Stirling Prize 2017 - výsledky

Už 180 rokov oceňuje Kráľovský inštitút britských architektov (RIBA) najlepšiu architektúru. Táto profesionálna organizácia, ktorá má viac ako 44 000 členov pôsobiacich v Spojenom kráľovstve a v zahraničí, bola založená v roku 1834 a o štyridsať rokov neskôr v roku 1848 udelila prvú kráľovskú Zlatú medailu za architektúru, známu ako Zlatá medaila RIBA.

Jednou z mnohých činností, ktorým sa RIBA venuje, je aj spolupráca s parlamentom a snaha o zlepšenie kvality výstavby a jej podpora. Preto každý rok udeľuje niekoľko ocenení výnimočným stavbám. Ocenenie konkrétnych diel každoročne vrcholí udelením Stirlingovej ceny, ktorú získavajú členovia RIBA za najvýznamnejší architektonický počin roku.

Cena, ktorá je dnes považovaná za najprestížnejšie ocenenie v rámci Spojeného kráľovstva, je pomenovaná po britskom architektovi Jamesovi Stirlingovi a je udeľovaná od roku 1996.

Zaujímavé bude aj porovnanie v blízkom kontexte. Pred časom sme zverejnili výsledky CE.ZA.AR - Ceny za architektúru udeľovanej Slovenskou komorou architektov, nedávno zas výsledky Ceny Dušana Jurkoviča.

Laureát:

Obnova hastingského móla
Architekti: dRMM Architects

Trvalo takmer sedem rokov, kým sa vyhorené mólo premenilo na živý verejný priestor. Za týmto počinom stojí spolupráca miestnych aktivistov a mesta. Bola to však vízia architekta, ktorá bola počas celého procesu rozhodujúca.

Laureátom pre rok 2017 sa stal londýnsky ateliér  dRMM za citlivú obnovu storočného móla, ktoré pred pár rokmi ľahlo popolom."Projekt obnovy móla v meste Hastings je obdivuhodným počinom. Architekti spolu s miestnou občianskou iniciatívou premenili zanedbanú ruinu na flexibilný verejný priestor. Nové mólo slúžii obyvateľom mesta aj všetkým prichádzajúcim návštevníkom," objasnil výber laureáta prezident inštitútu RIBA a súčasne predseda poroty Stirlingovej ceny Ben Derbyshire.

Mólo bolo postavené v roku 1872. Obdobie najväčšieho rozkvetu prežívalo v tridsiatych rokoch minulého storočia, postupne sa však prestávalo využívať a celá konštrukcia začala znateľne chátrať. Fatálnu ranu zasadil mólu v roku 2010 rozsiahly požiar, ktorý tak potvrdil osud v tej dobe už dva roky uzavretému objektu. K projektu obnovy historického móla bol prizvaný londýnsy ateliér dRMM, ktorá sa snažil predovšetkým o vytvorenie flexibilného a multifunkčného riešenia. "Nemalo by zmysel pokúšať sa o rekonštrukciu móla presne do jeho podoby z 19. storočia - táto typológia odišla spolu s požiarom. Namiesto toho sa ponúkla príležitosť mólo využiť novým spôsobom a tým mu zaistiť ďalšiu budúcnosť," vysvetľuje koncept projektu architekt Alex de Rijke, zakladateľ ateliéru dRMM.

Porota ocenila aj pozadie projektu. Architekti v tomto prípade písali “scenár” a predostreli koncept komunitne riadenej platforme, ktorá má pokryť celý rad funkcií - od koncertov až po trhy. Tento koncept skutočne v praxi funguje.

Projekt získal tiež cenu verejnosti, keď mu svoj hlas dala takmer polovica hlasujúcich. Podľa poroty hastingské mólo "rozvíja predstavu o tom, čo vlastne architektúra znamená a čo je jej úlohou".

Rozhodnutie neumiestniť žiadny objekt na čelo móla, porota vníma ako silný krok. Veľký otvorený priestor podporuje pocit spojenia s morom a nábrežím. Pocit voľného priestoru podporuje minimalistické stvárnenie zábradlí.

Nové návštevnícke centrum nahradzujúce najslabší úsek poškodeného móla je relatívne jednoduchá stavba z  CLT panelov, ktorá je obložená rekultivovaným drevom, zachráneným z pôvodného ohňom poškodeného móla. Sedenie na streche objektu sa stalo miestom, kam návštevníci radi zájdu na kávu. Stavba ponúka variabilný priestor pre podujatia, výstavy a vzdelávanie. Rekultivovaný drevený nábytok vznikal ako súčasť miestnej iniciatívy v oblasti zamestnanosti. Projekt pomohol aj pri vzdelávaní novej generácie remeselníkov.

Nominácie na Stirling Prize 2017:

Bytový dom ​Barretts Grove  
Architekti: Amin Taha + Groupwork

Barretts Grove je osobitá budova v nesúrodnej mestskej ulici. Poloha v blízkosti základnej školy je vhodným miestom pre dom postavený z  "rozprávkových materiálov"- tehál, dreva a slamy. V obytnom dome sa nachádza šesť väčších, dobre presvetlených bytov. Výrazným architektonickým prvkom sú balkóny s prútenou "kožou", ktoré vyčnievajú do ulice a rozširujú životný priestor.  

Textúra murovanej fasády je hrubšia ako obvykle, v tomto prípade však zodpovedá výške a proporcii budovy. Tehla ako materiál prechádza aj na strechu, čím zdôrazňuje jednoduchosť formy budovy.

Spoločné priestory domu sú dostatočne dimenzované a presvetlené. Osviežujúca zmena oproti lacným povrchovým úpravám a spletitým chodbám mnohých bytových domov.

Priestor preplávajúcich bytov je premyselne využitý. Možno spomenúť napríklad malú pracovňu umiestnenú do otvoreného priestoru obývacej izby v mezonetovom byte na najvyššom podlaží.

​City of Glasgow College - City Campus
Architekti: Reiach And Hall Architects and Michael Laird Architects

Zlúčením Glasgow Central College, metropolitnej a námornej školy vznikla inštitúcia, ktorá sústreďuje vyučovacie kapacity umiestnené predtým v 11 samostatných budovách po celom meste v rámci dvoch nových komplexov. City Campus s rozlohou viac ako 60 000 m2 je druhým z týchto nových blokov. Spája šesť hlavných fakúlt a 300 učební, viacúčelových prednáškových sál a špecializovaných pracovísk.

Komplex už pri prvom pohľade ohromí svojou mierkou. 'Vážne" a formálne striktné architektonické stvárnenie signalizuje že ide o dôležité centrum vzdelávania. Vnútorné priestory sú navrhnuté tak, aby vyhovovali klasickému priebehu vyučovania, aj neformálnemu študentskému životu. Materiálová paleta a výrazové prvky budovy sú zámerne zdržanlivé, architektúra je jasná a racionálna.

Na komplexnom projekte s obrovským rozsahom sa prejavuje značná architektonická zručnosť. Nielen pri riešení prevádzky ale aj z urbanistického hľadiska - začlenení do organizmu mesta a premyslenej kompozícii. Táto architektonická zručnosť začína na úrovni panorámy mesta a prechádza až do komponovania vnútorných priestorov, ktoré podporujú sociálnu interakciu a interdisciplinárnu spoluprácu.

​Command of the Oceans - rekonštrukcia budov v areáli Chatham Dockyard
Architekti: Baynes and Mitchell Architects

Tento projekt je príkladom progresívnej pamiatkovej obnovy, invenčného opätovného využitia a adaptácie komplexu dokov. Dôležitosť historickej štruktúry bola jasne prezentovaná, pričom však autori dokázali prispôsobiť prevádzku tak, aby do celého komplexu priniesli nový život.

