Laureátom Pritzkerovej ceny 2018 sa stal indický architekt Balkrishna Doshi

Medzinárodná porota zložená z architektov, kritikov a historikov architektúry určila víťaza v tajnom hlasovaní z viac ako päťsto mien, ktoré boli navrhnuté v otvorenej nominácii. 

Po minuloročnom prekvapení, ktorým bolo ocenenie trojice architektov (pôsobiacich prevažne regionálne v oblasti malého katalánskeho mesta Olot), sa porota tento rok vrátila k "veľkým menám". Balkrishna Vithaldas Doshi aktívne pôsobí sedem desaťročí, pracoval na širokom spektre projektov, podieľal sa na viac ako stovke realizácií. K oceneniu určite prispela aj angažovanosť v oblasti sociálneho bývania a smerovanie k aspektom udžateľnej tvorby. V neskoršom diele Balkrishnu Doshiho je cítiť čoraz väčší vplyv lokálneho kontextu ("Corbusierovskú" modernu striedajú prírodné materiály, organické tvary, klenby).

Balkrishna Vithaldas Doshi sa narodil v roku 1927 v západoindickom meste Pune. Študoval v Pune a na J. J. School of Art v Bombaji. Od roku 1950 pracoval s Le Corbusierom na projektoch v Ahmadábáde a Čandígarhe. V roku 1956 zakladá v Ahmadábáde vlastný ateliér. Následne sa podieľal na zrode nadácie Vasto-Shilpa pre výskum v oblasti udržateľnej architektúry, ktorá spolupracovala s McGill School of Architecture na mnohých úspešných projektoch. Od roku 1977 pôsobí ako partner v ateliéri Stein, Doshi & Bhalla.

B. V. Doshi sa počas svojho dlhoročneho pôsobenia zaslúžil o postupné prijatie a začlenenie modernej architektúry do indického kultúrneho kontextu. Jeho osobnosť okrem architektonickej tvorby definuje aj záujem o urbanistické, enviromentálne a sociálne otázky, publikačnú a pedagogickú činnosť. Vo svojej práci zdôrazňoval blízky vzťah k Indii, jej histórii a kultúre.

"Laureát pracoval s dvoma majstrami 20. storočia - s Le Corbusierom a Louisom Kahnom. Jeho rané diela boli bezpochyby ovplyvnené týmito majstrami. Stačí sledovať robustné a čisté tvary formované z masívneho betónu. Doshi však prekonal svoju prvotnú tvorbu a posunul svoj 'architektonický jazyk'. S porozumením a uznaním hlbokých tradícií indickej architektúry spojil prefabrikáciu a miestne remeslo a vyvinul spojenie v súlade s históriou, kultúrou, miestnymi tradíciami a rýchlo sa meniacou tvárou svojej domovskej krajiny", píše sa v stanovisku poroty.

Estetika je pre indického architekta dôležitá, no nie je na prvom mieste. Stavba musí v prvom rade rešpektovať duch miesta. Využíva subtílne oceľové a presklenné konštrukcie v kontraste s mohutnou materialitou betónu a kameňa. Obľúbeným prvkom sú átriá a dvory so vzrastlými stromami a zeleňou. 

Výber z realizovaných stavieb:

1962-74: Indický inštitút manežmentu, Bengalúru:

1972: Centrum enviromentálneho plánovania a technológií (CEPT), Ahmadábád:

1976: Koncertná sieň Premabhai, Ahmadábád:

1979-80: Sangath - vlastný ateliér BV Doshiho, Ahmadábád:

1983 - 1988: Aranya - sociálne bývanie, Indore:

1995: Galéria Amdavad ni Gufa, Ahmadábád:

Zdroj: tlačová správa Pritzker prize