Ateliér Čierne diery, Nová Cvernovka, Bratislava

Funkčné úpravy a riešenia, bez očividnej snahy o "architektonizáciu" priestoru. Architekti vytvorili prehľadný rámec, schopný reagovať na živelné fungovanie kolektívu a budúce zmeny. Zachovaná surovosť interiéru, industriálne detaily a repasované kusy zariadenia reflektujú  oduševnenie klienta...

Realizáciu predstavíme s výstižným sprievodným textom:

Kolektív Čierne diery od roku 2014 dokumentuje dlhodobo prehliadané pamiatky architektúry. Okrem zviditeľňovania im dokáže priamo finančne pomáhať vďaka tvorbe autorských grafík, kníh a máp. Táto tvorba prebieha v kultúrnom centre Nová Cvernovka, ktorá vzniklo v roku 2018 adaptáciou bývalej chemickej priemyslovky. Budovu v roku 1947 navrhol architekt Vladimír Karfík ako administratívu neďalekých chemických závodov.

V roku 2023 nás ako architektov oslovili Čierne diery so zadaním vylepšiť ich ateliér v Novej Cvernovke, keďže ide o verejne prístupný priestor na prízemí kultúrneho centra, a teda okrem kancelárie plní aj reprezentatívnu funkciu. Prvotné zadanie "vytriediť - upratať - premiestniť" veci v priestore napokon prerástlo do projektu, ktorý otvára pracovný priestor aj smerom navonok k verejnosti.

Dnes už nejde len o kanceláriu, v ktorej sa tvorí za zatvorenými dverami. Proces dizajnovania a tlače je viditeľný aj pre verejnosť - tisíce čitateľov a čitateliek, alebo zberateľov a zberateliek Čiernych dier. Prípadne, náhodných okoloidúcich v kultúrnom centre.

Priestor bol pôvodne predelený jednoduchou hrazdenou konštrukciou, v rámci adaptácie opustenej školy na ateliéry. Stena oddeľovala pracovnú časť ateliéru Čiernych dier od verejnej, v ktorej si zákazníci preberali tovar zakúpený cez internet. Hoci išlo o praktické vymedzenie, stena zmenšovala priestor a uberala mu svetlo. Rozhodli sme sa ju odstrániť, vďaka čomu sme rozmiestnili pracovné stoly po celej ploche ateliéru. Dizajnér, dizajnérka a editor Čiernych dier tak získali viac miesta a súkromia na prácu pri dennom chode ateliéru. Jeden výškovo polohovateľný stôl pribudol aj pre hostí - napríklad na tvorbu a podpisovanie grafík.

Stredobodom miestnosti je RISO, japonská risografická tlačiareň, na ktorej vznikajú všetky grafické listy Čiernych dier. Tlačiareň potrebuje dostatok priestoru na každodennú operáciu a vymieňanie farebných valcov. Nevyhnutný je tiež samostatný pracovný stôl na kontrolu a triedenie výtlačkov. Priestor pod stolom sme sa rozhodli využiť na odkladanie farebných valcov, ktoré boli dovtedy len voľne uložené na podlahe. Na konštrukciu sme využili typový regálový systém.

Pracovné stoly majú biodosky potiahnuté linom v dvoch odtieňoch - burgundy a sivá. Tieto farby sme zvolili ako doplnkové k jemne zelenej podlahe značky Nora. Peniažteková podlaha bola vyrobená z kaučukovej gumy v hrúbke 3 milimetre. Jej peniažteky sú skosené pod uhlom, ktorý zjednodušuje umývanie a dlhodobú údržbu. Pôvodne sme uvažovali nad modrou alebo dokonca ružovou farbou podlahy. Priveľmi výrazné farby v priestore by však mohli skresľovať farbu papiera pri tlači grafík Čiernych dier.

Budova Novej Cvernovky navrhnutá v 40. rokoch 20. storočia má dlhodobý problém s únikmi tepla v zimných mesiacoch a s prehrievaním v letných mesiacoch. Keďže v prenajatých priestoroch kultúrneho centra nie je vhodné osadiť klimatizáciu ani vonkajšie tienenie, problém prehrievania riešia dva nové stropné ventilátory a závesy utkané zo strieborných vlákien, ktoré sčasti odrážajú nápor slnečných lúčov.

Na stenu, na ktorú nesvieti slnko, bol umiestnený policový systém. Plní úlohu knižnice, archívu, kuchynky, ale aj pútača a nosiča informácií. Oceľové zhotovenie s čiernym náterom rešpektuje tvar starších vstupných dverí, aké sa nachádzajú po celej Novej Cvernovke. Dvojkrídlové dvere sú v ateliéri Čiernych dier nutnosťou. Ateliér musí byť pripravený na navozenie kníh na paletách pre tisíce zákazníkov. Čierna farba súvisí s vizuálnou identitou Čiernych dier - a pomáha tlmiť neporiadok v úložnom priestore.

Na mieru boli zhotovené nerezové police medzi okennými otvormi a na stene. Čím viac rastlín nesú, tým lepšie. Rozkladacia "švédska lavica" na poobedné vylihovanie bola navrhnutá Miroslavom Navrátilom v 60. rokoch 20. storočia a zreštaurovaná značkou Renové. Podobný príbeh má aj chrómový vešiak, zachránený zo zbúranej stavby neskorej moderny.

Autori: benkobenko
Sprievodný text: benkobenko + Martina Lipták (Čierne diery)
Fotografie: Matej Hakár