Obnova interiéru rímskokatolíckeho kostola sv. Vavrinca v Brutovciach

S potešením predstavujeme dielo kolegu Tomáša Bujnu. Podarilo sa mu neokázalým spôsobom obnoviť interiér kostola zo 14. storočia. Riešenie je jednoduché, čisté, súdobé, zároveň však citlivo reaguje na kontext okolia i historický odkaz. Výsledok prezentuje osobný autorský vklad, cit pre materialitu a detail.  

Po úvodnom historickom exkurze nájdete výsledné riešenie v spodnej časti článku. 

História

Obec Brutovce sa nachádza v okrese Levoča v Levočských vrchoch v nadmorskej výške 864 m n. m. Obec má 215 obyvateľov. Jej patrónom je sv. Vavrinec, ktorému je zasvätený aj rímskokatolícky gotický kostol. Predstavuje výraznú dominantu obce. Pochádza z 1. polovice 14. storočia, prestavaný v rokoch 1779-1784 a neskôr v 20. storočí. Kostol bol vybudovaný v centre obce priamo na úpätí jedného z množstva vrchov (882 m n. m.), tvoriacich južný výbežok z masívu Spišská (1 056 m n. m.). Murovaný jednoloďový objekt postavilo miestne obyvateľstvo v úctyhodnej nadmorskej výške 863 m n. m. Brutovský kostol je tak najvyššie položeným stredovekým kostolom na Slovensku a zrejme i v rámci okolitých, rovinatejších štátov.

Gotický kostol pozostával v 14. stor. zo štvorcového presbytéria, obdĺžnikovej lode, severnej prístavby sakristie a západne predstavanej veže. Do objektu sa vstupovalo z podvežia od západu a z juhu vchodmi s gotickými kamennými portálmi. Svätyňa bola zaklenutá krížovou rebrovou klenbou a loď pokrýval rovný drevený strop. Interiér bol presvetlený vysokými gotickými okennými otvormi po dva v presbytériu a lodi. Vo veži boli len úzke štrbinové strieľne. V 17. a 18. stor. bol kostol doplnený o prístavby. Najskôr o južnú predsieň zaklenutú krížovou hrebienkovou klenbou a neskôr krytým schodiskom pri veži. Tieto úpravy pôvodnú stavbu veľmi nenarušili, to spôsobili až prestavby v 20. stor. Na veži vznikli nové neogotické ozvučnicové okná, no žiaľ, v podobnom štýle boli upravené aj ostatné okenné otvory v lodi a svätyni. Zanikli tak pôvodné gotické ostenia, ale prvotné tvary okien s lomeným záklenkom boli zachované. Západne k veži sa pribudovala predsieň.

Sú v ňom pomerne zachovalé gotické plastiky zo 14. a 15. storočia. V strede neogotického oltára sa nachádza neskorogotická socha Madony. Za zmienku stojí aj gotický zvon z roku 1524 od Andreja Illenfelda.

Pôvodná hrubá stavba z obdobia vzniku (múry svätyne, lode, sakristie a veže) zostala dodnes nepoškodená a všade okrem sakristie sa zachovalo i pôvodné zaklenutie. Presbytérium má gotickú krížovú rebrovú klenbu s kamennými rebrami klinového profilu, dosadajúcimi na nevystupujúce konzoly ukončené ihlanom. Rebrá sú prekrížené v kruhovom mohutnom svorníku. Vo svätyni sa zachovalo ešte gotické výklenkové pastofórium s pôvodnou kovovou mrežou aj so zámkom zo stredoveku. Do sakristie vedie zo svätyne kamenný gotický portál s lomeným záklenkom. Loď krytá kazetovým dreveným stropom obsahuje taktiež gotický lomený portál s oblým prútom pomerne krivého ostenia v južnom múre. V ostro lomenom triumfálnom oblú ku sa zachovali pôvodné nábrežné rímsy. Z vnútorného zariadenia kostola z obdobia stredoveku pochádza zvon z r. 1524, vzácna gotická socha Panny Márie zo 14. stor., gotická polychrómovaná drevorezba Panny Márie s Ježiškom z 15. stor. a kamenná krstiteľnica zo začiatku 16. stor.

Obnova interiéru

Obnova interiéru. Práce na obnovách a rekonštrukcii začali úplne pozvoľna príchodom nového kňaza na nové miesto pôsobenia. Celková obnova interiéru kostola bola vyvolaná rozsiahlou degradáciou zavlhnutého muriva v interiéri a tiež nevyhovujúcim stavom podlahy už oddelenej od obvodových stien ryhou širokou a hlbokou cca 30 cm po obvode celého interiéru. Tento neutešený stav hrubej stavby dotvárali paradoxne novodobé pseudogotické dvere medzi hlavnou loďou a južnou predsieňou ktorá slúžila ako spovedelnica, nový rustikálny sedes, niekoľko podobne tvarovaných podstavcov pre sochy a tiež nové vitráže gotických okien.

