Mestský dom v historickej časti mesta Bolzano

Dielo mladého slovenského architekta profesionálne pôsobiaceho v oblasti Južného Tirolska. Pavol Mikolajčák s Andreasom Liegenfeldom zvíťazili v medzinárodnej architektonickej súťaži. Náročné zadanie spočívalo v tvorbe v cennom historickom kontexte.

Charitatívna nadácia Franz de Paula von Mayrl vlastní v centre Bolzana viacero budov. Jednou z nich je aj pamiatkovo chránený mestský palác Schrofenstein, ktorý stojí západne od námestia Maria Delago. História objektu siaha až do roku 1368. V interiéri sa nachádza viacero unikátnych gotických fresiek, ktoré boli odkryté počas rozsiahlej rekonštrukcie v roku 2006. Od roku 1770 je palác využívaný nadáciou Franz de Paula von Mayrl ako miesto pre dobrovoľnícku prácu.

V priamom susedstve s honosným palácom Schrofenstein, na severnej strane námestia donedávna stála dvojposchodová budova toho istého vlastníka. Bola postavená v päťdesiatych rokoch 20. storočia. Objekt s valbovou strechou a vikiermi sa javil absurdne medzi vysokými rímsami mestských domov, ktoré lemujú námestie. Vlastník budovy vypísal architektonickú súťaž na objekt ktorý mal budovu dôstojne nahradiť.

Medzinárodnej súťaže sa zúčastnili aj architekti Pavol Mikolajčák a Andreas Lengfeld. Napriek zadaniu, ktoré definovalo nový objekt ako dvojpodlažný sa autori rozhodli držať výšky rímsy okolitých budov. Výsledný návrh, ktorý počítal s výškou päť podlaží nakoniec presvedčil porotu, že dokáže najlepšie doplniť uličnú čiaru a znovu definovať plochu námestia Maria Delango. Architekti vo svojom návrhu využili aj samostatne stojace schodisko, ktoré bolo postavené okolo roku 2000 a nadväzovalo na severozápadnú časť objektu. Zachovaná konštrukcia dnes slúži ako prístup do podzemných garáží. Výsledkom je výrazovo striedmy ale súčasne sebavedomo pôsobiaci mestský dom. Dodatočne osekaný betón použitý na fasádach dôstojne sekunduje kameňu použitému na budovách v susedstve a pomáha objekt prirodzene začleniť do historického prostredia.

Aj keď sa budova pri pohľade z ulice javí ako jednoliata architektúra, za pravidelným rastrom fasády sa ukrýva pomerne zložitá a rôznorodá prevádzka. V parteri sa masívna fasáda otvára veľkoformátovým zasklením do ulice a priestoru námestia. Kaviareň, ktorá sa nachádza na väčšej časti  prízemia tak získava bezprostredný kontakt s verejným priestorom. V interiéri prevádzky je na podlahách použitá pre mesto charakteristická trachytová dlažba. Na východnej strane pôdorysu je smerom do ulice Weggenstein orientovaný malý obchod, v severozápadnom nároží je situované holičstvo.

Na poschodí nového objektu sa nachádzajú kancelárske priestory so svetlou výškou 2.7m a otvorenou dispozíciou. Veľkorysé priestorové riešenie zodpovedá polohe mestského domu. Flexibilná dispozícia umožňuje členenie kancelárií na menšie jednotky. Na vyšších poschodiach sa nachádzajú byty.

Každý z bytov má k dispozícii balkón orientovaný na západ alebo juh. Rožný apartmán na druhom poschodí s výmerou 82 m2 disponuje priestrannou loggiou smerujúcou na juhovýchod. Na piatom poschodí zas časť strechy nižšieho podlažia slúži ako rozmerná terasa. Lomené tvary strechy v podkroví vytvárajú zaujímavý a živý obytný priestor. Architekti venovali osobitnú pozornosť okenným otvorom. Proporcie rámov z moreného smrekovcového dreva zodpovedajú susednému palácu Schrofenstein. Nízke parapety zlepšujú presvetlenie interiéru a výhľady z bytu. K zvýrazneniu tektoniky fasády prispieva zapustenie zasklenia 20 cm smerom do interiéru. Vyniká tak čistý detail betónového ostenia a sivé kamenné parapety. Tienenie je riešené integrovanými drevenými lamelami, ktoré je možné ručne stiahnuť. Dubové dvere dotvárajú celkový vzhľad stavby.

Pôvodné kryté schodisko dostalo z vonku novú podobu. Keramický obklad bol nahradený ľahkým plášťom z perforovaného plechu. Objekt je kompletne obrastený brečtanom, schodisko je jasne odlíšené od novej budovy.

Podklady: Pavol Mikolajčák