Kaplnka pod Holým vrchom

Kaplnka sa nachádza vo Volovských vrchoch, na križovatke turistických trás, medzi obcami Závadka a Poráč.

Zámer vybudovať objekt mimo zastavaného územia, na mieste stretávania sa dvoch gréckokatolíckych farností, bol iniciatívou autorov ešte počas štúdia. Kaplnku sa podarilo postaviť po rokoch zbierania povolení a financií, len vďaka nezištnej pomoci mnohých jednotlivcov a inštitúcií. Nosnou kostrou materiálovo kontrastného, avšak jednoduchého objektu, je oceľový skelet. Smrekové vnútro evokuje prijatie a úzku spojitosť s prírodou, tmavé kovové opláštenie objekt chráni. Kaplnka je voľne prístupná, poskytujúca útočisko pre všetkých okoloidúcich.

Dielo bližšie predstaví sprievodný text Ladislava Balogha:

Lokalita a kontext

Holý vrch sa nachádza vo Volovských vrchoch, približne 20 km juhovýchodne od mesta Spišská Nová Ves, na pomedzí Poráčskej a Hnileckej doliny. Približne 500 metrov severne od Holého vrchu, v nadmorskej výške 940 m n. m., leží križovatka turistických a cykloturistických trás, ktoré spájajú obce Závadka a Poráč. Miesto sa nazýva Pod Holým vrchom, lokálne známe aj ako „Na verch“. Každoročne, počas jedného konkrétneho dňa na začiatku jesene, sa tu veriaci z oboch gréckokatolíckych farností stretávajú na spoločných modlitbách. Na tento účel už roky slúži nenápadná kompozícia drevených prvkov – oltár, kríž, drevorezby patrónov a jednoduché drevené lavice.

Zámer

Nápad navrhnúť a zrealizovať kaplnku inicioval môj kolega a vtedy ešte spolužiak na Fakulte umení v Košiciach, Matej Drab. Ako rodák zo Závadky, člen miestnej gréckokatolíckej farnosti, neskôr obecný poslanec a napokon aj starosta obce, mal vždy veľmi blízky vzťah k danému miestu a komunite. Ešte ako študenti architektúry sme hľadali možnosť praktickej realizácie na zadaní adekvátnej mierky. Keďže sa v tej dobe žiadna podobná príležitosť neponúkala, rozhodli sme sa proces otočiť: vymyslieť vlastné zadanie, osloviť príslušné obce, zabezpečiť financovanie a nakoniec objekt aj zrealizovať.

Návrh

Koncept

V širšom okolí sa nachádza viacero historických kaplniek, ktoré boli prvotnou inšpiráciou. Objekt je navrhnutý v tvare jednoduchého archetypu s jednoloďovým pôdorysom a vysoko položeným hrebeňom strechy. Toto riešenie výborne chráni pred vetrom, dažďom a snehom, a zároveň zabezpečuje, že interiér nepôsobí stiesnene. Štítové steny sú ustúpené hlbšie dovnútra dispozície. Vzniknutý presah strechy tak vytvára prirodzenú ochranu pred nepriaznivým počasím – a to nielen pre samotné fasády, ale aj pre návštevníkov vstupujúcich do kaplnky. Orientácia objektu v osi sever – juh reaguje na lokálne danosti. Vstup je umiestnený zo severnej strany, od pôvodného miesta stretávania, z južnej strany je interiér presvetlený svetlíkom.

Materialita

Materiálové riešenie objektu je postavené na kontraste dvoch odlišných prvkov, čo reaguje na funkčné požiadavky a zároveň nesie náboženskú symboliku. Tmavé jednoliate kovové opláštenie chráni stavbu a pripomína skromné, strohé a funkčné kňažské rúcho – symbolizuje striedmosť, jednotu a ochranu komunitou. Prírodný drevený interiér je v ostrom kontraste s exteriérom a jeho cieľom je evokovať v návštevníkovi hrejivý pocit, pohostinnosť, prijatie a úzku prepojenosť s okolitou prírodou.

