Bytový dom Faraday House, Battersea, Londýn

Situeta londýnskej elektrárne Battersea (Battersea Power Station) je známa aj mnohým “nearchitektom” najmä vďaka obalu platne Animals (štúdiový album skupiny Pink Floyd). Stavba dokončená roku 1939 bola prvou zo série mohutných uhoľných elektrární budovaných v Anglicku ako súčasť Národnej elektrickej sústavy. V súčasnosti prebieha náročná revitalizácia pamiatkovo chránenej elektrárne a jej okolia, ktoré sa postupne mení na luxusnú obytnú štvrť. Projekt priniesol do oblasti Battersea na južnom brehu rieky Temža “veľké mená” svetovej architektúry a zároveň aj výrazný rast ceny nehnuteľností. Jedným z prvých dokončených objektov nového developmentu je bytový dom Faraday house, ktorý kopíruje východný okraj zóny.

Historický kontext

Autorom architektonického návrhu pôvodnej podoby elektrárne je Giles Gilbert Scott. Rukopis architekta a priemyselného dizajnéra môžeme vidieť na mnohých miestach dnešného Londýna. Scott sa okrem iného preslávil aj návrhom ikonických červených telefónnych búdok. Medzi jeho významné realizácie patrí tiež tehlová  budova elektrárne Bankside Power Station na južnom brehu Temže,v ktorej dnes sídli galéria Tate Modern a spomínaná Elektráreň Battersea (výstavba prebiehala v rozmedzí rokov 1929-1939). Za režným murivom tehlových fasád elektrárne Battersea sa ukrýva oceľový nosný rám strojových hál. Podobná konštrukčná schéma sa v tej dobe uplatňovala pri výstavbe výškových budov za oceánom. Pôvodná elektráreň pozostávala z jednej dlhej haly s komínmi v oboch nárožiach. V rokoch 1953 až 1959 bol vybudovaný pozdĺž pôvodného traktu nový, s identickým pôdorysom. Táto stavba dotvorila obraz mohutného bloku so štyrmi komínmi, tak ako ho poznáme dnes.

Bývanie s výhľadom na železnicu

Developer Battersea Power Station začal s rekonštrukciu elektrárne a výstavbou v jej blízkom okolí s odhadovanými nákladmi 750 miliónov libier (v súčastnosti jeden z najväčších projektov v Anglicku). Súčasťou projektu je aj bytový dom Faraday house, ktorý tento rok ocenil Kráľovský inštitút britských architektov (RIBA) cenou London award. Obytný blok sa vinie pozdĺž železničnej trate vychádzajúcej zo stanice Victoria. Nejde o lacné bývanie. Naopak, sú to v súčasnosti jedny z najdrahších bytov v Londýne, napriek tomu však rýchlo našli nových majiteľov.

"Pre cestujúcich v Londýne vytvára jazda cez viktoriánsky železničný viadukt, vedúci pozdĺž južného brehu rieky Temže, pohyblivé javisko, ktoré odhaľuje vzrušujúce perspektívy mestskej štruktúry. Najnovší prírastok tejto scény - Faraday House je zábleskom predznamenávajúcim revitalizáciu ikonickej elektrárne Battersea," vysvetľuje kontext Alex de Rijke z ateliéru dRMM.

Faraday House po dokončení zaujal miesto na križovatke železničnej trate vedúcej do stanice Victoria. Objekt formuje západný okraj oblasti a uzatvára nádvorie ohraničené priľahlou sklenenou fasádou Circus West Village (Simpson Haugh and Partners), ktorá vytvára kontrastné pozadie pre dramatické odrazy.

Kontextuálna tvorba

Spolupráca ateliéru dRMM a SimpsonHaugh and Partners je výsledkom súťažného procesu. Demonštruje, že dve navzájom kontrastujúce objekty môžu byť presvedčivou odpoveďou na zložitý urbánny kontext, s budovou elektrárne na východe a železnicou na západnej strane. Oba objekty majú “živý” parter s menšími verejnými prevádzkami smerujúcimi do pokojného átria.

Obrys objektu a usporiadanie bytov sleduje v pôdoryse jemnú krivku železničnej trate. Geometriu meďou obložených boxov je najlepšie vnímať z vlaku, pomaly smerujúceho na stanicu Victoria. Členitá fasáda sa najprv javí ako neusporiadaná hradba. Postupne však odhaľuje racionálne presklené fasády bytov, zoradené vedľa seba v pravidelných pásoch.

Byty sú usporiadané v trojiciach okolo piatich jadier. V osem podlažnej bytovke je celkovo 113 bytov. Schodiská a výťahy sú vysunuté k fasáde orientovanej do dvora. Umiestnenie vertikálnych jadier dovoľuje obojstranné presvetlenie väčších pridružených bytov, priestor medzi nimi zaberajú menšie nepreplávajúce bytové jednotky. Ďiaľkové výhľady na železnicu a Temžu dopĺňa intimita nádvoria. Každý byt je navrhnutý s balkónom cez celú šírku obývacej izby, čo do značnej miery formuje geometriu fasády.

Jednoliaty materiál

Zlatá zliatina medi s hliníkom a zinkom použitá na fasáde, je chemicky stabilizovaná a v priebehu času si zachováva svoj zlatý odtieň. V exteriéri sa správa inak ako čistá meď, pretože má tenkú ochrannú vrstvu oxidu, obsahujúcu všetky tri prvky zliatiny. V dôsledku toho si povrch "drží" svoju zlatú farbu. Zliatina však stratí časť svojho lesku, keď vrstva oxidu zosilnie vplyvom pôsobenia ovzdušia.

Celá budova, vrátane lodžií a podhľadov, bola opláštená tak, aby oplechovanie sa stojatou drážkou nevytváralo zbytočne komplikované detaily. Jednotlivé diely vznikali na mieste ručným ohýbaním z veľkých zvitkov. Kus remeselnej práce vnáša na fasádu pekný detail. Použitá zliatina medi je zas vhodným odkazom na "Faradayovu klietku", po ktorej bola budova pomenovaná.

Požiarna ochrana

Meď a zliatiny medi sú klasifikované ako nehorľavý materiál kategórie A1 (najvyššie dostupné hodnotenie) v súlade s normou EN 13501-1. Pri vhodne zvolenej konštrukcii sa preto hodí aj na vysoké fasády obytných stavieb.

Podklady: Robert Pintér, Stredisko medi