CE∙ZA∙AR 2019 - nominácie

Úlohou ocenenia CE.ZA.AR je zdôrazniť kultúrnu hodnotu architektonických diel, podporovať excelentnosť profesionálnych výkonov architektov, poukázať na kvalitu budovaného životného prostredia a predovšetkým kultivovať verejné povedomie o architektúre ako takej. Práve z tohto dôvodu vkladá Slovenská komora architektov, reprezentovaná predstavenstvom, mnoho úsilia do organizácie i propagácie súťaže. Osemnásť úspešných ročníkov je dôkazom dôležitosti odbornej, ale aj laickej reflexie architektúry. 

Kto rozhoduje o udelení cien CE.ZA.AR 2019?
Výber semifinálových diel, udeľovanie nominácií i voľba víťazov ocenenia CE.ZA.AR 2019 náleží medzinárodnej odbornej porote v zložení:

Petr Hájek (architekt, Česká republika), predseda poroty CE ZA AR 2019
Miriam Lišková (architektka, Slovenská republika),
Pavol Mikolajčák (architekt, Taliansko),
Pavel Nasadil (architekt, Česká republika),
Štefan Polakovič (architekt, Slovenská republika),
Ľubica Segečová (grafická dizajnérka, Slovenská republika),
Kay Strasser (architekt, Rakúsko)

Cena sa udeľuje v nasledovných kategóriách:
Rodinné domy, Bytové domy, Občianske a priemyselné budovy, Interiér, Exteriér a v kategórii Fenomény architektúry.

Kategóriu Obnova a prestavba nahrádza tento rok nová, prierezová kategória Fenomény architektúry, ktorá by mala umožniť porote oceniť rôzne aspekty architektonickej kvality aj mimo typologických kategórií.

Príkladom oblastí, ktoré môže porota oceniť sú: práca s kontextom miesta a programu, prínos v interpretácii novej ideovej koncepcie, príkladná rekonštrukcia historickej substancie, vysoký nárok na aspekty udržateľnosti alebo hodnota vytvorená v podmienkach obmedzeného rozpočtu. Porota má kompetenciu oceniť aj iné oblasti. Všetky menované kategórie však zahŕňajú novostavby, prestavby, dostavby a revitalizácie. Polyfunkčné budovy budú posudzované v kategórii prevažujúcej funkcie.

Všetky kategórie (Rodinné domy, Bytové domy, Občianske a priemyselné budovy, Interiér, Exteriér a Fenomény architektúry) zahŕňajú novostavby, prestavby, dostavby a revitalizácie. Polyfunkčné budovy budú posudzované v kategórii prevažujúcej funkcie. V každej kategórii možno udeliť iba jednu Cenu. 

V prvom kole porota z celkového počtu 100 prihlásených návrhov vybrala diela určené do druhého kola. Koncom mesiaca jún navštívila 31 prác zaradených na „short list“. Po obhliadkach zvolila odborná porota nominácie v každej kategórii.

Hlasovaním zároveň porota určila víťazné diela, pričom konečné výsledky hlasovania sú (až do ich vyhlásenia počas slávnostného galavečera) tajné a známe iba porote.

Počas štyroch dní prešla medzinárodná porota takmer 1400 kilometrov naprieč celým Slovenskom. O ocenenie CE·ZA·AR 2019 budú v jednotlivých kategóriách „bojovať“ nasledovné nominácie:

Nominácie na Cenu za architektúru CE·ZA·AR 2019 boli udelené v súlade so štatútom v šiestich kategóriách:

Rodinné domy - 3 nominácie
Bytové domy - 3 nominácie
Občianske a priemyselné budovy - 3 nominácie
Fenomény architektúry - 2 nominácie
Interiér - 3 nominácie
Exteriér - 4 nominácie

V nasledujúcich riadkoch predstavujeme nominované diela s krátkym komentárom poroty. Podrobnejšie profily nominovaných stavieb si môžete pozrieť po kliknutí na priložený link, alebo na ich fotografiu.

