Charleroi Palais des Expositions, Belgicko

Nedávno sme predstavili 7 finalistov ceny, ktorá je všeobecne považovaná za najprestížnejšie ocenenie za architektonickú tvorbu na starom kontinente. 

Postupne predstavujeme finálovú sedmičku. Dnes sa pozrieme na premenu povojnového výstavného paláca v dvestotisícovom valónskom meste Charleroi. 

Palais des Expositions vznikol ako súčasť povojnovej obnovy mesta. Koncepcia budovy sa začala formovať v roku 1948, prvé výstavy sa otvorili v roku 1954. Autorom pôvodného komplexu bol architekt Joseph André. Stavba v priemyselnom prostredí mesta poznačeného ťažbou uhlia bola navrhnutá ako veľkorysé výstavné a spoločenské centrum. Súčasná obnova nadviazala na výsledok verejnej architektonickej súťaže z roku 2015, z ktorej vyšiel víťazne tím AgwA a architecten jan de vylder inge vinck.

Podstatou návrhu nebolo realizovať novú dominantnú vrstvu, ale znovu pomenovať hodnoty jednotlivých častí  areálu a podľa toho rozhodnúť, čo zachovať, čo odstrániť a čo zmeniť. Pôvodné zadanie počítalo s nahradením centrálnej haly novou nízkoenergetickou budovou. Víťazný súťažný návrh však zohľadnil budúce nároky na realizáciu a údržbu. Architekti preto zvolili opačný prístup. Asanovali časti fasád centrálnej haly a vytvorili krytý exteriérový priestor s terasami a priechodmi, ktoré prepájajú jednotlivé úrovne aj budovu s okolím. Nový verejný priestor a krajinné úpravy „vstupujú“ do budovy. Súčasťou projektu je výrazné zníženie podielu spevnených plôch a premena vonkajších priestorov na súvislejší park, vrátane úprav násypu, na ktorom budova stojí.

Transformácia mení prevádzku aj rozsah vykurovaného objemu. Južné krídlo bolo upravené na viacpodlažné parkovanie, čím sa zmenšila tepelná obálka a severná časť mohla zostať vyhradená pre výstavné, kongresové a kultúrne využitie. 

Pôvodný betón bol ošetrený bielym ochranným náterom, zábradlia boli zdvojené podľa súčasných bezpečnostných noriem. Odstránené prvky architekti znova využívajú ako mestský mobiliár, technické riešenia zostávajú čo najjednoduchšie. Obnova nevytvára uzavretý celok, ale otvorený rámec pre ďalší život stavby, ktorý posilňuje jej pôvodnú flexibilitu a zároveň ju sprístupňuje mestu novým spôsobom.

Ateliér: architect Jan de Vylder Inge Vinck , AgwA
Fotografie: Filip Dujardin