Ceny Európskej Únie za súčasnú architektúru Mies van der Rohe 2026 - výsledky

V aktuálnom ročníku súťažnej prehliadky, ktorá je všeobecne považovaná za najprestížnejšie ocenenie za architektonickú tvorbu na starom kontinente, bolo celkovo nominovaných 410 prác zo 40 krajín. Užší výber 40 diel, ktorý zahŕňal aj dostavbu ZŠ v Bernolákove z dielne ateliéru BAKYTA ARCHITEKTI sme predstavili v januári a výber 7 finalistov o mesiac neskôr.

Súťažnú prehliadku realizovaných stavieb organizuje Európska únia a Nadácia Mies van der Rohe v Barcelone od roku 1988. Do súťaže nie je možné prihlásiť sa.

Výber je založený na nomináciách, ktoré vyberajú autority z jednotlivých krajín. "Odborná porota logicky nemôže navštíviť všetky navrhnuté stavby. Nominácie nevyberáme na základe fotografií, čo je inak štandardný postup. Za každým navrhnutým dielom je rešpektovaná inštitúcia (múzeum architektúry, komora architektov, výskumné inštitúcie) a odborník, ktorý stavbu osobne navštívil, má prehľad o lokálnom aj globálnom kontexte. Autority majú pri výbere absolútnu voľnosť," vysvetlil v rozhovore proces výberu koordinátor ceny Ivan Blasi. 

Finálová sedmička je však výnimkou. Stavby porotcovia osobne navštívia. Nemajú teda k dispozícii len grafický materiál, ale môžu sa stretnúť s architektmi, klientmi, alebo užívateľmi, ktorí môžu ponúknuť novú perspektívu pohľadu na dielo... V samotnom finále následne porota určí jednu stavbu, ktorá získa Cenu Európskej únie za súčasnú architektúru. Okrem hlavnej ceny Nadácia Mies van der Rohe v Barcelone udeľuje každoročne aj cenu pre začínajúcich architektov - Emerging Architecture Prize. 

V aktuálnom cykle EUmies Awards zasadala sedemčlenná porota v zložení: Smiljan Radić, Carl Bäckstrand, Chris Briffa, Zaiga Gaile, Tina Gregorič, Nikolaus Hirsch a Rosa Rull. 

Ako víťazné dielo v hlavnej kategórii „Architecture“ určila hodnotiaca komisia Charleroi Palais des Expositions — Charleroi, Belgicko (dielo sme predstavili tu)

Autori: AgwA + architecten jan de vylder inge vinck
Náklady: 1 075 €/m².
Investor: mesto Charleroi

"Projekt, ktorý z veľkého povojnového komplexu neurobil ´ikonu´, ale mestskú infraštruktúru, schopnú prežiť, adaptovať sa, a slúžiť ďalšie roky bez potreby náročných stavebných úprav. Architektúra vychádza z toho, čo je už prítomné a otvára nové priestorové aj materiálové možnosti. Namiesto nahradenia prináša opätovné oživenie miesta, pracuje s jeho obmedzeniami, rozvíja kvality pôvodnej stavby a uplatňuje výrazný, no hospodárny prístup, ktorý premieňa nedostatky na príležitosti, hodnotí víťazné dielo porota.

Palais des Expositions vznikol ako súčasť povojnovej obnovy mesta. Koncepcia budovy sa začala formovať v roku 1948, prvé výstavy sa otvorili v roku 1954. Autorom pôvodného komplexu bol architekt Joseph André. Stavba v priemyselnom prostredí mesta poznačeného ťažbou uhlia bola navrhnutá ako veľkorysé výstavné a spoločenské centrum. Súčasná obnova nadviazala na výsledok verejnej architektonickej súťaže z roku 2015, z ktorej vyšiel víťazne tím AgwA a architecten jan de vylder inge vinck.