Nominácie v kategórii Rodinné domy

,,V kategórii rodinné domy boli prihlásené mnohé projekty, ktoré sa líšili od najnižších rozpočtov, až po relatívne drahé domy. Porota sa zamerala na tie, ktoré najviac vystihovali osobnosti svojich stavebníkov a zároveň mali najkvalitnejšiu architektúru“, povedal člen poroty architekt Pavel Nasadil. 

DOM SO SVETLÍKOM, Teriakovce  viac TU

Autori: Martin Mihály, Matej Mihalič

Do lokality s typicky satelitnou zástavbou sme sa pokúsili vniesť oživenie vo forme domu na netradičnom pôdoryse s jednoduchým tvaroslovím. Myšlienkovo je tento dom zložený z dvoch vrstiev - obytnej, a doplnkovej. Doplnková lemuje obytnú z južnej a západnej strany, čo sa prejavuje na matérialovom riešení fasády. Pôdorysne sledujeme stopu pozemku a využívame ho na maximum. Obytná časť domu sa rozširuje smerom do záhrady. Z dvoch tretín zastrešená terasa vytvára príjemnú prechodnú zónu medzi interiérom a vonkajškom. Malá kubická forma nad kuchyňou, ponúka obyvateľom úkryt, relax a pekný výhľad na stromy pri potoku. Tento obytný svetlík taktiež privádza denné svetlo do stredu dispozície.

RD 3.0, Bernolákovo viac TU

Autori: Katarína Príkopská, Ivan Príkopský, Tomáš Szőke 

Montovaná chata v Bernolákove z roku 2005 rastie. Víkendový relax sa mení na trvalejšie obsadenie. Záhradkárska osada je jednou z mála lokalít v obci, ktorá nie je postihnutá (zatiaľ) malými parcelami, vysokými plotmi a morom bungalovov bez jediného vysokého stromu. Rodina s tromi deťmi obýva záhradu pre posledný závan vidieka. Chata potrebovala nutne rozšírenie. Nová prístavba je iba pre deti. Na začiatku návrhu boli stanové podmienky: 1. Zachovať architektúru pôvodnej chaty 2. Získať krytú terasu je bonus 3. Záhrada musí ostať voľná, dom ju nemá deliť 4. Na realizáciu musia stačiť dvaja 5. Počas realizácie musí byť chata obývateľná Takmer nezávislá hmota na drevených stĺpoch je odpoveďou.

MALÁ RODINNÁ USADLOSŤ, Budmerice  viac TU

Autori: Katarína Príkopská, Ivan Príkopský, Tomáš Szőke 

Jedná sa o malý rodinný dom pre štvorčlennú rodinu v Budmericiach. Parcela sa nachádza v novej štvrti rodinných domov v blízkosti historického parku. Klient bol naklonený otvorenému priestorovo zložitejšiemu riešeniu. Výsledkom je návrh súboru menších objektov - usadlosť. Dom s ateliérom ako prvé dva objekty, nasleduje garáž, domček pre deti, záhradný sklad. Objem domu je čistá murovaná hmota s pultovou strechou. Do domu je vložené teleso z murovaných tehál a masívneho dreva. Okolo vstavby sa v otvorenom kruhu odvíja vstup, kuchyňa, denná časť, nočná časť rodičov, šatník a opäť vstup. Na poschodí je priestor pre deti. Vložený živelný objekt do nudného obalu dáva do pohybu udalosti dňa.

Nominácie v kategórii Bytové domy

,,V súčasnosti sa stavia veľa bytových domov a všetci vieme, že sa predáva veľké množstvo bytov. Napriek tomu nájdeme len veľmi málo príkladov, ktoré posúvajú ich kvalitu vpred. V tomto ročníku boli všetky prihlásené diela z Bratislavy, čo tiež vypovedá o stave a kvalite bytovej výstavby na Slovensku“, zhodnotila členka poroty, architektka Miriam Lišková.

