Seethalerhütte, Dachstein

Príspevok k aktuálnej téme horskej architektúry. Nedávna realizácia u našich západných susedov, ktorá vzišla z architektonickej súťaže, zaujme prepracovaným prevádzkovým a ekologickým konceptom.

Kontext a lokalita

Seethalerhütte (v minulosti Dachsteinwartehütte) je chata alpského klubu rakúskej časti ÖAV v nadmorskej výške 2740 m. Stavba stojí na vápencovej terase, východne od vrcholu Hohe Dachstein, na okraji Hallstattského ľadovca a vysoko nad južnou stenou Dachsteinu. Je najvyšším útočiskom v horskom masíve Dachstein, vysoko nad obcou Ramsau, priamo na hranici medzi Horným Rakúskom a Štajerskom. Seethalerhütte je obľúbeným cieľom turistov, prichádzajúcich z neďalekého Hunerkogelu (vrcholová stanica lanovky Dachstein-Südwandbahn) a dôležitým východiskovým bodom pre horolezcov, ktorým umožňuje absolvovať dlhé horské, ľadovcové a horolezecké túry. V zime oblasť ponúka množstvo príležitostí pre skialpinizmus. Hneď vedľa chaty vychádza obľúbená zaistená cesta „Johann-Klettersteig“, vybudovaná v roku 1999. Seethalerhütte je tiež východiskovým bodom pre výstup na Hohe Dachstein cez západný hrebeň, po ktorom vedie ferrata klasifikácie B.

Krátky exkurz do histórie

Pôvodná Dachsteinwartehütte vznikla v roku 1928 ako jednoduchá útuľňa z iniciatívy halštatského horského vodcu Johanna Georga Seethalera, po ktorom je v súčasnosti pomenovaná. Po vybudovaní lanovky Dachstein-Südwandbahn v roku 1969 návštevnosť výrazne stúpla, keďže z vrcholovej stanice trvá cesta k chate necelú trištvrte hodinu. Po roku 1979 došlo k postupnému rozšíreniu a úpravám sparťanskej útulne, tak ako rástlo množstvo a požiadavky návštevníkov. V roku 2002 prebehla posledná výrazná prestavba pôvodného objektu. 

Architektonická súťaž

Bolo jasné, že stavba s množstvom neskorších rozšírení narazila na svoje limity a nedokáže ďalej efektívne komfortne plniť svoj účel. Alpský klub rakúskej časti ÖAV sa preto v roku 2016 rozhodol vypísať vyzvanú architektonickú súťaž, ktorá mala rozhodnúť o podobe novej stavby na mieste pôvodnej chaty. ÖAV zvolil tento typ súťaže na základe priaznivých predchádzajúcich skúseností, kedy autori architektonického riešenia vždy dokázali pretaviť návrh do technicky dotiahnutej realizácie. 

Víťazný návrh Dreiplus Architekten

Spomedzi dvanástich návrhov rakúskych ateliérov vybrala hodnotiaca komisia ako najlepší koncept Thomasa Heiala a Stephana Hoinkesa z Innsbruckého ateliéru Dreiplus Architekten (Len o niečo skôr prebehla na Slovensku súťaž “Nová Kežmarská chata”, kde bodovali koncepčne podobné návrhy). Kompaktná kryštalická forma, ktorá má čoraz väčšie zastúpenie medzi celkom šiestimi stovkami alpských chát (Refuge du Goûter, Schwarzensteinhütte…) dostala prednosť pred návrhmi, ktoré sa odvolávali na tradičné princípy alpského staviteľstva alebo formu pôvodnej chaty. Podľa slov poroty rozhodli najmä pragmatické kritériá.

Osadenie objektu o niekoľko metrov nižšie, pod úroveň pôvodnej Seethalerhütte, umožnilo využitie a súčasnú prevádzku oboch objektov súčasne a efektívne využitie letových hodín (doprava prefabrikovaných dielcov a odvoz stavebného odpadu zo starej chaty jednou spiatočnou cestou - nezanedbateľná položky pri takmer tisícke vzletov helikoptéry). Konfigurácia terénu otvorila tiež priestor pre ideálne umiestnenie terasy v závetrí, ktoré vytvára chata a vápencový masív. Vstup z viacerých úrovní a osadenie zabraňujúce vzniku vysokých závejov a rieši dôležité problémy zimnej prevádzky. Všetko s minimálnymi zásahmi do prostredia.