V prvom rade bolo rozhodnuté o odstránení vlhkosti zo stien a podláh. Bolo rozhodnuté o výmene terazzovej dlažby uloženej v betónovom podklade a jej nahradením za prírodný pieskovec. V súčinnosti s KPÚ Prešov a Levoča sa začalo so sanačnými prácami. Po odstránení novodobej podlahy a zavlhnutých omietok bol vykonaný archeologický výskum interiéru a reštaurátorský prieskum zvyšných omietok v celom kostole. Nedotknutá zostala len podlaha vo svätyni. Materiálovo aj konštrukčne je nevhodná, no je relatívne nová a tak jej opätovná rekonštrukcia zatiaľ neprichádza do úvahy. Po všetkých prieskumoch začala teda plnohodnotná obnova interiéru položením kamenných platní pieskovca z božanovského lomu v celej ploche kostola okrem presbytéria. Nasledovalo očistenie empory osadenie nového dreveného schodišťa, rekonštrukcia elektroinštalácie vrátane osadenia tepelných infražiaričov a osvetlenia pod emporou, obnova omietok a nakoniec výroba lavíc s dômyselným vyhrievaním ukrytým v telese lavíc. Postupne boli navrhnuté a vymenené niektoré nevyhovujúce dvere vrátanie ich kovania a ostatné drobné prvky kostola (svätenička, číselník, lavice v južnej predsieni). Oprava kostola v tak malej obci akou Brutovce sú, si vyžaduje veľa času. Zatiaľ poslednou časťou úprav bola podlaha na empore. 

Pôvodná empora v tomto kostole bola drevená, v strednej časti s balkónom pre organ podopretým dvoma drevenými stĺpmi. Vystupovalo sa na ňu po pravej strane priamim rebríkovým schodišťom. Niekedy v 70-tych rokoch minulého storočia bola táto ľahká empora nahradená betónovým stropom hr. 20 cm a vystupovalo sa na ňu po točitom oceľovom schodisku. Robustná betónová konštrukcia bola zabalená do novodobého dreveného obkladu. Nebolo v našich silách s touto hmotou veľa urobiť a nechceli sme ju ani zakrývať. Práve naopak - navešali sme na ňu moderné technológie súčasnosti - infražiariče a pásové LED osvetlenie.

Mobiliár

Hlavnou časťou mobiliáru sú drevené lavice z červeného smreka. Táto surovina je pre kostol a celé okolie špecifická. Jednak sme využili časť dreva pôvodných lavíc ich recyklovaním a jednak je farský les plný červených smrekov, ktoré tvorili lacný a kvalitný zdroj materiálu. Tvar lavíc vychádza z celkového priestoru hlavnej lode a z pohybu v tomto priestore. Moderný hranatý tvar sme chceli zjemniť tmavou farbou charakteristickou pre starý nábytok. Jednak bolo treba zjednotiť staré a nové časti dreva a jednak sme sa chceli farbou prispôsobiť už hotovému novému schodišťu a ostatným prvkom novodobého mobiliáru. Vzhľadom na silné zimy v tejto lokalite bola požiadavka na lavice s kúrením. Nechceli sme ale, aby bolo viditeľné a znehodnocovalo tak liturgický priestor. Zvolili sme vykurovacie fólie zabudované v operadlách, sedadlách a pódiách týchto lavíc. Pôvodné lavice mali tzv. pódium po celej ploche pod lavicami. Vzhľadom na to, že sme nechceli zakrývať novú pieskovcovú podlahu v hlavnej lodi, zvolili sme malé pódiá vytvorené len pod nohami sediacich. Celá elektroinštalácia vykurovania lavíc je ukrytá v tele lavice a nie je nikde viditeľná.
Dve lavice bez vykurovania boli osadené aj v južnej predsieni vo výklenkoch bočných stien. Ich tvar kopíruje tvar stien a slúžia len na príležitostné sedenie.
Po všetkých týchto náročných úpravách vznikla potreba chrániť vynaložené investície a tak prišla na rad výmena dverí. Hlavne tých, ktoré netesnili až tak, že umožnili tvorenie závejov snehu v interiéri západnej predsiene. Návrh nových dverí priniesol aj riešenie závesov a celého kovania vrátane návrhu kľučiek.

Podklady: Tomáš Bujna