ZÁHRADNÉ VILY,  Bratislava viac TU 

Autori: Peter Vavrica, Marek Lohinský, Robert Janega, Jozef Čižmár, Branislav Hantabal, spolupráca: Tomáš Papp, Miroslav Lackovič, Rastislav Navrátil,

Svahovitý pozemok starej záhradkárskej oblasti, umožnil vytvoriť urbanistický koncept objektov prepojených podzemnou garážou. Na jej streche vznikol privátny priestor pre predzáhradky bytov a tiež poloverejný priestor s výsadbou, detským ihriskom a multifunkčným športoviskom. Jednoduchá forma architektúry troch objektov nepravidelného lichobežníkového tvaru členená betónovým parterom, typickými podlažiami so šachovnicovou kompozíciou okien so zníženými parapetmi a žalúziovými kastlíkmi, je ukončená ustúpeným podlažím so strešnými bytmi s drevenou rastrovanou fasádou. Koncept šachovnice okien sme využili pre väčšie vyloženia betónových balkónov čím bytové domy získali väčšiu plasticitu.

BYTOVÉ DOMY NIDO, Bratislava viac TU

Autori: autor: Peter Sticzay-Gromski , spolupráca: Juraj Kováč 

Ateliér Grido predstavuje rezidenčný súbor NIDO vo forme záhradnej pavilónovej architektúre na bývalých športoviskách v Bratislave. Projekt charakterizujú tri štíhle veže vymedzujúce vo svojom strede prirodzené „átrium" - dvor. Svoju vzdušnosť, členitosť a ideálne osvetlenie, získali veže vďaka navzájom poposúvaných obytných modulov. Bohato traktované obytné veže vyrastajú z kaskádovitej platformy, ktorá vznikla odskákaním polo zapustených garáží. Vertikálnosť veží zvýrazňujú celopresklenné komunikačné jadrá a fasáda obytných modulov s výraznými drevoplastovými lamelami a drevenými oknami.

REZIDENCIA NA VARTE viac TU

Autori:autori: Michaela Hantabalová-Podolská, Juraj Hantabal, spolupráca: Jarmila Burková, Jakub Hanták

Rezidenciu tvorí sedem objektov radových rodinných domov situovaných na juhovýchodnom okraji Koliby v Bratislave. Koncept návrhu vychádza z pomerne komplikovaných terénnych vzťahov. Malá hĺbka parcely, strmosť terénu a susedná jestvujúca hustá zástavba. Preto sme sa snažili o hmotovo-priestorové usporiadanie RD tak, aby sme získali pre bývanie čo najväčšiu intimitu a zároveň správnu orientáciu voči svetovým stranám. Toto natočenie je priaznivé aj z hľadiska výhľadov, keďže sme nad Bratislavou. Architektonické stvárnenie jednoduchých línii dopĺňa oblúk plnej fasády v nároží vždy od susedného objektu. Zaoblenie fasády splnilo funkciu lepšieho preslnenia a presvetlenia.

Nominácie v kategórii Občianske a priemyselné budovy

„Stavby tejto kategórie tento rok zaujali. Prekvapila nás invenčnosť pri prestavbách a adaptáciách existujúcich budov, ktoré rozvíjajú komunitný život obyvateľov slovenských miest. Pretrvávajúcim problémom kategórie sú chýbajúce investície z verejných zdrojov, pričom práve invenčný prístup nominovaných diel môže byť cestou hľadania kreatívnych riešení s obmedzeným verejným rozpočtom“, podotkol člen poroty, architekt Pavol Mikolajčák.

VIOLA CENTRUM PRE UMENIE, Prešov  viac TU

Autori: Irakli Eristavi, Pavol Šilla, Juraj Červený, Dominika Hricová, spolupráca: Martin Ratkoš, Ondrej Jurčo 

Kultúrny priestor Viola sa nachádza v bezprostrednej väzbe na historické jadro Prešova, v parteri polyfunkčného objektu z 90-tych rokov. V prvej etape v roku 2016 sme adaptovali priestory bývalej pizzerie na literárnu kaviareň a následne v roku 2018 boli priestory bývalej prevádzky FAX COPY rekonštruované na multifunkčnú sálu slúžiacu na divadelné predstavenia a koncerty. Centrum pre umenie spravuje občianske združenie zameriavajúce sa na prácu so školákmi, kultúrne a vzdelávacie podujatia rovnako ako výstavy. Každý z priestorov má samostatný vstup z ulice Tkáčskej, zabezpečujúci im určitú autonómnosť, súčasne oba priestory pôsobia vo vzájomnej synergii.

