Kotva - interiér bytu, Bratislava

Interiér z dielne Alana Prekopa vznikol pod nedávno opravenou strechou objektu bývalého filiálneho riaditeľstva Viedenskej všeobecnej poisťovne, známeho ako Kotva. Charakteristické kruhové okno s predsadeným kovovým emblémom v nárožnej nadstavbe ukrýva otvorené bývanie s výmerou 46 m² a výhľadom na Dunaj. Napriek tomu, že objekt, dokončený v roku 1930 podľa návrhu architekta Bedřicha V. Brettschneidera, spadá pod pamiatkovú ochranu, mal architekt pri návrhu pomerne voľné ruky. V priestore pred opravou strechy totiž vnikajúca voda výrazne poškodila pôvodné povrchy. Architektonický koncept, ktorý podľa slov autora čerpá inšpiráciu z japonského minimalizmu, pracuje s novou individualizovanou vrstvou, vloženou do očisteného hrubého stavebného rámca. Subtílne priestorové prvky zachovávajú kontinuitu preplávajúceho bytu a dokážu sa flexibilne prispôsobiť potrebám mladého investora. Z návrhu cítiť snahu o priestorový experiment ako protiklad k štandardnému zariadeniu bytu mohutnými blokmi vstavaného nábytku.

Realizáciu bližšie predstaví sprievodné slovo architekta:

Byt sa nachádza na 6. nadzemnom podlaží, v jednom z najvýraznejších domov v Bratislave. Objekt sa stal ikonickým nielen vďaka inovatívnemu využitiu stavebných materiálov, ale aj kruhovému oknu s kotvou, podľa ktorého dostal svoj názov. Spomínané okno, ktoré patrí k bytu, dodáva interiéru jedinečnú atmosféru a ponúka výhľad na druhú stranu Dunaja - Petržalku.

V dome kedysi sídlila poisťovňa, pričom v riešenom interiéri bola pôvodne kancelária, neskôr prebudovaná na byt. Pôvodná dispozícia postrádala kuchyňu - čo sa pretavilo do najdôležitejšieho bodu zadania od klienta. Dispozične byt ostal bez väčších zmien. Úpravou však prešli vstupné priestory do kúpeľne, čo viedlo k rozšíreniu haly a uvoľneniu plochy pre lineárnu kuchyňu. Zároveň sa otvorila pôvodná komora, do ktorej sa vstupovalo zo spoločných priestorov domu. Jej priestor rozšíril podlahovú plochu kúpeľne.

Zároveň sa otvorila pôvodná komora, do ktorej sa vstupovalo zo spoločných priestorov domu. Jej priestor rozšíril podlahovú plochu kúpeľne.

Byt bol žiaľ v zdevastovanom stave. Pôvodný obklad ani podlaha sa pre neustále zatekanie zo strechy nepodarilo zachrániť. Podlaha bola prehnitá a vydutá do takej miery, že znemožňovala otváranie vstupných dverí - tie sa dali otvoriť maximálne na 30 %.

Hlavným zámerom architektonického návrhu bolo priniesť plnohodnotné bývanie pre mladého muža do bytu s malou výmerou, pri absencii kuchyne a spálne. Inšpirácia pochádzala z japonského štýlu bývania, ktorý dosahuje dokonalosť v kombinácii funkcie a obmedzenej podlahovej plochy. V centre najväčšej izby je navrhnutá oceľová konštrukcia, rozdeľujúca priestor horizontálne aj vertikálne do viacerých funkčných celkov. Vďaka tejto konštrukcii vzniká šatník, obývačka a spálňa na ploche 30 m². Riešenie zachovaná funkčnosť jednotlivých celkov a zároveň pôsobí ako jeden kompaktný organizmus vložený do historického jadra bytu s kruhovým oknom.

Pred konštrukciou je umiestnené pódium, ktoré pozostáva z drevených hranolov a nastaviteľnej nerezovej platne. To umožňuje prispôsobenie sedačky či ležadla pre pohodlné trávenie voľného času. Pódium svojou formou odkazuje na japonský štýl stolovania a oddychu na tatami. V dennej miestnosti je svetlík, ktorý bol pôvodnými majiteľmi zaslepený, pričom nový návrh počíta s jeho obnovou.

Pri rekonštrukcii fasády v roku 2020 zostala v byte pôvodná obruč z kruhového okna, z ktorej vznikla pergola pre terasu. Použité materiály zahŕňajú nerez, smrekové hranoly, plastové terrazzo, štukovú omietku, zreštaurované drevené parkety a sklobetón. Podlahe dominuje terrazzo, ktoré prechádza zo vstupnej haly do kúpeľne a priamo do sprchového kúta. Terrazzo obsahuje plast zozbieraný zo skládok, čo ho robí ľahším ako klasická forma s kamenivom. Použité materiály korešpondujú s povrchmi v spoločných priestoroch domu, ako sú oceľ, kamenný obklad, betón a terrazzo.

Podklad: Alan Prekop
Foto: Nora Čaprnková Sapárová