Turistická útulňa Jozefa Maka, Slovensko

Turistický klub KTS Hikemates v spolupráci madebythe vyhlásil v marci súťaž, ktorej cieľom bolo nájsť najlepšie architektonické návrhy pre útulne v blízkosti turistických chodníkov v slovenských horách. Aj vďaka svojmu formátu a atraktívnemu zadaniu zaznamenala najvyššiu účasť za posledné roky – na výzvu v prvom kole reagovalo 101 uchádzačov. Na základe predložených portfólií a motivačný listov vybrala odborná porota trojicu kolektívov, ktoré spracujú architektonické návrhy a projekty útulní pre tri samostatné lokality. Rozhovor (nielen) o príprave súťaže s jej iniciátorom Patrikom Pajtom si môžete prečítať na tomto odkaze.

Projekt prvej z útulní detailne predstaví víťazný kolektív v zložení - Matthias Arnould, Robert Provazník a Michaela Vatraľová:

Úvod, zadanie

Miesto, kde je plánované vybudovanie prvej z troch nových turistických útulní je situované približne 30 kilometrov od Trnavy, len niekoľko desiatok metrov od smerovníka Mihalinová. Lokalita sa nachádza v úseku Štefánikovej magistrály, ktorá kopíruje Cestu hrdinov SNP - najdlhšiu turistickú magistrálu na našom území.

Lokalita, terén

Útulňa je situovaná v unikátnom prírodnom prostredí staršieho bukového lesa v Malých Karpatoch. Bukový les je charakteristický jeho prirodzeným rovnorodým zložením. Stromy, s korunami vysoko nad terénom, prepúšťajú svetlo len difúzne a priame slnečné žiarenie sa tu blysne iba miestami. Terén na zamýšľanom mieste stavby je mierne svahovitý.

Koncept

Kľúčovými slovami pre návrh útulne sa stali pojmy komunita, variabilita a trvalá udržateľnosť

Rovina duchovna je na tak dlhej trase, akou je Cesta hrdinov SNP, minimálne rovnako dôležitá, ako fyzická zdatnosť jedinca. Na starostlivosť o ľudskú psychiku tak autori kladú v koncepte návrhu veľký dôraz. Útulňa je priestorom pre oddych - nie len fyzický, ale aj psychický. Triezvu myseľ si človek najlepšie zachová práve v spoločnosti ľudí - v komunite.

Viacero funkcií do minimálnej, no plne funkčnej plochy, spája vo svojej podstate jednoduchá forma variabilnej platformy. V interakcii, spolu s ostatnými prvkami útulne, podnecuje vnemy a zároveň pokrýva množstvo funkčných potrieb návštevníkov. Plató vytvára priestor pre rôzne skupinové aktivity a posilňuje tak myšlienku komunity.

Dvojpodlažná hmota s vyhradenou funkčnou časťou pre spanie v podkroví racionálne využíva objem útulne. Minimalistické riešenie útulne reaguje na všetky tri sféry trvalej udržateľnosti.

Stodoly neboli primárnou inšpiráciou - využitie tradičných prvkov artikulovaných súdobým jazykom prirodzene vyplynulo z variantných riešení návrhu. Výsledná forma objektu disponuje prvkami, ktoré nachádzame v architektúre tradičných slovenských stodôl, čo pre nás v konečnom dôsledku do istej miery formuje koncept riešenia.

Dispozícia

Predpolie útulne tvorí ohnisko so zapustenou lavičkou. Do objektu sa vstupuje cez dvojkrídlové dvere, otváravé smerom dovnútra. Po ľavej strane je situovaná piecka s varnou platňou a oceľovou rebrinou na sušenie mokrých topánok a ponožiek. Oproti piecke je pracovný pult s úložnými policami pre odkladanie ešusu, nástrojov a vybavenia útulne. Po stranách dverí sú umiestnené oceľové háčiky na vešanie oblečenia. Oproti dverám sa nachádza lavička z masívnych trámov, ktorá poskytuje po príchode do útulne možnosť pohodlného sedu s batohom. Pod lavičkou je odkladací priestor na obuv a drevo na noc. Lavička tvorí hranicu medzi špinavou, mokrou časťou spodného podlažia a čistejším platom. Plato slúži primárne ako denný komunitný priestor s výhľadom do lesa cez dominantné bezrámové pásové okno. V plate sú umiestnené vysúvaco-otočné stoly, ktoré poskytujú možnosť plnohodnotného a pohodlného stolovania.

