Chata Sasso Nero, Taliansko

Príspevok k aktuálnej téme horskej architektúry. Nedávna realizácia na taliansko-rakúskej hranici, ktorá vzišla z vyzvanej súťaže, zaujme prepracovaným prevádzkovým a ekologickým konceptom.

Provincia Bolzano v reakcii na potreby rastúceho odvetvia cestovného ruchu vyčlenila 10 miliónov eur na výstavbu troch nových chát a čiastočnú rekonštrukciu dvadsaťdva existujúcich útulní. Jedna z novostavieb nahradila Rifugio Vittorio Veneto al Sasso Nero pod výrazným vrchom Sasso Nero (Schwarzenstein) na rakúsko-talianskej hranici. Na základe dlhoročných skúseností z prevádzky chaty bola ako miesto pre novostavbu zvolená skalná plošina na juhovýchodnom hrebeni, sto metrov vyššie ako pôvodná stavba. Do vyzvanej súťaže na projekt vo vysokohorskom prostredí Zillertalských Álp sa zapojilo osem ateliérov z regiónu (v rovnakom čase prebehla na Slovensku súťaž “Nová Kežmarská chata”, kde bodovali koncepčne podobné návrhy). Porotu najviac zaujal návrh kolektívu Stifter + Bachmann z Bolzana. “Po 40 rokoch som sa vrátil ku koreňom a postavil chatu v mojom rodisku. Zistenie, že na miestach, ktoré poznám z detstva, ľadovec dramaticky ustúpil a odhalil rozsiahle kamenné pole, bolo alarmujúce,“ hovorí architekt Helmut Stifter.

Stavba podľa projektu, ktorý vychádzal z víťazného návrhu prebiehala intenzívne počas dvoch alpských liet a bola dokončená v roku 2018. Nová Rifugio Sasso Nero s kapacitou 50 lôžok je otvorená počas letnej sezóny (26. júna - 26. september), mimo sezóny majú turisti a horolezci k dispozícii malý winterraum.

Dispozícia a prevádzka

Najnižšie podlažie, osadené v klesajúcom južnom svahu, zaberá len časť pôdorysu a integruje technické vybavenie a odpadovú nádrž. Podlahová doska ďalšieho podlažia je v južnej časti položená práve na stenách technického traktu, čo zmenšuje pôdorysnú stopu chaty v kontakte s terénom. Toalety, malé sprchy a šatne, rovnako ako ďalšie technické zariadenia a sklad, sú počas letných mesiacov prístupné aj priamo z terénu. Hlavný vchod do chaty vedie na prízemie. Tu sa nachádza kuchyňa a jedáleň s panoramatickým výhľadom, ktorý rámuje tri odlišné obrazy - ľadovcové plató, výhľad do údolia a vrchol Schwarzenstein. Cez dva metre vysoké okná plynie denné svetlo do hĺbky dispozície. Prvé a druhé poschodie, prístupné iba popoludní, zahŕňa izby s 2-5 palandami. Oddelené spálne presvetľuje vždy jedno okno. Na najvyššej úrovni je situované ubytovanie pre personál. 

Konštrukcia

Na monolitickú konštrukciu dvojice spodných technických podlaží nadväzujú ľahké prefabrikované dielce z CLT panelov. Prevetrávaná fasáda s medeným obvodovým plášťom je zateplená 180 mm izolácie na báze drevného vlákna. Konštrukcia podláh a stropov z CLT panelov určila architektonické riešenie interiéru. Prírodné smrekové drevo bez ďalších úprav zvolili architekti ako praktické riešenie, ktoré sa osvedčilo pri viacerých realizáciách v talianskych aj rakúskych alpách. 

“Pri tejto stavbe neplatí klasické delenie medzi fasádou a strechou. Obvodový plášť je vlastne jedna veľká strecha, takže strešné okná VELUX boli racionálnou voľbou. Použili sme rovnaké okná, ako majú domy v údolí. Všetci kolegovia boli preto dobre oboznámení s detailmi a spôsobom montáže okien v kombinácii s medenou krytinou,“ vysvetľuje Helmut Stifter.

“Mojím najobľúbenejším miestom je práve jedálenská časť s výhľadom na okolité vrcholy, čo je tá najluxusnejšia vec. Na celom projekte mám najradšej tímový duch, ktorý pri práci spojil  architektov, realizačnú firmu a chatárov. Všetci sme sa od seba navzájom veľa naučili,“ spomína architekt.

Pasívne solárne zisky ako súčasť konceptu stavby

Špecialisti z firmy VELUX konzultovali technické riešenia už v úvodných fázach projektu. Dôležité bolo zistenie, že napriek polohe chaty neboli potrebné takmer žiadne špeciálne úpravy okien. Kvôli nízkemu atmosferického tlaku vo vysokohorskom prostredí však bolo nutné použitie špeciálnych tesnení. Inak sú použité okná štandardnými výrobkami. Sklá zámerne nemajú žiadnu protislnečnú ochranu. Horolezci chodia spať za súmraku a vstávajú s východom slnka. Pasívne solárne zisky prostredníctvom “strešných” okien zaisťujú pohodlnú vnútornú klímu na každom poschodí od júna až do septembra. Premyslené umiestnenie okien naviac uľahčuje prirodzené vetranie.

Energetický koncept, logistické a technologické výzvy 

Strešné fotovoltické panely s celkovou plochou 90 m2 ukladajú prebitočnú energiu do batérie, ktorá napája vykurovací a ventilačný systém v kuchyni a jedálni. Na varenie sa používa plyn z tlakových fliaš. Generátor na bionaftou funguje ako záložný systém pre dlhšie obdobia nepriaznivého počasia.

Materiál na stavenisko dopravovala dočasne vybudovaná lanovka, ktorá mala základnú stanicu na konci cesty vo výške 1800 m.n.m. Stavební robotníci lietali do práce raz týždenne vrtuľníkom. „Počasie v horách je nepredvídateľné,“ dodáva architekt. „Preto sa plánovali práce na konkrétny týždeň. Denný plán sme museli vzhľadom na počasie neustále upravovať. Boli sme v telefonickom kontakte častejšie ako s rodinami.“

Ako zaujímavá výzva sa ukázal faktor zmeny atmosferického tlaku. Plyn, ktorý sa používa ako výplň medzi jednotlivými tabuľami skla, by pri nízkom tlaku vo výške viac ako 3000 m.n.m. spôsobil ich rozbitie. Preto bol počas prepravy upravovaný objem plynu medzi tabuľami trikrát: v dedine vo výške 1100 m.n.m., v stanici lanovky (1800 m.n.m.) a na mieste stavenisku (3000 m.n.m.).

Podklady: Velux a Stifter + Bachmann
Foto: Oliver Jaist