Symbolika

Napriek tomu, že kaplnka je navrhnutá ako moderná, minimalistická drobná stavba, obsahuje niekoľko výrazných náboženských symbolov. Dominantou objektu je 2,2 m vysoký, avšak subtílny symbol kríža na južnej fasáde vo forme svetlíka, ktorý osvetľuje interiér kaplnky. V priebehu dňa svetelný obraz kríža putuje interiérom po jednotlivých stenách. Symboliku dopĺňa abstrakcia plameňa nad vstupnými dverami, ktorý patrí medzi základné poznávacie znaky sakrálnych stavieb východného obradu. Pri pohľade na zatienenú severnú vstupnú stranu objektu je tento symbol plameňa osvetlený svetlom prechádzajúcim práve cez južný svetlík. Interiér bol dodatočne doplnený o dve drevorezby patrónov farností, ktorým je kaplnka aj zasvätená – sv. Demetra Solúnskeho za obec Poráč a archanjela Michala za Závadku. Tí sú zobrazení aj na erboch oboch obcí.

Účel a využitie

Objekt slúži primárne ako kaplnka. Vzhľadom na svoju strategickú polohu na križovatke turistických a cykloturistických trás plní aj funkciu turistickej útulne, resp. prístrešku. Kaplnka je navrhnutá tak, aby poskytovala bezpečné útočisko v prípade nepriaznivého počasia – je dôkladne utesnená proti vetru a prievanu, kvalitne zastrešená a vďaka lokálnemu bodovému založeniu je dostatočne odsadená od terénu, čo ju chráni pred zemnou vlhkosťou. Objekt je pre verejnosť voľne prístupný počas celého roka, a preto na dverách zámerne chýba zámok.

Technické riešenie

Základy

Objekt je založený na šiestich betónových pätkách s rozmermi 450 × 450 mm a hĺbkou 1 200 mm. Do každej pätky je vertikálne osadená oceľová rúra (60 × 3 mm) s priečnymi tŕňmi zo závitových tyčí, výšky 1 300 mm. Pätky sú usporiadané do dvoch radov po troch. Na každú trojicu týchto vertikálnych prvkov je privarený oceľový nosník (IPE 160). Zámerom návrhu bolo osadiť objekt mierne nad úroveň terénu a zvoliť lokálne bodové založenie namiesto pásových základov. Pôvodný koncept síce počítal s osadením na zemných vrutoch, no vzhľadom na lokálne poveternostné podmienky, vysoký hrebeň strechy a snahu o čo najmenší počet styčných bodov s terénom sme napokon zvolili riešenie s betónovými pätkami.

Nosná konštrukcia

Na základovú konštrukciu (2× IPE 160) je privarených osem nosných oceľových rámov v osových vzdialenostiach 900 mm. Nosný rám svojím tvarom pripomína abstrahovaný archetyp stavby so sedlovou strechou a je zvarený z piatich oceľových profilov uzavretého obdĺžnikového prierezu (tzv. Jäkl, 60 × 100 × 5 mm). Jednotlivé rámy sú v rohoch prepojené piatimi pozdĺžnymi profilmi (40 × 60 × 3 mm). Rámy č. 2 a 7, ktoré definujú štítové steny, sú vystužené vzperami (40 × 40 × 3 mm), rozmiestnenými s ohľadom na osadenie dverí a svetlíka. Zabezpečenie priestorovej tuhosti dopĺňajú krížové tiahla z oceľových laniek, ktoré sú osadené v stredovom a v krajných segmentoch konštrukcie.

Štítové steny

V severnej štítovej stene sú osadené dvojkrídlové pántové dvere, ktorých rám je materiálovo totožný s nosnou konštrukciou. Nad dverami sa nachádza malý svetlík v tvare abstrahovaného plameňa. V južnej štítovej stene je integrovaný gréckokatolícky trojramenný kríž, slúžiaci ako hlavný zdroj prirodzeného svetla v interiéri. Výplň štítových stien je riešená transparentnými plnými polykarbonátovými tabuľami, ktoré chránia interiér pred poveternostnými vplyvmi a zároveň predstavujú mimoriadne odolné riešenie zasklenia.

