Kvalitný návrh budovy a jej technologických systémov je výzvou pre celý projekčno-dizajnový aj realizačný tím

V kontexte novej legislatívy Európskej únie prešlo Slovensko od 1. januára 2021 na energetickú triedu A0, čo znamená úroveň výstavby s takmer nulovou potrebou energie. Pri tejto príležitosti pripravila Slovenská rada pre zelené budovy (SKGBC) sériu odborných seminárov „Návrh budov v energetickej triede A0”, v rámci ktorej sa venovala aj vykurovaniu a príprave teplej vody pre nebytové priestory.

„Energetická náročnosť pokrytá z obnoviteľných zdrojov, zníženie emisií, ekologickejšie stavby či vyššia hodnota nehnuteľnosti, to je len niekoľko celospoločenských prínosov zelených budov,“ uviedol Marek Kremeň, člen predstavenstva Slovenskej rady pre zelené budovy (SKGBC) a riaditeľ spoločnosti EXERGY. Aj keď majú energeticky hospodárne budovy predpoklad k dosiahnutiu nižších nákladov a predstavujú potenciál pre napĺňanie európskych cieľov v rámci znižovania emisií skleníkových plynov, je dôležité pripomenúť, že budova je len tak inteligentná, úsporná a ekonomická ako jej užívateľ. „Dobrým príkladom sú majitelia plugin hybridných vozidiel, ktorí majú nesprávnou prevádzkou vyššiu spotrebu ako bežné automobily. Aj kvalitnú a energeticky efektívnu stavbu je potrebné prevádzkovať určitým spôsobom, aby sa ukázal jej potenciál v úspore nákladov,“ poznamenal.

Potrebný je integrovaný prístup tímu

Kvalitný návrh budovy a jej technologických systémov je výzvou pre celý projekčno-dizajnový aj realizačný tím, obzvlášť pre architektov a projektantov – stavebných inžinierov.  „Nákladovo-efektívnym spôsobom dosahovať efektivitu novo požadovanej energetickej triedy A0, je zodpovednou reakciu nášho odvetvia na klimatickú zmenu a environmentálne výzvy dneška.  To však vyžaduje aj zmeny obvyklého prístupu k návrhu budov. Inovácia a modernizácia postupov akými projekčné tímy pracujú a tvoria dizajn budov je sľubnou cestou.  Potrebný je integrovaný prístup tímu,  pracujúci v kontexte všetkých možností architektúry, technológií, energií, automatizácie riadenia ale aj „peňaženky“ stavebníkov a  budúcich užívateľov,“ vysvetlil Michal Lešinský, architekt zo spoločnosti PIO Keramoprojekt, podľa ktorého integrovaný prístup tímu zahŕňa intenzívnejšiu spoluprácu medzi špecialistami už od prvotných fáz. Vhodne využíva moderné simulačné nástroje pre výber najlepších riešení, stálu kontrolu kvality a napĺňania cieľov počas celého životné cyklu vzniku budovy.

Vedúce osobnosti projekčných tímov, najmä architekti alebo hlavní inžinieri môžu významným spôsobom katalyzovať rozvoj týchto nových zručností integrovaného dizajnu.  „Aplikácia integrovaného dizajnu s vhodne zvolenými cieľmi,  umožňuje synergicky prinášať požadovanú pridanú hodnotu projektov, zabezpečiť  energetickú efektivitu, úsporu strategických surovín pri výstavbe budov, ale aj toľkokrát opomínané  zvýšenie kvality vnútorného prostredia budov. Projektantom prináša jasnejšiu komunikáciu s klientom, on-track monitoring a aj rast v budovaní silnejších multidisciplinárnych tímov.  Napriek zdanlivo nákladnejšiemu procesu prípravy stavby vo výsledku prináša osvieteným investorom výrazné úspory. A to v znížení, resp. minimalizácií, celkových investičných a prevádzkových nákladov potrebných na dosahovanie vytýčených cieľov,“ povedal architekt, podľa ktorého sa tak vytvára základ pre nákladovú-efektivitu novej generácie výstavby v triede A0 a A0+.

