Múzeum v čínskom Šen-čene - robotizovaná výstavba vo veľkej mierke

Rakúsky dekonštruktivisti Coop Himmelb(l)au na tento rok avizujú otvorenie jednej zo svojich najdôležitejších realizácií - budovy múzea MOCAPE v čínskom Šen-čene. Skupina  je známa svojou experimentálnou architektúrou a navrhovaním za pomoci počítačovej podpory (computer-aided design). Charakter dekonštruktivizmu dáva ideálny priestor pre skúmanie možností parametrickej architektúry. V poslrdnom čase sledujeme všeobecný trend čoraz väčšieho rozšírenia parametrickej architektúry, či už v spôsobe spracovania projektu alebo aj ako zdroja tvorivých a ideových východísk pri návrhu objektov. Trojdimenzionálne modelovanie pomáha koncipovať rozsiahle priestory, zatiaľ čo väzba medzi počítačovým modelovaním a priemyselnou výrobou umožňuje navrhovať špecifické prvky s ohľadom na čas a požadovanú cenu. Napriek logickej tendencii preniesť automatizáciu aj do procesu výstavby a nahradiť manuálnu prácu sofistikovanej výstavbe za pomoci robotov sa to zatiaľ v praxi vo väčšej mierke nepodarilo. Rakúsky ateliér, ktorý sa venoval projektu múzea päť rokov teraz reálne použil roboty v procese výstavby organického centrálneho objektu. Tejto téme sa venoval aj Karol Klanic v reality.etrend.sk.

Dezeen Magazine informoval o stavbe v októbri minulého roku. Priniesol rozsiahly rozhovor s vedúcim ateliéru Wolfom Dieterom Brixom a video, ktoré ukazuje možnosti aplikácie novej technológie pri výstavbe objektu.

W. D. Brix uviedol, že oceľové panely na ústredného objektu nazvaného Oblak (Cloud) vyrobil, formoval, zložil a vyleštil istý čínsky výrobca ponoriek. Štandardným postupom by striebristý trojpodlažný hyperbolický "Oblak", ktorý je spojnicou medzi objektami múzea trvalo postaviť 160 ľuďom osem mesiacov. Roboty ho dokázali vytvoriť za asistencie ôsmych ľudí za dvanásť týždňov. Tento proces výstavby umožnuje dosiahnuť aj inak nemožnú precíznosť geometrie.

Jeden zo zakladateľov dekonštruktivizmu vidí v robotike časovo a finančne úspornú technológiu. Robotika zmenila priemysel a výrobu a črtá sa ako budúci architektonický trend – v kombinácii s 3D tlačou môže odstrániť súčasné limity vysokých nákladov pri realizácii komplikovaných tvarov, ktoré architekti navrhujú počítačom, ale realizujú štandardnými technológiami.Coop Himmelb(l)au diskutovali o možnosti robotizácie už s investorom svojho Musée des Confluences v Lyone, no bezvýsledne.

Ako východisko pri návrhu organických tvarov budovy múzeaj MOCAPE dlhej 155 metrov a širokej 140 metrov uvádzaa ateliér delfína. Mnohí vidia v skulpturálnom tvare východnej strany s dlhým nepodopretým presahom býka, ktorý je symbolom mesta. Také sochy tu stoja na ústredných miestach, napríklad pred budovou mestského úadu a až tri pred burzovým palácom SZSE.

Exteriér sformovaný oceľovými nosníkmi a betónom sa dvíha do dynamickej, dovnútra zvinutej západnej časť nad "Oblakom", v ktorej rakúsky denník Der Standard vidí „aktívnu vlnu“. Do spodnej časti zasahuje oblá strecha vstupnej rampy, ktorou sa, podobne ako v okolitých symetricky usporiadaných budovách vystupuje na pódium vnútorného námestia vo výšky desiatich metrov.

Rampa je orientovaná šikmo v strede komplexu kultúrnych budov komplexu Futian. Názov vychádza z polohy v centrálnej mestskej časti. Budova vyplnila posledný nezastavaný priestor v komplexe založenom v roku 2003. Urbanistický návrh zasadil budovy do vzájomných vzťahov nielen medzi sebou, ale aj s okolitými výškovými objektmi a predpísal kultúrnym budovám rovnakú výšku. Plánované premostenie MOCAPE s vedľajšou "Halou aktivity mládeže" nakoniec nebolo zrealizované.

MOCAPE je skratka Múzea súčasného umenia a Výstavy plánovania. Expozícia mapuje vývoj mesta. Jedná sa o dve samostatné, funkčne a programovo odlišné múzejné inštitúcie. Tvoria dve krídla oddelené vnútorným dvorom, obdobou tradičného S'-che-jüanu, ktorý bol oázou pokoja a ticha v čínskych rezidenciách, chrámoch, kláštoroch a administratívnych budovách.

Dvojplášťová fasáda osadená tienením z prírodného kameňa a plášťom z izolačného zasklenia má zložitý organický tvar, rozdelený na trojuholníkové polia. Vďaka sofistikovanému systému osvetlenia v interiéri vzniká ilúzia vonkajšieho priestoru. Z monumentálneho námestia sa vstupuje do multifunkčnej haly, ktorej 6 až 17 metrová výška umožňuje inštalovať aj tienajrozmernejšie plastiky. Z námestia sa vchádza do prednáškových a konferenčných miestností.

Interiér pretínajú mosty s rampami a eskalátormi, ktoré vedú do múzeí poskytujúcich vyše stotisíc štvorcových metrov výstavnej plochy. Výstavné priestory majú výšku až tri podlažia. Prístupné sú priamo z "Oblaku", kde sa nachádza kaviareň, kníhkupectvo a špecializované predajne.

Iný príklad - využitie robotov pri výstavbe v menšej mierke (diely boli v tomto prípade kompletované v dielni a na stavbu boli dovezené):

Zaujímavý je aj robotický murár Hadrián, ktorého sme predstavili už dávnejšie:

Prípadne roboty už teraz pripravujú presné prvky pre zložité priestorové konštrukcie, ktoré by sme bez nich ešte v nedávnej dobe nevedeli vytvoriť. Malý príklad z Holandska - Studio RAP (Robotics, Architecture, Production):

Vo veľkom sa s nasadením robotov počíta v novom Skleníkovom meste Googlu, kde by malo prísť k masovému nasadeniu štvornohých žeriavorobotov (Bjark Ingels ich volá "crabots" (crane robots)), k článku sa dostanete aj kliknutím na nasledujúci obrázok: