorí iniciatívne presadzujú svoje investičné aktivity. Je logické a pochopiteľné, že každý podnikateľ si prednostne chráni svoje individuálne parciálne záujmy. Že ho v princípe prioritne zaujíma vlastný ekonomický profit a jeho maximalizácia. Čo najintenzívnejšie využitie svojho pozemku. Jeho najvyššia miera zastavania a minimalizácia podmieňujúcich investícií.

Na území mesta paralelne prebieha množstvo takýchto rôznych parciálnych aktivít, ktoré nie sú koordinované a zohľadňujú iba svoje vnútorné súvislosti. Neriadený (alebo zle riadený) rozvoj však spôsobuje problémy a zlé fungovanie celku.

Niekto by však mal chrániť záujmy celého spoločenstva a prostredia v ktorom ľudia žijú. V slušnej krajine je to nezastupiteľná úloha samosprávy. Tá jediná má oprávnenie (a reálnu možnosť) zastupovať záujmy všetkých a určovať vyvážené pravidlá hry platné pre všetky subjekty v území. Je to jednoduché a logické. Existujú pre to územnoplánovacie i legislatívne nástroje. Žiaľ v praxi je situácia iná. Nefunguje to (alebo iba výnimočne).

Pre rozumné riadenie územia musia byť splnené tri podmienky. Samospráva to musí chcieť, vedieť, a reálne konať. Všetko čo má fungovať skutočne “sa neurobí samo”, a v prípade takej širokej a odbornej problematiky ako je územná a plánovacia regulácia územia ani “nadšenecky” a vo voľnom čase. Jediným spôsobom je profesionálne uchopenie a vytvorenie primeraných (materiálových, časových, personálnych, finančných) podmienok. A vízia a kontinuálna práca na oveľa dlhší čas, ako jedno volebné obdobie samosprávnych orgánov. Dúfame, že aj u nás sa nájdu osvietené hlavy, ktoré dovidia za pragmatický politický horizont a položia základy pre normálnu profesionálnu správu mesta. Hoci to nebude lacné riešenie, nekonať je tým najdrahším variantom.

Príspevok Petra Žalmana:

Zučastnil som sa prezentácie 25.01. v CAMP-e (Centrum architektury a mestského plánovania). Nový územný plán si Praha vytvára od roku 2012. Má zaujímavú štruktúru aj ideu, ktorú mimochodom prezentoval jeho autor - architekt Roman Koucký aj v Bratislave. Obsah plánu je voľne dostupný na internete, ale 45 minútová prezentácia umožnila zväčša odborníkom základný exkurz od autorov. IPR Praha má vyše 200 zamestnancov a na výsledku je viditeľné obrovské penzum práce. Rok 2018 chcú venovať pripomienkovaniu. Harmonogram predpokladá platnosť nového plánu od roku 2023 (11 rokov).

Praha štartovala z rovnakej legislatívnej základne aká bola aj na Slovensku, ale výsledok sa snaží obsiahnuť nové momenty z reality 21. storočia. Nepoznám celý materiál, ani proces, ktorý bol mimochodom aj prerušený, ale to čo som videl ma určite zaujalo a vidím ďalší dôvod, prečo ďalej pokračovať vo svojej práci. Aj kolega Koucký v Prúvodci - komplexní odůvodnení metropolitního plánu Praha, ktorý má vyše 1000 strán hovorí, že základom sú dobré analýzy súčasného stavu (zdroj: stavbaweb.cz). Podobne obsiahly je aj manuál "Strategie rozvoje verejných prostranství hl.m.Prahy", tiež z dielne IPR.

Aj preto ma mrzí súčasnosť v Bratislave, kde si kompetentní vôbec neuvedomujú, že sa tu trestuhodne spí a prešľapuje na mieste a prípravu nového územného plánu mesto nevie naštartovať. Výhovorky na nedostatok domácich odborníkov neobstoja, zázrak sa nestane a podklady neurobí nikto zo zahraničia. Každé mesto je iné a vlastnú neschopnosť posúvať iným...

Späť do Prahy: prezentácia obsahovala 10 schém podľa známej Kouckého „pyramídy“ (je v prílohe). Mňa zaujali témy 8 - verejná vybavenosť a 10 - základné členenie územia. Mesto autori rozdelili, resp rozčlenili na 800 lokalít, každá má svoj popis a návrh - cieľový charakter lokality. Dômyselný je systém označenia a orientácie. tzv KL kód lokality, ktorý obsahuje aj kód transformovanej, alebo rozvojovej plochy (popri stabilizovaných územiach) a kód prvku štruktúry, alebo infraštruktúry (príklad na obrázku).

Neviem, ako budeme v Bratislave riešiť napr. výškovú hladinu zástavby, keď sa k tomu v novom územnom pláne dostaneme. Čo sa u nás bude po bezbrehom, bezvýškovom období 1990- 2018 bude dať urobiť. Praha má osobité podmienky - ochrana veduty, údolia Vltavy, masívny turizmus v rozsiahlejšom centre, konzervativizmus časti odborníkov...

Každá lokalita má 4 vlastnosti: zastaviteľnosť, štruktúru, využitie, stabilita + navrhované riešenie štruktúry a infraštruktúry. Regulatívy v našom ponímaní v Metropolitnom pláne nenájdete. Tie sú budú predmetom iných územno-plánovacích dokumentácií. Nie mierka 1:5000, ale 1: 10 000 a iná štruktúra výkresov. Metropolitný plán Praha obsahuje okrem návrhu aj časť Odôvodnenie, texty aj výkresy (príloha, štruktúra plánu).

Nemožno sa preto ani diviť, že toto chápanie územného plánu má rovnaký počet odporcov medzi odborníkmi a tomu zodpovedá aj diskusia. V Prahe sú temperamentní, ale veci si naštudujú a otázky sú vecné. Bude zaujímavé sledovať, či sa podarí za jeden rok dospieť ku konsenzu a zapracovaniu pripomienok. Plán má verziu 3.3, predtým bola verzia 2, aj verzia 1 - a bude verzia 4. Bratislava má veľkú nulu.

Verím ale, že sa nám podarí odlepiť od dna a popri debatách začať aj reálne pripravovať nový územný plán pre naše mesto. (11 rokov Praha, podobná legislatíva...). Buďme kritickí a požadujme od vedenia mesta aj poslancov reálne a kritické prostredie, ináč sa živelnej výstavby nezbavíme ani v ďalšom období. Nechcem strašiť rokmi, ale samo sa nič nespraví.

Text: Peter Žalman

Poznámka redakcie: CAMP (centrum architektúry a mestského plánovania) predstaví vznik a fungovanie platformy, ktorej primárnym cieľom je prehĺbiť verejnú diskusiu o rozvoji Prahy aj na zimnej  Noci architektúry.

Ak niekoho zaujíma problematika "Metropolitního plánu...", začať môže na nasledujúcom videu a z neho sa ďalšími "odklikmi" na youtube dostanie hlbšie do štruktúry dokumentu: