Projekt Solo Houses - vila od Kersten Geers a Davida Van Severen

Na severovýchode Španielska, vo vidieckom prostredí Aragónska, vznikol projekt Solo Houses, ktorý dáva vybraným architektom možnosť voľnej tvorby.

Najnovším prírastkom je pôsobivvá vila s kruhovým pôdorysom. Betónová kružnica s priemerom 45 m voľne, bez podstavy vyrastá z krajiny. Prázdninový dom, ktorý si priaznivci modernej architektúry môžu krátkodobo prenajať, stojí na zalesnenej plošine Matarraña v blízkosti rezervácie Tinença de Benifassà. Jedná sa o jeden z dvoch doposiaľ dokončených domov  v rámci projektu s názvom Solo Houses. Projekt počíta s realizáciou pätnástich domov a hotela, pričom za návrhom každého z nich stojí iný architekt. S myšlienkou prišiel parížsky obchodník Christian Bourdais a organizátorka kultúrnych a umeleckých podujatí Eva Albarran. Ich cieľom je vybudovať malú súkromnú zbierku architektúry. Chcú zdokumentovať "históriu toho, čím je dnes architektúra", sledovať tvorivý proces kolektívov a uchovať hotové diela.

Projekt je vo výsledku podobný dávnejšie realizovanému Living Architecture - sérii prenajímateľných domov na území Spojeného kráľovstva, alebo každoročnej intervencii v záhrade londýnskej Serpentine gallery. Dvaja architekti - ktorí sa podieľali na realizácii Letného pavilónu Serpentine, Smiljan Radić z Čile a Sou Fujimoto z Japonska pracujú aj na projektoch Pre Solo houses. Portugalský projekt sa od spomínaných projektov mierne líši. Ide o súbor trvalých stavieb, ktoré budú koncentrované v krajine  na ploche 100 hektárov. “Zberateľom” architektúry sa podobný postup v minulosti oplatil, za spomenutie stojí areál švajčiarskej Vitry.

Christian Bourdais vybral pre svoj projekt architektov svojej generácie. Bourdais hovorí, že nehľadal svetoznámych “módnych architektov”, ale skôr autorov ktorí ho oslovili osobným prístupom k tvorbe. Vyberal najmä z generácie štyridsiatnikov. Medzi najznámejšie mená patria práve Radić a Fujimoto, aj keď v čase prípravy projektu (pred šiestimi rokmi) neboli ešte zďaleka hviezdy súčasného formátu.

Prvý dom v lokalite vznikol podľa návrhu čilského páru Mauricio Pezo a Sofia von Ellrichshausen, ktorí sú známi hlavne vďaka inštalácii na výstave Sensing Spaces z roku 2014. Casa Pezo je minimalistickou pravouhlou “sochou”. Ľahký jednopodlažný kubus stojí na mohutnej betónovej podstave v úrovni korún okolitých stromov. Pôdorys obklopujúci centrálne átrium s plaveckým bazénom tvorí dvanásť identických “kociek”, z ktorých sa otvárajú výhľady na všetky svetové strany. Zázemie domu a technológia bazéna sú zas umiestnené v hutnom objeme podstavy.

Druhý dom s kruhovým pôdorysom a prezývkou “hamster wheel” pochádza z dielne bruselského ateliéru Kersten Geers David Van Severen, ktorý od svojho založenia v roku 2002 buduje svoju reputáciu inovatívnymi konceptami bývania. Podľa ich slov chcú, aby sa stavba "podobala čo najmenej archetypu domu," aby "splývala s krajinou". V ich podaní to neznamená "maskovanie", použitie dreva, či amorfné tvary. Ide o bezbariérovú prevádzku a fungovanie domu v zhode s okolitým prostredím.

Aj preto architekti používajú surové materiály ako sklo, oceľ a betón. Určite sa tu dá hľadať paralela s architektúrou Miesa van der Rohe a Le Corbusiera. Surové materiály dopĺňa subtílna nadstavba tienenia, mramorový obklad, nerez a systém textilných zásten, podobne ako v interiéroch a výstavných pavilónoch Miesa a Lilly Reichovej z konca dvadsiatych a začiatku tridsiatych rokov. Geers a Van Severen tiež mažú hranicu interiéru a exteriéru.

Do kruhového pôdorysu s vpísaným štvorcom sú vsadené štyri identické segmenty (každý s plochou 60 m²). Nachádzajú sa tu tri izby s dvoma kúpeľňami ukrytými za zrkadlovými stenami. Prevažnú časť zastavanej plochy tvoria kryté spoločenské a privátne zóny (212 m2). O členenie dispozície sa starajú textilné zásteny. Často musíme vyjsť von, aby sme sa dostali z jedného priestoru do druhého. Potom sa ukáže, že vonkajšie steny sú vlastne posuvné tabule, ktoré môžu byť otvorené, aby otvorili voľný interiér. Postele, kúpeľne a kuchyňa sú otvorené do krajiny.

S otvoreným priestorom kontrastuje masívna strešná línia, kde je umiestnená všetka potrebná technológia, ako sú solárne panely, vodné nádrže, vykurovacie a filtračné zariadenia. Technické zariadenia sú povýšené na súčasť architektúry a “okapotované” do tvaru valcov, kociek a kužeľov.

Pretože objekt leží vo voľnej krajine, musí fungovať úplne samostatne. Výroba elektriny a zásobovanie vodou prebieha vo vlastnej réžii. Solárne kolektory sú umiestnené na streche a voda je čistená, aby mohla byť znovu použitá.

PS: Ak by ste chceli zažiť noc vo vile Pezo, rátajte približne so 450 - 650 € za noc. Bližšie informácie nájdete TU.