Podstatou návrhu nebolo realizovať novú dominantnú vrstvu, ale znovu pomenovať hodnoty jednotlivých častí  areálu a podľa toho rozhodnúť, čo zachovať, čo odstrániť a čo zmeniť. Pôvodné zadanie počítalo s nahradením centrálnej haly novou nízkoenergetickou budovou. Víťazný súťažný návrh však zohľadnil budúce nároky na realizáciu a údržbu. Architekti preto zvolili opačný prístup. Asanovali časti fasád centrálnej haly a vytvorili krytý exteriérový priestor s terasami a priechodmi, ktoré prepájajú jednotlivé úrovne aj budovu s okolím. Nový verejný priestor a krajinné úpravy „vstupujú“ do budovy. Súčasťou projektu je výrazné zníženie podielu spevnených plôch a premena vonkajších priestorov na súvislejší park, vrátane úprav násypu, na ktorom budova stojí.

Transformácia mení prevádzku aj rozsah vykurovaného objemu. Južné krídlo bolo upravené na viacpodlažné parkovanie, čím sa zmenšila tepelná obálka a severná časť mohla zostať vyhradená pre výstavné, kongresové a kultúrne využitie. 

Pôvodný betón bol ošetrený bielym ochranným náterom, zábradlia boli zdvojené podľa súčasných bezpečnostných noriem. Odstránené prvky architekti znova využívajú ako mestský mobiliár, technické riešenia zostávajú čo najjednoduchšie. Obnova nevytvára uzavretý celok, ale otvorený rámec pre ďalší život stavby, ktorý posilňuje jej pôvodnú flexibilitu a zároveň ju sprístupňuje mestu novým spôsobom.

Víťaz v kategórii Emerging Architecture:

Začasni prostori Slovenskega narodnega gledališča Drama — Ljubljana, Slovinsko (dielo sme predstavili tu)
Autori: Vidic Grohar Arhitekti
Náklady: 750 €/m²
Investor: L56 d.o.o.

"Realizácia, ktorej dočasnosť nie je slabina, ale premyslená stratégia. Nie je to len núdzové sídlo divadla, ale dôkaz, že aj rýchla a úsporná intervencia môže vytvoriť kultúrne a mestotvorné prostredie. Séria nízkonákladových intervencií ukazuje, ako možno nanovo uvažovať o vzťahu medzi trvácnosťou a opätovným využitím, pričom vzniká súbor založený na materiálovej úspornosti a schopnosti prispôsobiť sa." stojí v komentári poroty.

Projekt vytvára dočasné priestory pre Slovinské národné divadlo Drama počas rekonštrukcie jeho historickej budovy. 

Zadaním pre autorov z ateliéru Vidic Grohar Arhitekti bolo vytvoriť dočasné zázemie pre celý program hlavnej slovinskej divadelnej scény v historických priemyselných objektoch, s obmedzeným rozpočtom a v krátkom čase.

Projekt vznikol v areáli bývalých priemyselných hál zo 60. rokov v areáli Litostroj. Namiesto budovania dočasnej divadelnej prevádzky na zelenej lúke architekti využili existujúcu štruktúru a premenili ju na plnohodnotné kultúrne zázemie, ktoré počas obnovy historickej budovy v centre mesta preberá úlohu domovskej scény Slovinského národného divadla. Práve táto schopnosť adaptovať dostupný stavebný fond a dočasné premiestnenie významnej verejnej inštitúcie do vzdialenejšej časti mesta patrí k najsilnejším vrstvám návrhu.

Autori rozdelili zásahy do dvoch základných skupín. Prvú tvorí trvácna „infraštruktúra“, teda vstupy, komunikačné priestory, obslužné jadrá a verejne prístupné časti, ktoré sú navrhnuté z odolných materiálov tak, aby mohli slúžiť aj po ukončení dočasnej divadelnej prevádzky. Druhú skupinu predstavujú dočasné prvky viazané priamo na potreby divadla, ktoré možno po návrate súboru do zrekonštruovanej historickej budovy rozobrať a znovu využiť. Tento prístup dáva projektu jasnú logiku a zároveň znižuje mieru stavebného odpadu.

Súčasťou komplexu je hlavná sála s kapacitou 361 miest, menšia scéna pre 100 divákov, foyer, pokladňa, verejný bar, otvorená terasa vo vnútornom dvore, dve skúšobne a samozrejme ďaľšie potrebné obslužné priestory. Vnútorný dvor pritom nefunguje iba ako medzičlánok medzi jednotlivými časťami areálu, ale aj ako spoločenské centrum celého súboru. Nové vstupy, pavilón, terasa či drobnejšie architektonické zásahy dávajú pôvodne utilitárnemu areálu čitateľnejší verejný charakter.