PREMENA BUDOVY STREDNEJ ŠKOLY Z OBDOBIA NORMALIZÁCIE,  Bratislava viac TU

Autori:  Oliver Kleinert, spolupráca: Jaroslava Ban, Mariana Bartková, Pavol Pribylinec 

Príbeh premeny jednej školy “socialistického” typu je zatiaľ unikát. Mohol by však byť príbehom premien stoviek ďalších normalizačných budov po celom Slovensku. Na budovy s hodnotami pedagogiky 21. storočia. Na budovy, kde architektúra a dizajn, poctivosť riešení a cielená tvorba možností pozitívnych stretov aktívne pomáha vyučovaciemu procesu a ľuďom v ňom. Premena školy je v rovine ideovej aj fyzickej. Celkový koncept-cieľ, kam škola dlhodobo smeruje, je základným dokumentom architektonického návrhu. Umožňuje etapizáciu fyzickej rekonštrukcie ako aj strategické plánovanie investora s limitovaným rozpočtom a časom na jednotlivé prestavby. V súčasnosti je ukončená 3. etapa z plánovaných 10.

ADMINISTRATÍVNA BUDOVA ABW, viac TU

Autori: René Baranyai, Borislav Benedek, spolupráca: Gabriela Chvostaľová, Marek Vadovič, Gabriela Rolenčíková, Anna Juričková,

Administratívna budova je navrhnutá v areáli závodu na výrobu betónových prvkov ABW (Austria Beton Werk). Objekt je situovaný centrálne medzi výrobu a vzorkovňu a stretávajú sa v ňom vedenie, zamestnanci, zákazníci aj externí pracovníci. Koncepcia objektu vychádza z troch hlavných princípov - zeleného átria otvoreného do každej miestnosti v objekte, ďalej transparentnosti a prehľadnosti dispozície vo vzťahu zákazník – zamestnanec. Tretím podporným princípom návrhu je striktné dodržiavanie ekologických zásad pasívneho štandardu pri návrhu a stavbe objektu, kde je potešiteľný konečný výsledok energetickej bilancie 13 kWh/m2 ročne.

Nominácie v kategórii Fenomény architektúry

,,Kategória Fenomény architektúry sa tento rok po prvý krát objavuje v hodnotení CE ZA AR. Táto kategória sleduje iné cesty a iné procesy tvorby kvalitnej architektúry, ktoré nie sú úplne bežné v porovnaní s inými kategóriami“, objasnil člen poroty architekt Štefan Polakovič.

MODULÁRNY SYSTÉM ARK-SHELTER viac TU

Autori: Martin Mikovčák, Michiel De Backer, spolupráca: Viktor Mikovčák

Ark-shelter je modulový systém frajmov a boxov zfinalizovaných už vo výrobe, presúvaných na lokalitu, pospájaných za pár hodín a bez stopy mobility v designe, okamžite pripravených na používanie a to s následnou ambíciou priestorovej transformácie, kedy obytné domy nasledujú potreby rodiny a rastú o nové spálne, kancelárske objekty nasledujú rast firmy. V lokalitách od striech centier miest, cez vodné plochy jazier až po odľahlé extravilány lúk a lesov ako nový model ‘“into the wild“. Dnes, keď žijeme v zrýchlenom móde mestský život, od deadlinu k deadlinu, potrebujeme občas únik. Mimo stres, povinnosti a civilizáciu, späť k nášmu pôvodu. Únik do divočiny, pripomenúť si, kto vlastne sme.

NÁVRAT VILY HOLUBKA, Bratislava viac TU

Autori: : Michaela Hantabalová - Podolská, Juraj Hantabal 

Objekt klasickej medzivojnovej architektúry v dnešnej dobe považovaný za nič výnimočné, ale v 1937 to bola jediná tzv. “moderna stavba” s plochou strechou v okolí. Možno výnimočná svojím architektom Bustínom, ktorý navrhoval pokrokovú funkcionalistickú architektúru. Celú rekonštrukciu sme uskutočnili z dôvodu navrátenia medzivojnového vzhľadu. Veľmi ťažké bolo rozhodovanie, ktoré prvky zachováme z jednotlivých období zásahov do objektu. Myslime, že najväčší počin bol odstránenie šikmej strechy, hlavne v lokalite kde sa vila nachádza – väčšina stavebníkov by pristúpila k nadstavbe alebo zobytneneniu podkrovia, keďže stavebný zákon to v lokalite umožňuje.

