Stirling Prize 2019 - nominácie

Kráľovský inštitút britských architektov (RIBA) oceňuje kvalitnú architektúru už viac ako 170 rokov. Táto profesionálna organizácia, ktorá má 44 000 členov udelila Zlatú medailu za architektúru už v roku 1848. 

Aj v súčasnosti RIBA udeľuje viacero cien. Tento proces každoročne vrcholí vyhlásením Stirlingovej ceny, ktorá je dnes považovaná za najprestížnejšie ocenenie v rámci Spojeného kráľovstva. Cena, ktorá bola udelená prvýkrát v roku 1996 nenesie meno britského architekta Jamesa Stirlinga. 

Zaujímavé bude aj porovnanie v blízkom kontexte. Nedávno sme zverejnili nominácie na CE.ZA.AR - Cenu za architektúru udeľovanú Slovenskou komorou architektov,  pred časom zas užší výber poroty Českej ceny za architektúru.

Nominované diela predstavujeme s krátkym komentárom:

Cork House 
Architekti: Matthew Barnett Howland, Dido Milne, Oliver Wilton

Vlastný dom architektov

Už samotný názov napovedá, že korok je dôležitou súčasťou stavby. Nejde iba o bežne využívané obklady alebo podlahy, lisovaný recyklovaný korok tvorí nosnú konštrukciu stavby. 

Mechanické vlastnosti materiálu (najmä nízka pevnosť v ťahu) do značnej miery ovplyvnili výslednú architektonickú formu. Suchý proces výstavby nasmeroval architektov k hľadaniu inšpirácie v archaických stavebných formách (“včelie úle” na ostrovoch Skellig, kamenné chatrče v Bories, či megalitické stavby na Malte…).

Prírodný materiál vyniká tepelnoizolačnými vlastnosťami (50% objemu lisovaného korku tvorí vzduch). Korok je zároveň dostatočne odolný voči vode, no zároveň priedušný. Výrazným negatívom je cena, ktorá však v tomto prípade nehrala zásadnú úlohu. Náročný projekt vznikal v úzkej spolupráci s Bartlett School of Architecture, ktorá je súčasťou londýnskej UCL.

Východiská a Inšpirácie síce pôsobia archaicky, použitá technológia (základné stavebné prvky boli vyrezané do presného tvaru pomocou CNC fréz) je však pravým opakom. Korkové prefabrikáty boli v krátkom čase zložené priamo na stavenisku. Tesnosť suchého spoja zabezpečuje precízna realizácia a dodatočné zaťaženie strešnej konštrukcie. Masívne obvodové konštrukcie umožnili architektom použiť materiál bez dodatočných vrstiev a úpravy povrchu. Z exteriéru siluetu domu charakterizuje päť skosených stupňovitých svetlíkov. 

Prírodná textúra korku prevláda aj v interiéri. Prevýšené časti stropnej konštrukcie sú zakončené obdĺžnikovým svetlíkom. Ťažké oceľové rámy fixujú stupňovitú konštrukciu so suchým spojom. Akustické vlastnosti korku kompenzuje vhodné umiestnenie nábytku a tvrdých drevených plôch. Kompozičné riešenie je jednoduché: kuchyňa, obývačka, spálne, kúpeľňa a spacie miesto pod jednou z pyramídových striech. Okná a posuvné dvere vedú do záhrady.

​

The Weston, Yorkshire Sculpture Park
Architekti: Feilden Fowles Architects

Galéria a návštevnícke centrum citlivo osadené do prírodného prostredia parku

The Yorkshire Sculpture Park je galéria sôch pod holým nebom v grófstve Yorkshire. Nachádza sa v parku blízko dediny West Bretton v okrsku Wakefield.

Galéria bola založená v roku 1977. Vystavuje sochy britských i svetových umelcov, vlastní jednu z najväčších kolekcií sôch Henryho Moora v Európe. Aj vďaka tomu, že je park prístupný zdarma, dosahuje ročná návštevnosť viac ako 300 000 záujemcov. Od roku 1990 sú súčasťou výstavnej plochy aj menšie uzavreté galérie (Bothy Gallery, podzemná galérie Bothy garden, výstavné priestory v jazdeckej aréne Longside, či dočasné pavilóny). Weston je najnovšou z nich. Okrem úlohy galérie, plní taktiež funkciu návštevníckeho centra. Leží na východnej hranici parku, najbližšie k príjazdovej ceste.

