IDEA DOOR od spoločnosti JAP prináša do interiéru čistý minimalistický vzhľad vďaka bezrámovému riešeniu a precíznej...
Nástenné nadomietkové armatúry Vitus sú mimoriadne vhodné pre rýchlu a efektívnu...
Okenné profily z kompozitného materiálu RAU-FIPRO X od spoločnosti Rehau sú v porovnaní s tradičnými plastovými profilmi mnohonásobne...
Najnovší sortiment stolov pre zariadenie interiérov...
Spojenie moderného dizajnu, funkčnosti a svetla do harmonického architektonického prvku.
Kancelárska budova Baumit v slovinskom Trzine prešla premenou na moderné a udržateľné pracovisko. Architekti kládli dôraz...
Mottom šiesteho ročníku on-line konferencie odborníkov Xella Dialóg je Efektívny návrh budov 2025+: zmeny a riešenia
Robot WLTR predstavuje moderný prístup k murovaným konštrukciám. Vďaka automatizácii dokáže rýchlo, presne a bezpečne realizovať...
Okrem bezpečnosti majú okná aj elegantný vzhľad, pretože nie sú viditeľné žiadne uzamykacie časti kovania.
Dvere MASTER v skrytej zárubni AKTIVE je možné vyrobiť až do výšky 3 700 mm
Internorm stavia na energetickú efektívnosť a inteligentné tieniace riešenia.
Slovensko vo výbere zastupuje šesť realizácií.
Spoločnosť Internorm odteraz stavia na novej variante tepelnoizolačného skla od AGC, ktorá v produkcii ročne ušetrí 10...
Jubilejný 20. ročník prestížnej medzinárodnej súťaže pre študentov architektúry priniesol...
Otočné a posuvné dvere MASTER od podlahy až po strop, ponúkajú mimoriadnu variabilitu výšky, materiálu a zladenia so skrytými...

Výskumníci z University of California a Stony Brook University vytvorili čip neurónovej siete, ktorý bol postavený na použití memristorov. Ide o memristorovú sieť z oxidu kovov, ktorá neobsahuje tranzistory. Pri demonštrácii bola schopná rozpoznávať vzory v jednoduchých čiernobielych obrazoch s veľkosťou 3 × 3 pixely a klasifikovať ich do tried reprezentovaných tromi písmenami (Z, V a N). Postup je škálovateľný, takže by bolo možné vytvorenie väčšej neuromorfnej siete, ktorá by bola schopná riešiť náročnejšie úlohy.
Spočiatku sa v rozpoznávaní vyskytovali chyby, ale s väčším počtom opakovaní množstvo chýb klesalo a perfektné výsledky sa dosiahli v priemere po 23 opakovaniach.
Memristory sú elektronické analógové pamäťové zariadenia, ktoré sú modelované podľa ľudských neurónov a synapsií. Podľa niektorých vedcov ľudské vedomie nie je nič iné ako pokročilá forma uchovávania a spracovania pamäti analógovo, zatiaľ čo počítače robia to isté digitálne.
Na koncepcii memristorov pracoval profesor Leon Chua z Kalifornskej univerzity už v roku 1971, no prvý memristor zostrojil až v roku 2008 tím výskumníkov zo spoločnosti Hewlett-Packard. Odvtedy sa tejto téme venuje veľa odborníkov, ale doposiaľ nikto nepostavil čip neurónovej siete založený výlučne na nich. Donedávna bola väčšina neurónových sietí založená na softvéri. Na počítačových systémoch schopných učiť sa napríklad rozpoznávať tváre v dave alebo odpovedať na otázky formulované prirodzenou ľudskou rečou pracujú aj Google, Facebook či IBM.
Prínosy takejto technológie sú zrejmé, limitujúci faktor je však hardvér - s postupným rastom rozsahu a komplexnosti siete prestáva postačovať výkon aj tých najrýchlejších počítačov.
„Na rozdiel od iných neuromorfných čipov inšpirovaných mozgom, ktoré používajú rovnaké kremíkové tranzistory a digitálne obvody ako bežné počítačové procesory, čipy na báze memristorov lepšie napodobňujú synapsie," povedal Dmitri Strukov, odborný asistent na Kalifornskej univerzite v Santa Barbare (UCSB), ktorý viedol práce na novom memristorovom čipe.
Na jednoduchú synapsiu je potrebné veľké množstvo tranzistorov a digitálnych obvodov, zatiaľ čo každých približne 100 synapsií na čipe UCSB je reprezentovaných použitím jediného memristora.
Ďalší krok podľa odborníkov je náhrada tranzistorov memristormi. Každý memristor je schopný učiť sa podobne ako neuróny v mozgu, keď sa stretnú s niečím novým. Konštrukcia memristorov na čipe by znížila režijné náklady potrebné na spustenie neurónovej siete.
„Sme presvedčení, že táto demonštrácia je dôležitý krok k realizácii oveľa väčších a zložitejších memristorových neuromorfných sietí," tvrdia výskumníci.
„Ak bude táto konštrukcia škálovaná na siete veľkých rozmerov, bude to mať vplyv na budúcnosť výpočtovej techniky. Notebooky, mobilné telefóny či roboty by mohli obsahovať ultranízkoenergetické neuromorfné čipy, ktoré by spracúvali vizuálne, sluchové a ďalšie zmyslové informácie," komentoval prácu kalifornských vedcov profesor Robert Legenstein z Technickej univerzity v rakúskom Grazi.
Zdroj: Itnews, podrobná štúdia bola uverejnená v magazíne Nature.