Rekonštrukcia bytov v Laichterovom dome, Praha

Dizajnérky z pražského štúdia Other Projects rekonštruovali byty v Laichterovom dome s rešpektom, ale bez sentimentu.

Dom prvorepublikového vydavateľa Jana Laichtera v pražskej časti Vinohrady zostáva živým príkladom českej modernej architektúry. Dizajnérky Johana Němečková a Barbora Kolerusová pri rekonštrukcii štyroch bytov nadviazali na príbeh domu. Návrhom interiérov vrátane apartmánu pre zážitkové prenocovanie pridali súčasnú vrstvu k práci architekta Jana Kotěru.

Dom si nechal postaviť Jan Laichter z Dobrušky, ktorý sa vypracoval na jedného z najvýznamnejších českých vydavateľov. Podnik nesúci jeho meno založil so svojím priateľom T. G. Masarykom, ktorý tak mohol u Laichtera slobodne vydávať svoje spisy. Vo vydavateľstve vychádzala filozofická a vedecká literatúra, ale aj knihy pre mladých ľudí a študentov, aby mohli po prvý raz v histórii študovať v češtine.

Prvý modernistický bytový dom

Jan Laichter si v novom domove na Vinohradoch želal spojiť pod jednou strechou prácu s rodinným životom. Realizáciu svojej vízie zveril Janovi Kotěrovi, zakladateľovi modernej architektúry a učiteľovi celej generácie architektov od Josipa Plečnika po Pavla Janáka.

V dnešnej Chopinovej ulici tak v rokoch 1908 až 1910 vyrástol vôbec prvý modernistický bytový dom na území terajšej republiky. Na prízemí fungovalo vydavateľstvo a o poschodie vyššie žila rodina. Schodiskovú halu, ktorá spája oba celky, dodnes zdobia pôvodné prvky, ako šablónová výmaľba alebo pôvodný luster.

Laichter však vedel, že takýto dom sa sám neuživí. Štyri byty, navrhnuté takisto Kotěrom, od začiatku slúžili na prenájom. Z nájomného Laichter splácal pôžičku na výstavbu domu. V tridsiatych rokoch nechal jeho syn František pristavať štvrté poschodie podľa návrhu Kotěrovho žiaka Pavla Janáka.

Potom prišiel rok 1949. Zákon zabezpečujúci nadvládu komunistickej ideológie zlikvidoval viac ako tristo súkromných vydavateľstiev. Z Laichterovho domu odviezli nákladné autá desať ton kníh, viac ako 27-tisíc zväzkov smerovalo do likvidácie. V roku 1961 bola rodina exekučne vysťahovaná. Dom získala späť až po revolúcii.

Rovnaký princíp, iná doba

„Cítím pocit zadostiučinění vůči komunistickému režimu, který se to pokusil všechno zničit, a já bych chtěl ukázat, že se jim to nepovedlo," hovorí jednatřicetiletý Štěpán Lars Laichter, ktorý v súčasnosti dom spravuje.

Stál pritom pred rovnakým problémom ako jeho prapradedo: ako zaplatiť obnovu najcennejších priestorov? Odpoveď našiel tam, kde kedysi Jan Laichter. Príjmy z rekonštruovaných a prenajímaných bytov tak dnes financujú reštaurovanie historických interiérov a kultúrne podujatia, ktoré sa v dome konajú.

Dve dizajnérky v dialógu s Kotěrom a Janákom

Štěpán oslovil s návrhom rekonštrukcie bytov Johanu Němečkovú a Barboru Kolerusovú zo štúdia Other Projects. Obe sa spoznali počas štúdia na UMPRUM, kde spoločne založili značku Óda, prostredníctvom ktorej prenášali tradičné remeselné prvky do súčasného dizajnu. Práve ich prístup k materiálom, rešpekt k historickým remeslám a schopnosť interpretovať ich v súčasnom kontexte boli hlavnými dôvodmi, prečo voľba padla práve na ne.

Dizajnérky dostali za úlohu navrhnúť rekonštrukciu štyroch bytov. Dvoch od Jana Kotěru a dvoch od Pavla Janáka.

