Horský bivak Kanin, Slovinsko

Útulňa stojí na úbočí vrcholu Visoki Kanin, nad údolím rieky Soča. Kanin poznajú najmä lyžiari, na kopec vedú lanovky z mestečka Bovec. Ide o jediné slovinské lyžiarske stredisko, ktoré má zjazdovky položené vo výške nad 2 000 metrov. Kanin, ktorý leží v blízkosti taliansko-slovinskej hranice je atraktívnou destináciou aj v lete. Vápencové vrcholy Julských álp sú obľúbené najmä u vysokohorských turistov. Atraktívne sú feraty, vedúce na vrchol zo slovinskej aj talianskej strany. Časť chodníkov kopíruje pôvodné zaistené cesty z obdobia 1. svetovej vojny.

Nová útulňa vznikla ako výskumný projekt, ktorý má za úlohu otestovať vlastnosti prefabrikovaných drevených konštrukcií v horských podmienkach. Slovinská horská asociácia a Planinsko društvo Bovec spolupracovali s ateliérom Ofis a tímom študentov pod ich vedením. Rok Oman a Špela Videčniková ktorí vystupujú pod značkou Ofis Arhitekti sú patria k najznámejším slovinským architektom. Okrem tvorivej činnosti sa venujú aj výskumu a prednášajú na Harvardovej univerzite. Autorský kolektív má za sebou už podobný projekt - bivak na hore skuta.

Stavba v lete rozširuje ubytovaciu kapacitu jestvujúcej chaty Petra Skalarja, ktorá leží na vápencovej terase vo výške (2260 m.n.m.). V zime, keď je chata uzatvorená, slúži ako “winterraum” pre alpinistov a horolezcov. Z miesta je výhľad do zeleného  údolia rieky Soča, na horu Triglav - najvyšší vrch a symbol Slovinska, a v prípade dobrej viditeľnosti aj na Jadranské more. Aj keď sa miesto nenachádza v extrémnej nadmorskej výške, každoročne tu býva zaznamenaný veľmi vysoký úhrn zrážok.

Vykonzolovaná drevená konštrukcia má vonkajší rozmer 2,4 x 4,9 metra. Na ploche 9,7 m² chata poskytuje miesto na prenocovanie deviatim turistom. Spí sa na spoločných platformách v troch úrovniach. Veľké čelné zasklenie otvára výhľad do údolia a malý priestor tak nepôsobí stiesnene. Interiér je riešený čisto s ohľadom na funkciu, všetky povrchy sú zo smrekovej preglejky. Štíhly profil a vykonzolovanie zabezpečuje funkčnosť aj v prípade veľkej vrstvy snehu a minimalizuje styk objektu s terénom. Stavbu je po prekročení plánovanej životnosti možné odstrániť s minimálnym dopadom na okolitú prírodu.

Základným nosným prvkom novej chatky sa stali CLT panely, ktoré sú zateplené piatimi centimetrami minerálnej vlny. Exteriérovú vrstvu tvoria hliníkové fasádne panely a izolačné trojsklo. Objekt stojí na štyroch oceľových stojkách, ktoré sú zabetónované v pevnej skale. O stabilitu konštrukcie a odolnosť voči vetru sa stará zavertenie oceľovými tiahlami.

Celá stavba bola skúšobne zmontovaná v dielni a následne bola rozložená. Vnútorná nosná konštrukcia z CLT panelov bola transportovaná na miesto helikoptérou v jenom kuse. Plášť, interiérové vybavenie a zasklenie boli dovezené ako ďaľšia várka. Stavba bola financovaná z verejnej zbierky a na jej vybudovaní sa významným dielom podieľali dobrovoľníci, ktorí strávili prípravnými prácami a kompletovaním novej útulne mnoho hodín.

Podklady: Ofis architekti