Dizajn vs. požiadavky

Podľa Milana Janáka, riaditeľa spoločnosti Simulácie Budov, sa pri integrovanom plánovaní udržateľných budov kladie veľký dôraz na vykurovanie, optimalizáciu obálky budovy, ale aj na denné osvetlenie. „Aj denné osvetlenie je veľký kľúčový optimalizačný faktor, keďže je potrebné dosiahnuť veľmi dobré osvetlenie z hľadiska vytvorenia zdravého vnútorného životného prostredia v budovách. Takisto je podstatnou súčasťou integrovaného plánovania aj potreba energie na umelé osvetlenie, ktorá priamo vyplýva z dostupnosti denného osvetlenia. Úlohou je navrhnúť fasádu budovy tak, aby bola optimálna vzhľadom na tepelné straty, tepelné zisky a dostupnosť denného osvetlenia, minimálne. V ďalšom kroku je to energetická hospodárnosť. Určite nechceme mať fasádu, ktorá má nadbytok denného svetla a veľkú potrebu tepla a chladu,“ uviedol Janák, podľa ktorého je potrebné vzájomným dialógom hľadať optimum, pretože do procesu vstupuje architektúra, výrazové prostriedky a tie bývajú často nadradené technickým požiadavkám na fasádu.

Dôležité je nezabúdať aj na kvalitu vnútorného prostredia. „Nechceme mať energeticky efektívne budovy, ktoré budú mať prísne kontrolované, napríklad mechanické vetranie, tesné obálky a nedostatočnú výmenu čerstvého vzduchu a budú mať nezdravé vnútorné prostredie, alebo tam bude prichádzať k studenému alebo teplému sálaniu alebo prievanu. Keď navrhujeme budovu energeticky efektívnu, či už pasívnu, nulovú alebo dokonca energeticky pozitívnu, tak určite musí byť zabezpečená požadovaná kvalita vnútorného prostredia,“ pripomenul Janák.

Výsledkom nie je len splnenie energetickej triedy A0

Problematika riešenia zdrojov tepla, chladu a výroby teplej vody má z celospoločenského hľadiska v dobe globálneho otepľovania čím ďalej väčší význam. „Nie je to už len otázka minimalizovania investičných a prevádzkových nákladov, ale taktiež to musí ísť ruka v ruke so znižovaním energetickej náročnosti všetkých zariadení, ktoré vstupujú do procesu výroby tepla a chladu. Je to úloha nie jednoduchá. Znamená veľmi úzku spoluprácu investora, projektanta EHB a projektant HVAC od začiatku celého procesu projektovania pri hľadaní vhodných technických riešení tak, aby na jeho konci sme mali riešenia, ktoré spĺňajú nie len energetickú triedu A0, ale súčasne spĺňali čo najviac predstavy všetkých zúčastnených strán,“ objasnil Miloš Petruška, vedúci projekcie – inžinier TZB zo spoločnosti KLIMA KONZULT.

Podľa Martina Babíka zo spoločnosti Siemens je špičkové  riešenie MaR  pre energetickú triedu A0 v oblasti prípravy TÚV a ÚK potrebné správne navrhnúť najmä v technologickej časti. „Následne systém automatizácie budovy musí dodržať schémy riadenia požadované technológom a zároveň brať ohľad na ostatné disciplíny v prevádzke budovy tak, aby bol systém optimálny za každých podmienok. Je to náročná úloha a je preto nevyhnutné, aby dodávatelia systému MaR spolu so svojimi projektantami boli pri návrhu celého TZB budovy od samého začiatku,“ zdôraznil Babík, podľa ktorého je len tak možné v tejto dobe požiadaviek na A0 a neustálych inovácií implementovať prienik inovatívnych riešení v technologickej časti a v časti automatizácie.

Zdroj: PR článok SKGBC

Slovenská rada pre zelené budovy (SKGBC) je hlavný ambasádor udržateľnej výstavby na Slovensku. Zasadzuje sa o to, aby navrhované a novopostavené budovy mali zdravé vnútorné prostredie a zároveň sa v nich nemrhalo energiou a inými zdrojmi.

www.skgbc.eu