Chata Husárik

Na strmom svahu nad Čadcou vznikol dom formovaný charakterom miesta a jeho prirodzeným kontextom. Projekt vychádza zo základných princípov miestnej horskej architektúry, ktoré interpretuje v súčasnej podobe rekreačného bývania. Dielo bližšie predstavuje sprievodné slovo autorov.

Navrhovať dom pre dlhoročných priateľov je vždy výnimočná úloha. Zadania v sebe nesú mieru vzájomného poznania, ktorú nemožno nahradiť žiadnym briefom. Vzniká pri nich osobitný druh slobody založený na dôvere, otvorenom dialógu a spoločnom chápaní hodnôt. Množstvo vrstiev, významov a zdanlivo neviditeľných konotácií, ktoré držia celok pohromade tak, ako príbehy a rodinné väzby po generácie prepájali kysucké lazy roztrúsené po okolitých kopcoch. Chata Husárik je jedným z nich.

Na strmom svahu vrchu Briava nad Čadcou vznikol dom, ktorý sa nesnaží začať odznova

Nadväzuje na existujúce vrstvy krajiny aj miestnych foriem bývania. Valašský dom – regionálna pamäť drsného kraja Kysúc, kde bolo bývanie po stáročia redukované na svoju najzákladnejšiu podstatu: potrebu prístrešia. Prirodzená materialita, intuitívne známe proporcie siluety a štylizované stvárnenie štítov. Dialóg s minulosťou, kontinuita príbehu, prenesenie tradície. Nie ako nostalgická citácia, ale ako východisko pre súčasné bývanie.

Život sústredený do jedinej izby, bez jasného delenia funkcií. Odkaz na pomerne nedávnu minulosť, keď jeden priestor zdieľalo niekoľko generácií súčasne a komfort vlastnej izby bol v miestnych podmienkach neznámym konceptom. Táto skúsenosť kolektívneho bývania sa premieta do elementárnej koncepcie domu ako sústredeného a plynulo organizovaného priestoru.

Archetyp trojpriestorového usporiadania domu je transformovaný do súčasnej podoby bez doslovných odkazov. Interiér nie je rozdelený na sériu uzavretých miestností, ale vytvára kontinuálnu priestorovú sekvenciu. Je to dom bez dverí, v ktorom jednotlivé zóny vznikajú prostredníctvom rozdielov mierky, výšky a intenzity svetla. Sústava ník, zákutí a rozličných atmosfér ponúka rôzne spôsoby obývania, pričom priestor zostáva čitateľný v celej svojej hĺbke. Dom nenabáda k úniku do izolovaných miestností; život sústreďuje okolo centrálne umiestneného krbu, ktorý sa stáva prirodzeným ťažiskom každodennosti.

Limity tradičnej drevenice sú eliminované v maximálnej možnej miere. Vertikálne otvorený interiér pracuje so svetlom ako s hlavným architektonickým nástrojom, ktorý formuje atmosféru aj rytmus dňa. Aj najjemnejší pohyb svetla sa tu okamžite prejaví a zanechá svoju stopu. Relatívne kompaktná obytná plocha je doplnená veľkorysou terasou obiehajúcou okolo celého domu. Paralela s tradičným podstreším, ktoré okrem primárnej ochrany fasády rozširovalo stiesnený interiér o pobytový priestor v exteriéri.

Osadenie domu reflektuje charakter miesta. Objekt je namiesto plošného založenia na podmurovke osadený na ôsmich pilieroch, čím minimalizuje zásah do svahu a umožňuje prirodzené prúdenie vody pod stavbou. Toto riešenie zároveň chráni drevostavbu a zachováva prirodzený charakter terénu. Pôvodný zámer ponechať priestor pod chatou voľne plynúť bol počas realizácie upravený a dnes vytvára rezervu pre budúce umiestnenie hospodárskeho zázemia/šopy bez potreby budovania ďalšieho objektu v blízkosti domu.

Pozemok bez oplotenia nadväzuje na charakter roztrúseného osídlenia miestnych lazov. Nepočíta sa tu s pravidelne koseným trávnikom ani s dôsledne kontrolovanou krajinou. Ambíciou je zachovať prirodzený charakter miesta – lúčne spoločenstvá, rozsiahle porasty černíc a malín či náletové trnky. V budúcnosti ich doplní len niekoľko ovocných stromov schopných odolať drsným horským podmienkam.

Odvrátená od mesta, s výhľadmi na okolité horské hrebene, chata symbolicky pokračuje tam, kde stavby osady pod protiľahlým vrcholom Kýčery končia. Neusiluje sa dominovať ani na seba upozorňovať. Stáva sa prirodzenou súčasťou krajiny a jej príbehov – novou vrstvou v území, ktoré si aj napriek premene zachováva svoju vnútornú kontinuitu.

Podklady: ô + ToøL.interior architects
Fotografie: Peter Čintalan - DYNAMEET STUDIO