Polyfunkčný obytný komplex, Bratislava – Petržalka: diplomová práca nominovaná na Cenu profesora Jozefa Lacka

Záverečná práca absolventky Fakulty architektúry STU v Bratislave, nominovaná v rámci Celoštátnej súťaže o najlepšiu diplomovú prácu absolventov architektonických škôl na Slovensku za akademický rok 2019/20.

Skrátený autorský text:

Zadaním diplomovej práce bolo navrhnúť polyfunkčný bytový komplex ako súčasť  ťažiskového priestoru v južnom cípe centrálnej osi Petržalky. Štúdia spracúva územie v nadväznosti na plánovanú novovznikajúcu trasu električky, ktoré má potenciál stať sa jedným z možných ťažiskových priestorov bratislavskej mestskej časti. Návrh podporuje centrálnu os, pozdĺž ktorej vzniká verejný priestor. V území absentuje viacero funkcií, vrátane kvalitných verejných a komunitných priestorov v exteriéri, kultivovaná zeleň, služby, či administratíva. Výrazným prvkom mestskej štruktúry je kontakt s Chorvátskym ramenom. Územie má preto potenciál stať sa plnohodnotnou a atraktívnou časťou mesta, ktorá ponúka rôznorodosť funkcií, bývania a možností rekreácie a športu.

Charakteristika územia

Riešené územie sa nachádza v južnej časti v bratislavskej mestskej časti Petržalka. Je ohraničené Chorvátskym ramenom, Jantárovou cestou, Jasovskou ulicou a Panónskou cestou. Aj napriek svojej vzdialenosti od centra mesta, má lokalita výbornú dostupnosť mestskou hromadnou dopravou. V území sa nachádza niekoľko zastávok a v dohľadnej dobe je plánovaná výstavba električkovej trate. Okrem toho je v danom území plánovaná aj cyklotrasa s nadväznosťou na MHD. V bezprostrednom okolí sa nachádzajú prevažne panelové bytové domy. Hlavnú ťažiskovú os lemujú sekciové bytové domy s takmer nevyužívanými terasami. Zástavba je doplnená bodovými bytovými domami, ktoré spolu vytvárajú typickú štruktúru vnútroblokov s občianskou vybavenosťou. Prírodnú hranicu územia vytvára v severnej časti Chorvátske rameno, ktoré sa priamo zapája do organizmu mesta.

História územia

Petržalka je z urbanisticko-architektonického hľadiska výnimočným príkladom hromadnej bytovej výstavby. Jej potenciál, vzhľadom k dostupnosti centra Bratislavy, mal byť naplno využitý v 70. rokoch 20. storočia výstavbou nového moderného sídliska. Petržalka bola navrhnutá ako urbanistický celok s ťažiskovou centrálnou osou. Jadrom centrálnej osi mala byť moderná dopravná tepna - rýchlodráha.  Proces výstavby sa však zastavil a urbanistický koncept nebola dotiahnutý. Ťažisková os - mestská trieda ostala nedobudovaná. Jediným pozostatkom tejto idey sú v súčasnosti dvanásťposchodové doskové domy s terasami, lemujúce hlavnú os. Voľné priestranstvá sa doposiaľ nepodarilo plnohodnotne využiť a v celom území je problém s veľkými nevyužitými plochami či chýbajúcimi funkciami. 

Urbanizmus

Hlavnou myšlienkou bolo reagovať na historické súvislosti s vytvorením mestskej triedy, ktorá zároveň tvorí ťažiskový verejný priestor a  prepája východnú a západnú časť Petržalky. Návrh sa snaží do prostredia  citlivo vniesť nedopovedanú myšlienku minulej generácie architektov v podobe  urbanistickej štruktúry, ktorá nenarúša organizmus súčasného sídliska. Vytvára "sieť", ktorá je vložená v mieste centrálnej rozvojovej osi. Túto sieť tvoria v niektorých častiach objekty, v iných len plochy. Hlavná os je "zaplátaná" novými funkciami a priestormi, ktoré vnášajú do územia potrebnú dynamiku a život, no reagujú na existujúci kontext. V riešenom území vytváram dva ťažiskové priestory - námestie pred kostolom a verejný priestor, orientovaný kolmo na centrálnu os, ktorý  prepája dané územie v priečnom smere. Hlavná os je podporená dopravnou tepnou, tvorenou štvorprúdovou komunikáciou, električkovou traťou, cyklotrasou, mestským bulvárom a objektmi, ktoré síce pôsobia ako solitéry, ale sú prepojené v úrovni parteru. V mieste kontaktu s  Chorvátskym ramenom ponechávam dostatok zelene a plôch určených na rekreáciu. Smerom na juh výška objektov stúpa a územie sa „otvára“ novovzniknutému urbanistickému celku Slnečnice. Riešené územie je doplnené nielen o nové funkcie, ale aj statickú dopravu, ktorú navrhujem formou parkovacích domov. 