Novostavba je citlivo osadená do zvlneného terénu parku. Hlavný výstavný priestor v severovýchodnej časti stavby oddeľuje od rušného zázemia centrálna hala. Budova je "zarovnaná" s hranicou parku. Masívny blok galérie (východná fasáda z pohľadového betónu je otvorená len v mieste vstupu) tvorí akustickú bariéru medzi cestou a parkom (galériou). Polozapustené severné krídlo kontrastuje s presklenou fasádou návštevníckej časti, ktorá je v pôdoryse tvarovaná do elegantnej krivky. Zakrivená fasáda otvára výhľady do parku. 

Goldsmith Street
Architekti: Mikhail Riches a Cathy Hawley

Projekt Goldsmith Street v centre meste Norwitch je ukážkou udržateľného sociálneho bývania. Projekt bol financovaný z mestského rozpočtu.

Radové domy sú postavené v pasívnom štandarde. Sedem terasových blokov usporiadaných do štyroch línií vytvára priestor pre  stovku menších bytových jednotiek.

Architekti presadili koncept 14 metrov širokej ulice, čo umožnilo maximalizovať plochu určenú pre bývanie a prispelo k pozitívnej energetickej bilancii štvrte. Zástavba aj napriek vysokej hustote nepôsobí stiesnene, prispievajú k tomu kvalitné riešenie verejných priestorov. Moderným technologickým riešeniam sekunduje architektúra so zdravou dávkou anglického konzervativizmu. 

London Bridge Station
Architekti: Grimshaw Architects

Rekonštrukcia štvrtého najväčšieho dopravného uzla v krajine.

Stanica London Bridge je významnou londýnskou pamiatkou z viktoriánskeho obdobia.

Stanica v juhovýchodnej mestskej časti Southwark stojí len niekoľko desiatok metrov od mostu, podľa ktorého ju pomenovali. Dopravná stavba stojí v tesnej blízkosti výškovej budovy Shard (ateliér Renza Piana), ktorá dominuje siluete mesta. Nárast dopravného zaťaženia v lukratívnej štvrti, pre ktorú je po novom zaužívané pomenovanie Shard Quarter, si vyžiadal aj prestavbu významného dopravného uzla.

Uzavrieť stanicu bolo nemysliteľné, prestavba preto prebiehala počas jej nepretržitého fungovania. Optimalizácia prevádzky si vyžiadala výrazné zásahy do pôvodnej stavby, vrátane asanácie pôvodného klenutého prestrešenia nástupíšť. Odstránenie starých tehlových oblúkov umožnilo vytvoriť nové priestranné zhromaždisko, ktoré je kryté elegantnými  hmotami kopírujúcimi zakrivenie nástupíšť a tratí. Nové dynamické línie podčiarkujú charakter dopravnej stavby, ktorá je súčasťou moderného centra Londýna.  

Nevill Holt Opera
Architekti: Witherford Watson Mann Architects

Kultúra v priestoroch bývalých stajní

V pôvodne otvorenom átriu vyrástla operná sála. Jeho rozmery definovali formu javiska i hľadiska, následne bolo zrealizované nové prestrešenie priestoru. Kamenné obvodové múry však dávajú tušiť pôvodnú funkciu objektu. Za nimi sa nachádza všetko potrebné zázemie a obslužné plochy. Opera nemá žiadne formálne foyer, túto funkciu zastávajú prislúchajúce záhrady. Do auditória sa vstupuje cez pôvodnú bránu.

The Macallan Distillery and Visitor Experience
Architekti: Rogers Stirk Harbour + Partners

Pálenica a návštevnícke centrum za takmer 160 miliónov eur

Škótsky región Speyside, ktorý je domovom kvalitnej whisky sa dočkal novej pálenice. Za projektom stojí londýnsky ateliér Rogers Stirk Harbour + Partners. Súčasťou objektu, citlivo osadeného do svahu škótskeho vidieka, je jedna z najkomplexnejších drevených strešných konštrukcií v krajine.

Zvlnenú priestorovú sieť bolo možné zrealizovať vďaka paramatrickému návrhu jednotlivých prvkov a ich následnej strojovej prefabrikácii. Presklená stena, plynúca od podlahy až po strop umožňuje nepretržitý kontakt s krajinou a riekou, ktorá dopomohla vzniku destilérky. Dominantným prvkom v interiéri je samotná technológia, ktorá sa stáva stredobodom pozornosti návštevníkov.