Dôležitou témou projektu je materiálové a konštrukčné riešenie. Veľká sála bola vytvorená z veľkoformátových CLT panelov, ktoré umožnili rýchlu a presnú montáž a zároveň sa počíta s ich ďalším využitím po skončení dočasnej prevádzky. Trvácnejšie časti projektu, teda najmä vstupné priestory a niektoré spoločné prevádzky, pracujú s pohľadovým betónom. Celé riešenie sa tak pohybuje medzi dočasnosťou a trvácnosťou, medzi ľahko demontovateľnými zásahmi a pevnými prvkami, ktoré pomáhajú definovať budúce fungovanie areálu.

Projekt je zároveň ukážkou toho, ako môže aj časovo a rozpočtovo limitovaná úloha priniesť architektonicky zaujímavý výsledok. Namiesto provizória vzniklo prostredie s jasnou priestorovou identitou, ktoré odpovedá na prevádzkové nároky národnej kultúrnej inštitúcie a popritom otvára novú vrstvu mestského života mimo centra Ľubľany. 

Ostatní finalisti v hlavnej kategórii „Architecture“:

Rehabilitació del Vapor Cortès. Prodis 1923 — Terrassa, Španielsko (dielo sme predstavili tu)
Autori: H ARQUITECTES
Investor: Prodis (Prodiscapacitats Fundació Privada Terrassenca).

Obnova a konverzia dvoch priemyselných skladov z roku 1923 na nové sídlo organizácie Prodis v katalánskom meste Terrassa. Stavby sú súčasťou miestneho industriálneho dedičstva a pôvodne slúžili ako zázemia textilnej výroby. 

Dva halové objekty oddeľuje úzky medzipriestor, ktorý je v projekte obnovený ako pasáž. Nová priechodná os v rámci areálu prepája jednotlivé prevádzky centra. V oboch halách sú umiestnené dielne, učebne a ďalšie pracovné priestory, doplnené o administratívu, sklady a hygienické zázemie.

Veľké halové priestory členia ľahké deliace konštrukcie a vložené objemy. Nové nosníky, osadené kolmo na pôvodné drevené väzníky, umožnili zachovať pôvodnú nosnú konštrukciu a zároveň adaptovať objekt pre nové funkčné využitie. 

Architektonické riešenie kladie dôraz na čitateľnosť pôvodných konštrukcií a vrstiev. Neskoršie úpravy sú odstránené, nové zásahy sú jasne rozlíšené, pričom materiálovo nadväzujú na pôvodné riešenie.

Lot 8, LUMA Arles (rénovation du le Magasin Électrique) — Arles, Francúzsko (dielo sme predstavili tu)
Autori: ASSEMBLE + Atelier Luma + BC architects & studies
Klient: Luma Foundation.

Konverzia bývalého železničného depa z 19. storočia na laboratórium zamerané na materiálový výskum, prototypovanie a spoluprácu dizajnérov, remeselníkov a výskumníkov. Dispozičné riešenie tvorí sekvencia priestorov označovaných ako „ulica“, „námestie“ a „pracovný dvor“, ktoré vytvárajú nový čitateľný rámec.

Zásah zachováva pôvodné kamenné obvodové steny a oceľovú nosnú konštrukciu, ktoré sú doplnené o nové vložené konštrukcie, umožňujúce prevádzku na viacerých podlažiach. Architekti dbajú na využitie materiálov z regiónu Camargue, vrátane lokálnych vedľajších produktov a ekologických materiálov. Materiály sú testované a vyvíjané priamo v procese realizácie v spolupráci s miestnymi dodávateľmi. Architektonické riešenie funguje priamo ako súčasť výskumného rámca.

Centre sportif et culturel Marie-Jose Perec, salle de danse Josephine Baker — La Bouëxière, Francúzsko (dielo sme predstavili tu)
Autor: onze04
Náklady: 1 856 €/m².
Klient: obec La Bouëxière.