Rekonštrukcia je dôsledná z hľadiska reverzibility a výberu nových materiálov a je hodnotným prírastkom do historickej lodenice. Rekonštrukcia prebiehala v spolupráci so špecializovanými remeselníkmi, s využitím pôvodných techník spracovania dreva (napríklad tesané hlavné trámy v halách).

Paleta čierneho kovu, modrého vápenca, betónu a dreva bola starostlivo zvolená v reakcii na silný priemyselný jazyk historických budov a krajiny.

Rekonštrukcia sa dočkala uznania poroty aj vďaka svojej náplni. Expozícia odkrýva a pre návštevníka sprístupňuje príbeh lodenice. Významným prvkom expozície sú v tomto prípade aj budovy samotné. Nákladnú obnovu do značnej miery financoval štát z výnosov z národnej lotérie.

Fotografický ateliér Juergena Tellera
Architekti: 6a Architects

Projekt vtesnaný na veľmi úzku a dlhú parcelu. Budovy vznikli pre  potreby nového štúdia, kancelárií a archívu fotografa Juergena Tellera. Jeho požiadavkou bol  ľahký, flexibilný a neformálny priestor. S prirodzeným svetlom a spoločenským charakterom.

Objekt zručne využíva typickú situáciu v Londýne. Pozemok v bývalej priemyselnej štvrti Ladbroke Grove je vklinený medzi lacný developerský projekt a historický robotnícky dom.

Do lineárneho priestoru sa denné svetlo dostáva cez tri nádvoria so záhradami. Priestory pod strechou sú zas preklenuté tenkými betónovými trámami, ktoré sú orientované priečne a umožňujú otvoriť stropnú konštrukciu a priniesť do interiéru takmer galerijné osvetlenie.

Architektonické detaily sú skvelé. Od betónu s precízne komponovanými odtlačkami debnenia (v exteriéri zodpovedá raster susednej tehlovej fasáde), až po poctivé mosadzné balustrády. Stolárske detaily klasických drevených okenných rámov oživujú minimálnu paletu materiálov.

Projekt zrelo a sebavedomo prezentuje precíznosť a poriadnosť, no zároveň je uvoľnený a hravý. Vytvára rafinované a flexibilné pracovisko, ktoré už začína pôsobiť ako prostredie, ktoré vyvoláva a ovplyvňuje prácu svojho klienta.

​The British Museum World Conservation and Exhibitions Centre
Architekti: Rogers Stirk Harbour + Partners

Budova sa nachádza na severozápadnom nároží sídla Britského Múzea v Bloomsbury. Skladá sa z piatich vertikálne prepojených pavilónov (z ktorých jeden je umiestnený v podzemí). Nový objekt rozširuje jestvujúce priestory o novú výstavnú plochu, laboratóriá, dielne a sklady.

Realizácia bola komplikovaná z hľadiska priestorových výziev a technických požiadaviek na vybavenie budovy. Úspech projektu vyplýva z elegantného a jednoduchého riešenia týchto výziev, pri zachovaní jasného a uceleného prevádzkového diagramu a racionálnej architektúry budovy.

Výstavné priestory sú dimenzované pre rozmerné objekty, ktoré by nebolo možné vystavovať inde v múzeu. Artefakty transportované na úrovni ulice v nákladných autách, sú premiestnené do nižších poschodí plošinovým výťahom.

Systém profilovaných horizontálnych panelov rozptyľuje svetlo vnikajúce do interiéru a zaisťuje ochranu vystavených exponátov. Mäkké osvetlenie v dielňach umožňuje čistenie drahých artefaktov s prístupom k prirodzenému svetlu.

Porota ocenila spôsob, akým architekti začlenili novú budovu do areálu. Zaujalo aj  umiestnenie nových kancelárií pod zem. Administratívna časť je zoskupená okolo atraktívneho centrálneho priestoru s vrchným osvetlením.