Zadanie znelo: navrhnúť interiéry, ktoré budú fungovať pre súčasné bývanie, no zároveň budú akcentovať detaily a jazyk, s ktorými interiéry navrhli Kotěra a Janák.

Žiadna revolúcia, ale ani sentimentalita. Nová vrstva, ktorá si uvedomuje všetky predchádzajúce a reflektuje ich hodnotu.

„V Laichterově domě je to o hledání kompromisu, kdy vrátit původní objekt a kdy prostor doplnit o moderní prvek, který reflektuje svůj historický kontext," vysvětluje Štěpán. Dizajnérky pristúpili ku každému z bytov trochu inak, pretože každý mal iné pôvodné využitie, iného architekta a rozdielny charakter. Jednotlivé rekonštrukcie však spája rešpekt k materiálu a odvaha nechať hovoriť to, čo už v dome bolo.

Na prvom poschodí sa nachádza Umývárna – apartmán pre zážitkové prenocovanie. Bývalá práčovňa a izbička gazdinej Mařenky, ku ktorej sa chodili hrávať deti rodiny. Po rekonštrukcii hore vznikol čitateľský kút s knižnicou, kde popri zväzkoch z päťdesiatych rokov stoja prázdne knihy pripomínajúce tie, ktoré spálili komunisti. Dole sa zmestila veľkorysá kúpeľňa so saunou a výhľadom do záhrady. Keď dizajnérky odstránili zo stien ružový latex, objavili pod ním pôvodnú omietku. Obitú, ale krásnu. Jednotlivé vrstvy výmalieb ponechali ako mapu premien v čase.

Na treťom poschodí dodnes slúži na prenájom Kotěrov byt. Dizajnérky na chodbe obnovili šablónovú výmaľbu podľa dobových fotografií a veľkorysú vešiakovú stenu tvarovo inšpirovanú Kotěrovou tvorbou. Zároveň si ako výstrednosť dovolili siahnuť po červenej výmaľbe chodby so skriňou v rovnakej farbe. Orieškom sa zdala byť nová kuchyňa, keďže pôvodné vybavenie sa nezachovalo. Návrh napokon štýlovo aj materiálovo vychádza z Kotěrovho nábytku, no začleňuje moderné úžitkové prvky. „Nepřetváříme tvář domu. Vytváříme další vrstvu. Sediment současnosti," ozrejmujú Johana a Barbora.

Štvrté poschodie poňali dizajnérky ako dialóg s prístavbou, ktorej autor nebol dlho známy. To, že išlo o Pavla Janáka, vypátral Laichterov prapravnuk až z dobových dokumentov. Janák pristaval poschodie s takou pokorou, že ho okoloidúci dodnes z ulice takmer nepostrehne. Dizajnérky zachovali rovnaký prístup: nová vrstva, ktorá nechce byť vidieť, ale je cítiť. Jednému z bytov dominuje autorská knižnica inšpirovaná tvarmi z tvorby Kotěru a Janáka, druhému zasa veľkorysý kuchynský ostrov.

Johana všetky interiéry nafotila. Jej snímky zachytávajú presne to, čo sa snažili vytvoriť: priestor, kde nánosy druhej polovice dvadsiateho storočia ustúpili obnove pôvodných prvkov a príbehov, ktoré rozprávajú.

Vízia na ďalších sto rokov

Dom dnes žije najviac od revolúcie. Konajú sa v ňom autorské čítania, krsty kníh, výstavy aj vzdelávacie workshopy pre školy. Schodisková hala, ktorú komunisti premenili na prázdny priestor, znovu plní rolu zamýšľanú Kotěrom: spájať súkromný život s kultúrnym dianím. Písáreň, kde sa kedysi redigovali rukopisy, hostí literárne podujatia. Salón a jedáleň sa otvárajú verejnosti počas kultúrnych akcií a prehliadok. Reštaurovanie týchto priestorov pokračuje postupne, financované práve z príjmov rekonštruovaných bytov.

Laichterov dom vstupuje do druhej stovky rokov v rukách rodiny, ktorá ho postavila, stratila a získala späť. Ekonomický model zostáva rovnaký. Byty slúžia domu. A dom slúži kultúre.

Podklady: PIARISTI
Ateliér: Other Projects
Foto: Johana Němečková, Filip Beránek, Šimona Němečková