Novostavba v štvortisícovej bretónskej obci vyrástla medzi dvoma športovými a kultúrnymi objektmi. Zadaním pre architektov bolo tieto prevádzky prepojiť do jedného celku a zároveň zlepšiť napojenie územia na okolitú zástavbu a susedné štvrte. 

Objekt zastrešil multifunkčnú halu (badminton, volejbal, tenis, basketbal...) a menší priestor pre doplňkové funkcie ako squash, fitness a tanečné štúdio. Hlavný priestor prekrýva textilná strešná membrána. Štyri vrcholy konštrukcie dosahujú výšku v rozmedzí od 13 m do 28 m. cez membránu vniká do priestoru rovnomerné difúzne svetlo. V južnom objeme sú menšie haly, zázemie a technické priestory, ktoré sú klimaticky uzavreté a energeticky efektívnejšie.

Objekt je navrhnutý tak, aby fungoval ako verejný uzol. Organizuje pohyb návštevníkov medzi rôznymi športovými a kultúrnymi aktivitami a zároveň prepája územie v širšom mestskom kontexte. Tektonika a materiálová voľba textilnej membrány na fasádach a streche vytvárajú výraznú vizuálnu identitu.

Tržnica Gruž — Dubrovnik, Chorvátsko (dielo sme predstavili tu)
Autori: ARP / Peračić-Veljačić
Program: obchod (trhovisko)
Náklady: 2 830 €/m².
Klient: Sanitat Dubrovnik.

Trhovisko Gruž bolo pôvodne rozložené čiastočne v perimetri renesančného letného paláca a čiastočne v priľahlých uliciach. Projekt navrhuje trhovisko ako jeden verejný objekt, ktorý dáva prevádzke jednotný rámec. Súčasťou zásahu je obnova pôvodného formátu paláca: odstránenie viacerých neskorších prístavieb, obnova pamiatkovo hodnotných konštrukcií, reorganizácia trhu a doplnenie ochrany pred počasím.

Jadrom projektu je prekrytie trhoviska, ktoré muselo splniť viacero podmienok: nízka výška kvôli výhľadom na palác, dostatok vzduchu a denného svetla, minimum stĺpov pre flexibilitu dispozície stánkov, obmedzenie možností dosadania vtáctva nad potravinami a schopnosť prekryť priestor „vnútri aj mimo“ palácového perimetra. Riešenie tvorí sústava otočných oceľových priehradových nosníkov s trojuholníkovým prierezom, ovládaných hydraulikou.

Prekrytie je zložené z deviatich rotujúcich nosníkov, ktoré sú zabalené do polopriesvitných textilných vrstiev (vrchná vodotesná, spodná ľahšia). V štandardnej polohe je strecha otvorená a umožňuje prúdenie vzduchu a svetla; pri daždi a silnom vetre sa uzatvára. Textilné „prizmy“ filtrujú denné svetlo a v noci vytvárajú svietiaci objem. Konštrukcia je v opise definovaná aj ako regulačné zariadenie pre prúdenie vzduchu, kvalitu svetla a mieru expozície voči prostrediu.

Finalistia v kategórii Emerging Architecture:

Le Forail Pôle Multiservices de Laguiole — Laguiole, Francúzsko (dielo sme predstavili tu)
Autori: Betillon & Freyermuth + Crypto Architectes
Náklady: 1 675 €/m².
Investor: Communauté de communes Aubrac, Carladez et Viadène.

Projekt sa nachádza na námestí menšej pyrenejskej obce Foirail. Lokalitný program efektívne spája viacero funkcií: hudobná škola, mediálna knižnica, mikro-jasle a administratívne priestory. Autori navrhli objekt ako multifunkčnú halu, ktorá má slúžiť ako spoločný verejný priestor pre obecné aktivity a zároveň prevádzkovo absorbovať rozdielne typy programu.

Flexibilný priestorový rámec zabezpečuje modulárna konštrukcia. Architekti pracujú najmä s drevom z miestnych zdrojov.

Viac informácii o nominovanýcch dielach nájdete na stránke súťažnej prehliadky.