Lesná sauna Spišský Hrhov

Solitérny artefakt. Priestorový drevený rám. Polopriehľadný obal. Ukrytý blok sauny. Architektky stavajú na koncepte matriošky. Pracujú s vrstvením priestorov a funkcií...

Lesná sauna stojí na úbočí Medvedieho vrchu, ktorý je vyhľadávaným vyhliadkovým bodom. Objekt, vzdialený približne kilometer od južnej hranice intravilánu obce, bol otvorený v polovici septembra. Podobný koncept verejne prístupnej, komunitou spravovanej sauny, predstavila v našich končinách realizácia v Dúbravici. Objekt, ktorý navrhol čeký ateliér H3T v roku 2014 sa dodnes teší obľube a je pravidelne využívaný. S odstupom času bude preto zaujímavé sledovať aj osud sauny v Spišskom Hrhove. 

Iniciátorka projektu - Lívia Gažová z o.z. Centrum architektúry nadviazala na predchádzajúcu úspešnú spoluprácu s architektkami zo združenia WOVEN. Autorky architektonického riešenia majú za sebou viaceré skúsenosti s realizáciou drobných stavieb v krajine. Okrem vlastnej tvorby stoja za spomenutie aj oceňované inštalácie UWO, Supergola, či Nailith, ktoré boli zrealizované v rámci workshopu 1:1 (WOVEN je organizátorom). Keďže sauna v Hrhove bola realizovaná na základe verejnej zbierky, s množstvom vykonanej dobrovoľníckej práce, práve tieto skúsenosti sa ukázali ako veľké pozitívum.

Komplikovanú genézu projektu, ale aj výslednú realizáciu priblíži nasledovný rozhovor. S architektkami zo združenia WOVEN sa rozprával Jakub Moravčík:

JM: Sauna mala pôvodne stáť v Piešťanoch, na brehu Sĺňavy. Ako ovplyvnila projekt zmena lokality? 
WOVEN: Od začiatku sme o saune rozmýšľali bez kontextu a presnej lokality. Nebolo to len preto, že sa dlho riešilo, kde vlastne bude stáť, ale chceli sme si vyskúšať konkrétne architektonické princípy (vrstvenie prostredí/sauna ako matrioška), čiže od začiatku sme mali vlastnú tému, ktorá nesúvisela s lokalitou. Aj typológia sauny je skôr svetom samých o sebe, čiže dôležitejší bol pre nás vzťah tela a architektúry ako architektúry a prostredia.

JM: Ide o site specific inštaláciu, alebo si viete predstaviť možnosť projekt replikovať v inej lokalite? 
WOVEN: Site specific bolo hlavne natočenie objemu a umiestnenie v krajine, kde hrali úlohu výhľady a dostupnosť, ale nie samotné premýšľanie o architektúre. Vieme si predstaviť variant na hrhovskú saunu, znova hru s vrstvami a prostrediami, možno tvarový alebo materiálový variant, s lepšie prevedenými detailami, keďže sauna v Hrhove je skôr prototyp ako dokonalé dielo. Bola to aj naša prvá skúsenosť s takýmto typom stavby, učili sme sa za pochodu.   

JM: Ktoré východiská boli pre vás najdôležitejšie pri tvorbe architektonického konceptu? Akým spôsobom ich zohľadňuje výsledné riešenie?
WOVEN: Pri návrhu nás zaujímali rôzne typy prostredí. Sauna ako horúci a tmavý priestor bez okna vs. vonkajšie otvorené prírodné prostredie lesa. Fascinujú nás medzipriestory a veci, ktoré nemajú presnú definíciu alebo škatuľku. Preto nás lákalo vytvoriť medzipriestor medzi týmito dvoma, alebo akýsi gradient od jedného k druhému. Medzi saunou a lesom tak vznikol okrem terasy aj „rozmazaný“ priestor z polykarbonátu, jemne priesvitný, ktorý v tme žiari ako lampión, je tieňovým divadlom, ale aj praktickým miestom na skladovanie dreva, uloženie vecí a odpočinok po saunovaní.

JM: Racionálnu schému oživuje výrazný prvok v podobe pootočeného vonkajšieho plášťa. Aký princíp táto forma sleduje? 
WOVEN: Znova to súvisí so vzťahom medzi vonkajškom a vnútrajškom. Plášť nemá prezrádzať všetko, vonkajšia polykarbonátová obálka tak trochu zavádza. Neviete, či ste v lese zrazu narazili na šperk alebo sklad náradia. Až v tme, keď sa vnútri zasvieti, sa objavujú kontúry sauny, lavíc a ľudí. Obálka teda mala mať svoju autonómiu a úlohu, ktorá by sa stratila, keby kopírovala tvar samotného objemu sauny.

JM: Prečo ste vo výsledku zvolili vodorovné členenie fasády štítových stien (na rozdiel od riešenia prezentovaného vo vizualizáciách)?
WOVEN: Do veľkej miery to súviselo s racionalizáciou podpornej drevenej konštrukcie a jej statikou. 

JM: Osnova drevenej konštrukcie, na rozdiel od projektu, neprechádza až do exteriéru. Profily z prírodného materiálu nahradili kovové lišty. Čo stálo za týmto rozhodnutím?
WOVEN: Áno, pôvodne mali byt polykarbonátové pláty montované zvnútra, celý obal mal byť reverzný a tým ešte viac poukazovať na vzťahy medzi vnútrom, medzipriestorom a vonkajším prostredím. Výsledné riešenie zohľadňuje najmä jednoduchšiu realizáciu a trvácnosť stavby. 

JM: Použitie dreva ako základného konštrukčného materiálu bolo v kontexte vašich predchádzajúcich realizácií logickou cestou. Aké druhy dreva ste použili? Akým spôsobom bol materiál ošetrený?
WOVEN: Inšpirovali sme sa tradičným zrubovým prevedením fínskych sáun, tesnených len konopnou rohožou. Na stavbu bolo použité smrekové drevo, aj keď našou preferenciou bol červený smrek, vhodnejší do exteriéru. Trvali sme na zanechaní dreva v jeho prirodzenom stave, ošetrenie ľanovým alebo parafinovym olejom bolo našim jediným odporúčaním. 

JM: Vedeli by ste priblížiť založenie stavby, konštrukčné riešenie a základné dimenzie?
WOVEN: Stavba je založená na 16 zemných vrutoch, ktoré nesú základný rošt o rozmeroch 7 x 7 metrov. Z tohto sú vedené vertikálne prvky, montované pod uhlom na oceľové platničky a tvoriace nosnú rámovú konštrukciu polykarbonátovej fasády s pôdorysom 5 x 5 metrov. Najmenší štvorec dispozície o rozmeroch 2,6 x 2,6 m tvorí mohutná zrubová konštrukcia sauny, vložená dovnútra ako autonómne fungujúci objekt. 

JM: Kto sa na realizácii podieľal? Ako prebiehala vzájomná Spolupráca?
WOVEN: Úplne prvá myšlienka sa objavila koncom roka 2016. Oslovila nás Lívia Gažová z o.z. Centrum architektúry, s ktorou sme predtým spolupracovali na projektoch pre Piešťany  ([1:1] WORKSHOP 2016, neskôr mobiliár na Lido). V tom období sme spolupracovali na koncepte inej špecifickej sauny s umelkyňou Veronikou Hliničanovou (projekt Urban Sanctuary). Lívia mala víziu sauny pri Sĺňave. Piešťany (aj Líviu) sme dobre poznali z predchádzajúcich projektov, preto sme neváhali a súhlasili sme. Potom prišlo mnoho komplikácií, stavbu nám v Piešťanoch nepovolili, my sme taktiež niekoľkokrát zmenili návrh, kým sme boli naozaj spokojné. Všetko prebiehalo na dobrovoľnej báze, stretávali sme sa vo voľnom čase a po večeroch. S pomocou Čiernych dier sa napokon Spišský Hrhov ukázal ako vhodné a otvorené miesto na realizáciu, najmä vďaka starostovi Vladimírovi Ledeckému. Určite to bolo aj s cieľom upozorniť na zabudnuté slovenské regióny, ktorý je blízky Čiernym dieram, ale určite aj nám, najmä vďaka nášmu projektu 1:1 WORKSHOP. Spustila sa crowdfundingová kampaň, my sme dorábali realizačnú fázu projektu, hľadali sa sponzori, začalo sa pracovať na webe, rezervačnom systéme a po získaní prostriedkov sa napokon začalo stavať s pomocou miestnej stavebnej firmy a lokálnych sponzorov. Túto jeseň sa sauna konečne otvorila pre verejnosť.

JM: Prvé praktické skúsenosti z prevádzky?
WOVEN: Sauna je veľmi obľúbené miesto, myslím, že na túto jeseň sú rezervované už všetky termíny. Je to naozaj čarovné miesto za dedinou s výhľadom na Spišský hrad. Bohužiaľ sme sa tam my samy ešte nesaunovali, aj keď sme saunu dizajnovali tak, aby sme sa tam všetky štyri raz spolu zmestili, ale ako sa hovorí, aj obuvníkove deti chodia bosé.

Bezplatná rezervácia termínu je možná na stránke projektu.
Zhotoviteľ stavby: Hrhovské služby s.r.o. 

Podklady: WOVEN