Rekonštrukcia chaty vo švajčiarsku

Realizácia vo švajčiarskych Alpách citlivo reaguje na prírodný kontext, východiská a regulácie. Tvaroslovie objektu rešpektuje pôvodné východiská, pričom architekti vsadili na trvácnu materialitu. Na kamenný sokel a betónové časti v kontakte s terénom nadväzuje ľahká stavba z drevených prefabrikovaných prvkov. Fasáda, vrstvená do jemne ustúpených rovín ukrýva otvorený interiér s výhľadmi a minimom pevných prvkov. Priestor zónuje výrazné jadro s krbom a subtílnym oceľovým schodiskom. Sympatické autorské detaily a riešenia na mieru charakterizuje surovosť a priznaná materialita.
 

Dielo bližšie predstaví sprievodný text autorov:

Realizácia sa nachádza v náročnom kontexte centrálneho Švajčiarska, v kantóne Schwyz, na strmom severnom svahu nad mestom Brunnen. Lokalita na brehu jazera Uri je súčasťou chráneného vtáčieho územia, čo spolu s polohou na skalnom brale v bezprostrednej blízkosti lezeckej skaly Stockflue definovalo základné limity návrhu.

Pôvodná stavba bola kombináciou kamennej a zrubovej konštrukcie. Regulatívy stanovovali potrebu zachovania pôvodnej pôdorysnej stopy, výšky aj charakteru objektu. Projekt pôvodne uvažoval o menej rozsiahlej rekonštrukcii jestvujúceho objektu, technický stav počas búracích prác však odhalil nutnosť kompletného odstránenia zrubovej časti stavby. Nová podoba objektu je tak výsledkom hľadania rovnováhy medzi ikonickým kontextom, prísnou miestnou reguláciou a túžbou klientov po otvorenom priestore a umocnení jeho kontaktu s exteriérom. Ambíciou bolo, aby budova pri pohľade z exteriéru z turistického chodníka pôsobila v prostredí prirodzene až „obyčajne“, a aby sa jej otvorenosť a detaily prejavili až pri vstupe do interiéru a pri samotnom užívaní objektu.

Morfológia terénu prirodzene delí pozemok na tri zóny: centrálna nástupná zóna priamo komunikuje s terénne zapustenou spoločenskou južnou zónou, ktorá vznikla domodelovaním terénu, zatiaľ čo severná časť so saunou je výškovo diferencovaná, prístupná len schodiskom a ostáva súkromná.

Hmotové riešenie vychádza z pôvodného objemu, ktorý sa na úrovni 1. NP vnára do svahu. Túto geometriu dopĺňa novotvar sauny – solitér, ktorý sa od objektu odčleňuje, no sklonom strechy a hmotou cituje severnú fasádu domu. Práca s preskleniami taktiež podliehala obmedzeniam na pomer možného presklenia jednotlivých fasád a prísnym požiadavkám na charakter fasád viditeľných z verejných trás, kde bolo požiadavkou rešpektovanie miestneho koloritu.

Architektonický koncept plne rešpektuje tieto determinanty, a snaží sa ich vyzdvihnúť ako priestorovú kvalitu. Najväčšie presklenie sa preto otvára do strmého zrázu, ktorý je pre náhodných návštevníkov neprístupný. Takáto orientácia nenarúša miestne regulatívy, poskytuje obyvateľom maximálne súkromie a vďaka stromom vyrastajúcim hlbšie pod domom vytvára netypický priehľad priamo do ich korún.

Dispozícia je koncipovaná otvorene s minimálnym počtom fixných prvkov. Vstupný priestor prechádza do otvorenej haly, ktorej dominuje „socha“ v priestore – vyvýšený betónový kubus nesúci krb a subtílne oceľové schodisko. Tento prvok vertikálne prepája podlažia a prirodzene zónuje samotný interiér, ktorý napriek tomu ostáva plynulý. Kuchyňa v severnej časti rámuje výhľad do surovej skalnej steny, jedáleň a obývačka ťažia z južných a západných priehľadov.

Flexibilitu priestoru zabezpečujú posuvné steny. V obývacej časti je za posuvnou stenou ukrytý spací kút s dvojlôžkom. Túto intímnu zónu, čiastočne zapustenú v teréne a presvetlenú pochôdznymi svetlíkmi, je tak možné v prípade potreby prepojiť s dennou časťou alebo ju naopak úplne izolovať. Spod hlavného lôžka je navyše možné vysunúť ďalšie plnohodnotné lôžko, čím sa variabilne zvyšuje kapacita domu pre neformálne prespanie bez nároku na ďalšiu podlahovú plochu.

Konštrukčné a materiálové riešenie odzrkadľuje dualitu surového nemenného, a mäkkého, v čase sa meniaceho materiálu. Konštrukcie v kontakte s terénom sú realizované zo železobetónu, zatiaľ čo nadstavba využíva technológiu CLT panelov a rámovej konštrukcie, ktoré boli pre náročný prístup montované z prefabrikátov v dielňach a na miesto dovezené helikoptérou. Fasáda je členená na tri, voči sebe jemne ustúpené roviny, čo opticky zmenšuje mierku domu. Drevené lamely dopĺňa kamenný obklad sokla s hrubou omietkou, plynulo prechádzajúci do exteriéru.

Výrazným prvkom exteriéru je surovosť materiálov, kde bola snaha o ich zapojenie sa do miestneho kontextu a zosúladenie s okolitou prírodou. Cortenová oceľ na zábradliach a kvetináčoch, roxorové tyče na subtílnych levitujúcich schodiskových stupňoch či betónové prefabrikáty ohniska sú ponechané bez povrchovej úpravy. Cieľom záhradných úprav bolo dosiahnutie prirodzeného prerastania zelene cez mlat a štrk a vytvorenie podrastov pod konštrukciou schodiska, čím sa stiera hranica medzi záhradou a divokým porastom na skale. Chata tak nepôsobí ako cudzí prvok, ale ako pozorovateľňa, ktorá rešpektuje drsný charakter švajčiarskych Álp a poskytuje svojim obyvateľom útočisko v korunách miestnych stromov.

Poklady: Guča architektúry
Fotografie: Matej Hakár