Sauna Zaježová

Sauna z dielne ateliéru Guča architektúry rozširuje komunitné zázemie "Zaježky".

Architektonický koncept sa opiera o minimálny zásah do krajiny a jasne čitateľnú lineárnu hmotu, ktorej výraz určuje drevený rámový konštrukčný systém. Výsledná forma voľne odkazuje na tradičné formy ukladania a sušenia reziva, pričom architekti nechávajú objekt "dýchať" a krajinu pod ním voľne plynúť. K výsledku prispel proces autorskej realizácie - od hravého prístupu k zadaniu až po dôsledné riešenie detailov.

Dielo bližšie predstaví sprievodný text autorov:

Riešený objekt sa nachádza v obci Pliešovce, v areáli Vzdelávacieho centra Zaježová. Stavba má slúžiť verejnosti a ubytovaným hosťom. Funkciou centra je vzdelávanie ľudí v oblasti ekológie, udržateľnosti a rozvoja osobnosti, a práve tieto hodnoty boli determinantmi, ktoré mal návrh sauny reflektovať. Výstavba reaguje aj na nedostatočný komfort v pôvodnej saune, ktorá bude po realizácii nového objektu slúžiť ako sklad palivového dreva.

Objekt je situovaný v južnej časti areálu. Umiestnenie v členitom teréne na rozhraní malého ovocného sadu a lesa citlivo reaguje na okolitú krajinnú štruktúru, čo zabezpečuje prirodzené začlenenie stavby do prostredia. Svojou pozdĺžnou hmotou objekt prirodzene oddeľuje verejnú časť areálu od intímnej zóny smerom k lesnému porastu, čím vytvára chránený súkromný priestor pre návštevníkov.

Návrh vychádza z miestnej morfológie a genia loci. Architektonické riešenie reaguje na svahovitý terén a je koncipované ako lineárny objem osadený kolmo na vrstevnice. Kontakt sauny s terénom je minimálny, čo necháva krajinu pod objektom voľne plynúť. Hmota sa v smere svahu stupňovito zväčšuje a otvára, čím graduje od nízkej technickej časti až po prevýšenú odpočiváreň. Tento princíp zároveň reflektuje vnútorné funkčné členenie. Osadenie objektu je zámerne riešené bez invazívnych zásahov do podložia a výrazných terénnych úprav. Celá stavba je preto vynesená nad terén na subtílnej drevenej rámovej konštrukcii, ktorá je kotvená do zeme prostredníctvom betónových pätiek.

Dispozične je objekt riešený ako trojpriestor. Do sauny sa vstupuje z drevenej platformy situovanej v strednej časti. Zádverie predstavuje komunikačný uzol naviazaný na ostatné prevádzky a slúži na prezliekanie. V nižšej časti, ktorá je najviac primknutá k terénu, sa nachádza potiareň navrhnutá ako kompaktný, tepelne stabilný priestor. Vo vyššej časti je umiestnená odpočiváreň, je objemovo veľkorysejšia, s rozmerným presklením, ktoré sprostredkúva priamy vizuálny kontakt s okolitou prírodou. Na opačnej strane vstupu je situovaná exteriérová terasa s kúpacou kaďou, priamo prístupná zo zádveria. Táto časť si zachováva charakter intímneho miesta s nerušeným výhľadom do lesa.

Celý proces výstavby prebiehal formou priamej autorskej realizácie, čo umožnilo bezprostredné prepojenie architektonického konceptu s remeselným detailom. Konštrukčný systém tvoria v pravidelnom rytme radené priečne rámy zo smrekovcového reziva. Tento „skeletový“ prístup umožnil efektívnu montáž priamo na mieste a definuje základný modulárny raster celého objektu. Rámy ostávajú v exteriéri priznané, čím vytvárajú vizuálnu hĺbku fasády. Konštrukciu obvodového plášťa tvoria kazetové výplne vsadené do nosného skeletu. Vnútorný povrch definujú veľkoformátové smrekové dosky, ktoré zároveň plnia funkciu zavetrenia stavby.

Fasáda objektu bola inšpirovaná tradičným spôsobom sušenia dreva, ide o voľnú parafrázu pripomínajúcu proces saunovania. Funkčná forma štosovaného reziva je často vídaná v dedinskom prostredí ako „sklad dreva“. Strecha je rovnako inšpirovaná týmto spôsobom sušenia, kedy sa stretávame s jednoduchým prekrytím ľahkým plechom s možnosťou prevetrávania.

Poklady: Guča architektúry
Fotografie: Matej Hakár