Opláštenie

Objekt je v strešnej aj stenovej rovine opláštený totožne – lakovanou hliníkovou krytinou s dvojitou stojatou drážkou Prefa Prefalz so šírkou pásu 250 mm. Zvolená farba krytiny je čierna (RAL 9005). Krytina je kotvená na plný záklop zo smrekových dosiek (100 × 24 mm). Pod ňou je na záklope aplikovaná poistná hydroizolácia vo forme podstrešného asfaltového pásu.

Interiér

V celom interiéri, vrátane exteriérovej strany štítových stien, je použitý obklad z hobľovaných a sušených smrekových dosiek. Mimo štítových stien slúžia ako plošné stuženie konštrukcie OSB dosky (18 mm). Smrekový obklad je kotvený k podkladu pomocou nerezových terasových spôn. Do nich sa dosky zacvakávajú vďaka vopred vyfrézovaným drážkam na bočných hranách. Vďaka tomuto skrytému technickému riešeniu je obklad bez viditeľných spojov či kotviacich prvkov, čím vnútorný priestor pôsobí mimoriadne čisto a materiálovo jednotne.

Mobiliár

Pôvodný návrh počítal aj s dreveným, kontrastne tmavým mobiliárom – bezoperadlovými stoličkami a oltárom, navrhnutými ako voľne manipulovateľné prvky. Keďže objekt slúži nielen na sakrálne účely, ale aj ako prístrešok či turistická útulňa, flexibilita a viacúčelovosť vybavenia je žiaduca. K realizácii interiérového zariadenia zatiaľ nedošlo, a to z dôvodu vyčerpania finančných prostriedkov, ako aj z legitímnej obavy o životnosť mobiliáru vo voľne prístupnom a neustále otvorenom objekte.

Technická infraštruktúra

Objekt nevyužíva žiadne technické zariadenia a nie je pripojený na inžinierske siete – nedisponuje elektrifikáciou ani vykurovaním. Odvodnenie strechy je riešené neriadene; dažďová voda voľne steká po krytine a vsakuje priamo do podložia. Vďaka tomu zostal prirodzený vodný režim v lokalite zachovaný presne v takom stave, v akom bol pred výstavbou.

Realizácia a rozpočet

Priebeh výstavby

Keďže sa objekt nachádza vo voľnej krajine, ďaleko od zastavaného územia obce, samotný proces výstavby bol napriek malej mierke stavby logisticky náročnejší. Zámerom bolo čo najviac minimalizovať stavebné procesy na stavenisku a jednotlivé prvky pripraviť vopred pre ich rýchlejšie zmontovanie. Oceľová konštrukcia základov aj nosný skelet, rozdelený na osem samostatných rámov, boli kompletne zvarené vopred a na miesto dovezené traktorom. Vzhľadom na exponovanú polohu, náročné poveternostné podmienky a limitované financie boli v roku 2024 vybudované základy a počas nasledujúceho leta bol dokončený zvyšok objektu.

Rozpočet a zdroje

Získavanie prostriedkov na stavbu prebiehalo postupne. Celkové realizačné náklady dosiahli približne 30 000 € (bez interiérového vybavenia). Najvýznamnejším partnerom bol Košický samosprávny kraj, ktorý projekt podporil sumou 16 000 eur. Zvyšné financovanie sa podarilo vyskladať vďaka spolupráci viacerých subjektov – z príspevkov farností a obcí Závadka a Poráč, ako aj z darov jednotlivcov a súkromných firiem. Kompletná projekčná a inžinierska činnosť bola zo strany autorov vykonaná z vlastnej iniciatívy a bez nároku na honorár. Na výstavbe objektu sa nezištne podieľal kolektív dobrovoľníkov z obcí Závadka a Poráč.

Výkresová dokumentácia - stavebný projekt:

Podklady: Ing. arch. Ladislav Balogh
Fotografie: Matej Hakár

Použité materiály a riešenia:

Hliníková  strešná krytina od spoločnosti  Prefa, systém Prefalz v odtieni antracitová (RAL 7016).