Koncepcia návrhu spočíva vo využití modularity pri tvorbe  nových funkčných zón, verejných priestorov a v neposlednom rade aj v bývania. Hmotovo-priestorový koncept vytvára jasne definovanú štruktúru, odlišnú od pôvodnej zástavby, no zároveň reaguje na priestorové danosti prostredia a podporuje hlavnú centrálnu os Petržalky. 

Návrh sa sústreďuje na doplnenie chýbajúcich funkcií. Cieľom bolo vytvoriť atraktívny verejný priestor, s využitím potenciálu vodnej plochy v bezprostrednej blízkosti územia. Podporiť centrálnu os Petržalky a potlačiť anonymitu prostredia.

Architektúra

Navrhovaný polyfunkčný objekt pozostáva zo šiestich bodových bytových domov prepojených v úrovni parteru. Výška objektov klesá smerom k hlavnej ťažiskovej osi, čo vytvára hranicu medzi pôvodným panelovým bytovým domom a hlavnou osou. Nižší objekt má šesť nadzemných podlaží, vyšší 8. Parter okrem svojej hlavnej funkcie – doplnenia absentujúcich služieb a funkcií tvorí hlukovú bariéru a umožňuje vytvoriť atraktívny poloverejný priestor medzi novou a existujúcou zástavbou. Návrh reaguje aj na problém nevyužitých terás. Plochu terasy panelového domu zapájam do poloverejného priestoru prepojením s navrhovanou časťou a vytvorením menších komunitných plôch. 

Navrhované bodové bytové domy reflektujú ideu modularity urbanistického riešenia a zároveň reagujú aj na typickú tvár Petržalky - prefabrikáty, ktoré tvoria monotónny celok. Modularita priestoru sa odzrkadľuje na dispozíciách a fasáde obytnej časti polyfunkčného objektu. K zvýrazneniu modulárnosti prispieva exteriérová plocha balkónov vytvárajúca raster, ktorý je občas vynechaný za účelom „rozbitia“ monotónnosti fasády. Biela farba konštrukcie balkónov a tienenia tvorí kontrast k sivým obvodovým stenám, ktoré sú odkazom k pôvodnej „šedi“ panelových bytových domov.

Dispozičné riešenie

Podzemné podlažie navrhovaného objektu vychádza z modulu 7,5 x 7,5 m. Suterén zaberajú parkovacie miesta, skladové a technické priestory, komunikácie a príslušenstvo bytov, so samostatným prístupom z komunikačných jadier. Na prízemí sa nachádzajú vstupné priestory, komunitné miestnosti dostupné len pre obyvateľov domu a prenajímateľné priestory občianskej vybavenosti. Plochu druhého nadzemného podlažia využívajú byty (vrátane bezbariérových bytových jednotiek)  a otvorené strešné terasy pre obyvateľov domu. Byty na vyšších podlažiach sú navrhnuté v rámci priestorovej modularity. Priestorový štandard varíruje od menších “jednoizbákov” až po mezonety v najvyšších podlažiach bytových domov, osadené ďalej od cestnej komunikácie. Niektoré byty majú k dispozícii flexibilný priestor s veľkosťou ¼ modulu. Strecha nižších bytových domov má pridanú funkciu v podobe športovej plochy.

Konštrukčné riešenie

Modulárne riešenie priestoru v navrhovanom objekte sa objavuje len v obytných podlažiach. Nosný systém tvorí oceľová konštrukcia a železobetónové jadro. Steny bytov a priečky sú zhotovené ako prefabrikáty. Konštrukciu prvého nadzemného podlažia tvorení kombinovaný stĺpovo – stenový systém, s nosnými obvodovými stenami hrúbky 250 mm. Objekt je založený na pilótach, biela vaňa zabezpečuje stavbu proti podzemnej vode. Na väčšine objektov je navrhovaná extenzívna zelená strecha.Oceľová konštrukcia fasády je prekrytá ľahkým obkladom perforovanými panelmi tienenia. 

Vizualizácie

Podklady: Kornélia Lincéniová