Horská chata v Dolomitoch s nezanedbateľným slovenským autorským vkladom

Veľmi dobrý príklad toho, že v architektúre (a v tvorbe krajiny) sú najdôležitejšie tvorivé schopnosti autorov. Ich invencia, profesná gramotnosť a cit k okoliu. Keď je dobrý návrh, tak potom už stačí "iba" ho postaviť. Jednoducho tak, ako bol nakreslený. Netreba nič pridávať, "vylepšovať". Stačí "hrubá stavba". Betón, je betónom, drevo drevom, sklo sklom... Materiálová poctivosť a minimum zásahov do okolitého prostredia sú atribútmi tohto diela. Zamrzí, že takto jednoducho, inteligentne - ale na druhej strane zas dôsledne, s rešpektom a s citom pre krajinu nepostupujú slovenskí investori!

Berghütte Oberholz stojí priamo pri stanici lanovky Oberholz v lyžiarskom stredisku Obereggen. Objekt sa realizoval na základe architektonickej súťaže, ktorú vypísli akcionári lyžiarskho strediska v roku 2015. V lete turistom chýbalo zázemie a v zime lanovka fungovala bez možnosti občerstvenia a úkrytu pred nepriaznivým počasím. Lyžiarske stredisko sa snažilo nájsť inovatívne riešenie pre skvalitnenie služieb v lokalite.

Víťazný projekt vznikol v spolupráci ateliérov Petra Pichlera a Pavla Mikolajčáka. Pavol Mikolajčák, pôvodom z Levoče pracuje od roku 2013 vo vlastnom ateliéri v Bolzane. Viacero jeho realizácií v Južnom Tirolsku vzniklo taktiež na základe úspechu v architektonických súťažiach. Berghütte Oberholz je dôkazom fungujúcej architektúry. Počas niekoľkých mesiacov prevádzky sa stala chata vyhľadávanou “atrakciou” a reklamou strediska. Predtým pomerne málo vyťažená zjazdovka sa stala obľúbeným oddychovým miestom.

Prevádzka chaty je usporiadaná na dvoch výškových úrovniach. Pri návrhu sa uvažovalo s kapacitou približne 100 miest na sedenie. Dôležité bolo z  prevádzkového hľadiska umiestnenie kuchyne, reštaurácie, baru a vonkajšej terasy na jednej úrovni, čo sa podarilo aj napriek výraznému sklonu terénu. Nadzemná hmota so zastavaným objemom 1300 m³ rešpektuje požiadavky regulácie. Bezbariérový prístup zabezpečuje výťah na úrovni výstupu z lanovky. Centrálnu časť dispozície tvorí reštaurácia s otvorenými salónikmi a veľká barová časť so sedením. Na interiérové priestory nadväzuje veľká terasa s výhľadom orientovaným na juhozápad. Súčasťou terasy je vonkajší bar. Toalety pre hostí, miestnosti pre zamestnancov a technické zázemie sú situované do prvého podzemného podlažia. Hygienické zariadenie je prístupné aj pre lyžiarov priamo zo zjazdovky.

Najväčšou devízou projektu je samotná príroda. Drevostavba osadená do lyžiarskeho svahu vo výške 2096 m.n.m. je tesne nad hranicou lesa. Z tohto miesta sa otvára nerušený výhľad do údolia a na vápencový hrebeň hory. Pri pohľade z hornej stanice lanovky je viditeľná organická krivka drevených striech, ktoré nenápadne vyrastajú z kopca. Pri pohľade zospodu sú zas viditeľné tri ramená objektu, ktoré majú jednotný tvar alpského domu so sedlovou strechou. Inšpiráciou boli staré drevené chalupy, charakteristické pre blízke okolie. Tieto stavby majú rozpon približne 4,5 metra, čo je zároveň ideálna šírka miestnosti pre umiestnenie dvoch radov stolov a lavice na sedenie pozdĺž stien. Plne presklené štítové steny umožňujú nerušený panoramatický výhľad do údolia.

Dôležitým prvkom je veľká drevená nezastrešená terasa, ktorá dotvára hmotu budovy a je spojnicou do interiéru. Rafinovaná práca s terénom a osadenie stavby umožnili veľkorysé riešenie vnútorných priestorov chaty pri zachovaní kompaktného vzhľadu z exteriéru. Centrálnu časť objektu tvorí otvorený jedálenský priestor. Organická konštrukcia strechy je v pohľade priznaná. Nosný systém sa stal najdôležitejším interiérovým elementom. Konštrukcia z nosných smrekových profilov s prierezom 460x120 mm je v kritických miestach zosilnená oceľovými prvkami. Nosnosť strechy je dimenzovaná na vysokú záťaž snehom v zimných mesiacoch. Napriek zložitým vstupným podmienkam sa podarilo vytvoriť funkčné a vysoko estetické riešenie, kde sú nosné rebrá zo smrekového dreva ponechané v pohľade bez viditeľných skrutiek a spojov. Medzi rebrami je kotvený smrekový obklad.

V interiéri prevládajúcemu drevu sekunduje ďaľší prírodný materiál - betón. Povrch nosných betónových stien je zjednotený pieskovaním. Drsný povrch významne prispel k zlepšeniu akustiky v priestore.

Stavba prebiehala v náročných horských podmienkach počas štyroch mesiacov. Stavenisko bolo sprístupnené novou lesnou cestou, takže sa na miesto stavby dokázali dostať aj ťažké mechanizmy. Najkomplikovanejšou časťou stavby bola organicky tvarovaná strešná konštrukcia. Jednotlivé segmenty boli zmontované v hale a následne spájané priamo na stavenisku.

Podklady: Pavol Mikolajčák