Podkrovie slúži ako hlavný priestor na prenocovanie pre 4-6 turistov. V prípade potreby zvýšenia kapacity dokáže plató na spodnom podlaží slúžiť na prenocovanie ďalších 4-6 návštevníkov. Celková kapacita útulne tak môže byť až 12 ľudí. Zvyšnú časť plochy podkrovia pokrýva pevne ukotvené statické lano, ktoré slúži na sušenie mokrých vecí a na odkladanie batohov. Nakoľko sa nachádza v úrovni podlahy podkrovia, je možné naň vešať aj veci z dolného podlažia. Pasívne vetranie je dosiahnuté umiestnením drobných vetracích kanálikov vedľa piecky a v priestore podkrovia nad oknom. Aktívne vetranie je zabezpečené dverami a oknom v štítovej stene, ktoré zároveň presvetľuje podkrovie.

Objekt je od úrovne terénu odsadený kvôli zvýšeniu ochrany voči povrchovým zrážkam a snehu. Výškový rozdiel prekonávame širokým schodíkom, ktorý zároveň umožňuje sedenie v predpolí útulne v kontakte s vonkajším ohniskom.

Konštrukcia

Základy objektu tvorí 8 zemných vrutov a oceľový rošt, ktorý sa na mieste zoskrutkuje. Vrchná časť stavby pozostáva z drevenej stĺpikovej konštrukcie a dreveného krovu. Šetrenie nákladov na materiál a redukovanie odpadu je dosiahnuté racionálnym riešením konštrukcie, zjednotením prierezov a redukovaním počtu použitých prvkov. 

Obklad je z červeného smreku, z hrubších dosiek pre väčšiu odolnosť vonkajšej obálky. Prekladané latovanie na streche je z rovnakého materiálu ako obklad fasády a slúži na odvádzanie väčšiny zrážkovej vody. Vzhľadom na možné poškodenie strechy padajúcimi konármi tvorí latovanieodolnú krytinu strechy a zároveň chráni celý strešný plášť pred mechanickými nárazmi.

Podlaha vo vstupnom priestore je z ocelových platní s protišmykovou a protikoróznou úpravou. Povrch spodného aj vrchného plata je navrhnutý z vodovzdornej preglejky.

Objekt je navrhnutý prevažne z dreva, ktoré svojim vzhľadom prepája útulňu s okolím. Najviac namáhané prvky sú z ocele, kvôli zvýšeniu ich odolnosti a životnosti celého objektu. Drevené časti atypických prvkov sú z rovnakého dôvodu zámerne nadimenzované na väčšie prierezy.

Hmota

Autori narábajú s oku dobre známou tradičnou vonkajšou figúrou útulne so sedlovou strechou, ktorá podľa nich zapadá do prostredia a nesnaží sa v ňom vynikať, skôr s nim splynúť. 

Poďakovanie

Na záver by sme sa radi chceli poďakovať všetkým zúčastneným, bez ktorých by návrh nevznikol – najmä Patrikovi Pajtovi (a celému KST Hikemates), Jurajovi Zamborskému (a celému madebythe), Mariánovi Luckému, ale aj ľuďom z Krajskej organizácii cestovného ruchu pre Trnavský kraj, VÚC Trnava, ŠOPSR, CHKO Malé Karpaty, KST, architektom z hodnotiacej komisie a aj ďalším členom komisie za cenné pripomienky.

Obrovská vďaka patrí Tomášovi Bačinskému, ktorý s nami spolupracoval na projekte statiky, najmä oceľových konštrukcií. Rovnako sa chceme poďakovať Lukášovi Bosákovi, s ktorým sme konzultovali stavebno-technické riešenie objektu a Tomášovi Ružiakovi za jeho cenné rady, najmä v oblasti materiálov.