La Monnaie de Paris - Parížska mincovňa

Rekonštrukcia rozsiahleho palácového komplexu na brehu Seiny, v ktorom sídli Monnaie de Paris - najstaršia nepretržite fungujúca mincovňa na svete. K neoklasicistickému bloku pribudla dostavba s perforovanou medenou fasádou. Lesklý povrch panelov, ktoré fungujú ako flexibilné tienenie, odkazuje na historickú funkciu objektu.

Parížska mincovňa je jedným z najkrajších príkladov neoklasicistickej architektúry vo francúzskom hlavnom meste. Hôtel des Monnaies bol postavený v rokoch 1767 až 1775. Autorom návrhu bol parížsky architekt Jacques-Denis Antoine. Od roku 1976 sa historická Monnaie de Paris zameriava výhradne na precíznu remeselnú výrobu medailí, zberateľských mincí, či platidiel z drahých kovov. Masová produkcia euromincí sa presunula do Bordeaux.

Rekonštrukcia rozsiahleho komplexu prebiehala od roku 2009, pod vedením parížskeho ateliéru Philippa Prosta, ktorý zvíťazil v otvorenej architektonickej súťaži. Jedným z kľúčových cieľov projektu s názvom MétaLmorphose bolo sprístupnenie mincovne situovanej v zadnom trakte paláca, jej dostavba a prepojenie s výstavnými priestormi. Musée du Conti, s rozsiahlou expozíciou venovanou mincovníctvu, sa stalo dôležitou súčasťou historického bloku v centre Paríža. Náročné zadanie si vyžadovalo skĺbiť nároky výroby a kultúrnej funkcie bloku s rozlohou 1,2 hektára. S rovnakým problémom sa musel vysporiadať už Jaques-Denis Antoine, ktorý integroval výrobu do bloku palácového komplexu.

Nová dostavba, kde prebieha ručné gravírovanie mincí a umeleckých predmetov je od pieskovcových múrov neoklasicistického paláca jasne odlíšená. Funkcia a náplň je navonok reflektovaná medeným plášťom. “Lesklé perforované panely pôsobia, akoby z nich boli práve vyrazené mince”, vysvetľujú architekti. Pravidelný raster kruhových otvorov zabezpečuje dostatok svetla, zároveň však pomáha regulovať osvetlenie v dielňach, ktoré možno modifikovať pomocou otvárateľných medených okeníc.

Návštevníci majú pri prehliadke mincovne možnosť nahliadnuť priamo do procesu výroby a sledovať remeselné spracovanie kovu v dielňach. Od zlievarne na prízemí vedie cesta schodiskom, ktorého steny sú obložené panelmi z ocele, medi a mosadze. Atmosféru dotvára líniové osvetlenie v zrkadle schodiska, ktoré podľa architektov evokuje žiaru roztaveného kovu.

Schodisko vedie do tmavej miestnosti materiálovne, kde sú skladované a vystavené surové materiály používané pri výrobe mincí a medailí - zlato, striebro, bronz, meď, cín, platina, nikel, či oceľ.

Prechádzajúc zo šera do svetla sa návštevník presúva do bielej miestnosti laboratória. Most, ktorý spája fasády, umožňuje návštevníkom nahliadnuť do dielne a sledovať proces leštenia, pred tým, než sa vráti do výroby. Obkladové panely, vyhotovené z kovov používaných pri výrobe mincí vytvárajú kombináciu tradičných materiálov a nových nečakaných textúr a vzorov.

Cesta vrcholí v priestore venovanom umeleckej zbierke, kde sú v sklenených vitrínach vystavené  medaily, mince, či busty. "Cieľom bolo prezentovať majstrovskú prácu rytcov a hodntu ich výtvorov. Kľúčová bola práca s prirodzeným osvetlením, tak aby vynikla jemnosť rytiny a použité materiály", dopĺňajú autori. Svetlo prúdiace do sedemnásť metrov vysokého centrálneho priestoru rozptylujú a usmerňujú štyri polohovateľné paravány.

Nová expozícia otvorená v septembri minulého roka pri príležitosti 250. výročia založenia Hôtel des Monnaies vzdáva lákavý hold histórii parížskej mincovne.

Podklady: Robert Pintér, Stredisko medi