Tmavá silueta pod západným hrebeňom Dachsteinu

Kompaktný objem, opticky zjednotený tmavým odvetraným plášťom z hliníkových panelov Prefa FX.12, okrem iného formovala simulácia aerodynamického prúdenia (prevládajúci Föhn stúpajúci z južnej steny Dachsteinu). Sklon južnej fasády optimalizovali architekti tiež pre využitie fotovoltaických panelov. Hutná forma umožnila efektívne riešenie prevádzky na štyroch podlažiach, ktoré prepája jednoramenné schodisko. 

Konštrukcia a realizácia

Stavba s rozpočtom dva milióny eur prebiehala od leta 2017 do decembra 2018, kedy bola slávnostne otvorená. Rýchlosť výstavby umožnilo pragmatické členenie drevenej konštrukcie na dielce, ktoré bolo možné transportovať na miesto vrtuľníkom. Architekti dbali na maximálnu mieru prefabrikácie. Menšie prvky, ktoré dopravila na miesto lanovka boli následne na stavenisko privezené po ľadovci pásovým vozidlom. 

Nová Seethalerhütte rozšírila pôvodnú prevádzku v letných mesiacoch na obdobie celého roka. Chata má kapacitu 40 lôžok. Kuchyňa dokáže denne obslúžiť 200 návštevníkov. 

Drevostavba je založená na oceľovom rošte, bodovo kotvenom do skalného podkladu, ktorý lokálne dopĺňajú betónové základy. Horná stavba bola optimalizovaná s cieľom minimalizácie ochladzovanej plochy. 

Trvácny obvodový plášť dimenzovaný pre extrémne podmienky

Rámová konštrukcia z masívnych drevených prvkov je zateplená kvalitnou izoláciou z minerálnej vlny. Tmavá prevetrávaná fasáda, vyskladaná z 32 centimetrov širokých pásov je dimenzovaná na extrémne zaťaženie vetrom (výpočtová rýchlosť 160 km/h). Súčiniteľ prestupu tepla obvodových konštrukcií U = 0,12 (stena) a 0,10 (strecha) a ich tmavý povrch minimalizuje tepelné straty. Kvalitný obvodový plášť dopĺňajú drevohliníkové okná s izolačným trojsklom (U = 0,6 /sklo/ a 0.8 /celok/).

Strecha s miernym sklonom, ktorá je pokrytá rovnakými hliníkovými panelmi ako fasáda, zachytáva dažďovú vodu, ktorá je skladovaná v podkrovnej nádrži a následne využívaná pre hygienické zariadenia.

Udržateľnosť na prvom mieste 

Stredisko Dachstein Gletscher je známe svojou snahou o implementovanie inovatívnych ekologických riešení a minimalizáciu uhlíkovej stopy (napríklad elektrifikácia parku pásových vozidiel). Výnimkou nie je ani neďaleká Seethalerhütte. Ekologický koncept stavby je založený na minimalizácii ochladzovanej plochy, prestupu tepla obvodovými konštrukciami a termálnom zónovaní priestorov. Suterén s technológiou je nevykurovaný, “teplé” časti objektu sú izolované od okolitého permafrostu, ktorý by mohli nepriaznivo ovplyvniť. Naopak, najteplejší hygienický blok je umiestnený v centre dispozície. Hlavný zdroj tepla - centrálnu pec dopĺňa využitie odpadového tepla z kuchyne. Tepelné straty minimalizuje nútené vetranie s rekuperáciou. Prebytočná elektrická energia z fotovoltických panelov je uskladnená v batériách. V prípade dlhšej periódy nepriaznivého počasia slúži ako záložný zdroj miniblok tepelnej elektrárne na repkový olej.

Interiér v duchu tradície alpských chát

Tmavej obálke sekunduje svetlé drevo v interiéri. Odhalené časti drevenej konštrukcie dopĺňajú podlahy a stropy z rovnakého meteriálu. Teplý, robustný a haptický povrch majú tiež vnútorné rámy okien, alebo zariadenie spoločných priestorov a izieb. 

Podklady: PREFA ALUMINIUMPRODUKTE, Dreiplus Architekten
Použité materiály a riešenia: hliníkové panely Prefa FX.12 vo farbe P.10 “kamenná šedá” na fasádach a streche