Nominácie v kategórii Interiér viac TU

,,Táto kategória vyzerala pôvodne skromne, avšak v priebehu obhliadok sa objavili veľmi zaujímavé riešenia. Hľadali sme priestory, ktoré nie sú len dobre formálne a materiálovo zvládnuté, ale ktoré aj zásadným spôsobom ovplyvňujú život ľudí, ktorí ich používajú.“ Zhodnotila členka poroty, dizajnérka Ľubica Segečová

ChAta, Donovaly

Autor: Jana Štofan Styková, spolupráca: Pavol Štofan

chAta - kulisa na popredí/pozadí lesa, ktorá pozoruje, vidí a vníma, nekonkuruje mu, iba umožňuje jeho časovo neobmedzené sledovanie. Pôvodná chAta postavená v 70.rokoch dostala šancu poskytovať rekreáciu, či dokonca bývanie so všetkými dnešnými nárokmi a potrebami. Zmena objemu nebola nutná, výzvou bolo integrovať celý komfort na malom pôdoryse. Prepojenie s lesom prichádza vo forme veľkorysej 2-úrovňovej terasy s ihriskom dostatkom miesta na oddych v prírode. Najvýraznejším prvkom rekonštrukcie sa stala hliníková fasáda so zelenými dverami a terasa z Červeného smreku. Podrobnejší opis nie je nutný z jednoduchého dôvodu – genius loci. 

AnuAzu,  Vojka nad Dunajom viac TU

Autori: Peter Jurkovič, Tomáš Kovalčík, Miroslav Slezák, spolupráca: Daniel Lapšanský

Mladý manželský pár, uchvátený oválnym priestorom tradičnej jurty, túži po víkendovej chate pre seba a klientov svojho kreatívneho štúdia. Zároveň však potrebujú priestor pre ďalšie funkcie dennej potreby. Prekračujeme prvotnú myšlienku aditívneho prístupu a volíme opačný postup. Namiesto dopĺňania primárnej hmoty o ďalšie objekty vykrajujeme potrebné priestory do pragmatického kvádra. Inšpiráciou nám sú historické objekty hradov. Stena ako miestnosť.

REKONŠTRUKCIA PODKROVNÉHO BYTU,  Bratislava  viac TU

Autori: Peter Jurkovič, Kristína Tomanová 

Projekt rekonštrukcie jestvujúcej vstavby do podkrovia domu v historickom centre Bratislavy adresuje bežné problémy rozrastajúcej sa rodiny. Ako komfortne ubytovať tri malé deti a nestratiť obľúbený priestor? Pri návrhu využívame jednu z najvýraznejších kvalít podkrovného priestoru—výšku. Do priestoru za komínovými stenami umiestňujeme hygienický a technický trakt, ktorého nízka svetlá výška nám umožňuje ďalšie použitie "zbytkového" priestoru nad ním. Práve sem expandujú pôdorysne skromné detské izby—menšia pre dcéru, väčšia pre dvoch bratov. Na "poschodí" vzniká priestor pre spánok a hry detí, autonómna krajina nad svetom dospelých, oddelená iba svetlo-prepúšťajúcimi sklenenými tabuľami.

Nominácie v kategórii Exteriér

,,V časoch sociálnej a klimatickej krízy je veľmi dôležité, aby sme premýšľali o rozhraní medzi postavenými objektmi a prírodou, medzi mestom a vidiekom a medzi interiérom a exteriérom. Myslím si, že exteriér nie je žiadna malá kategória, ale je veľmi dôležitou súčasťou všetkých projektov.“ Zhodnotil zahraničný člen poroty, krajinný architekt Kay Strasser.

PARK JAMA, Bratislava viac TU

Autori: Martin Berežný, Katarína Fejo, Daniel Šubín, Eugen Lipka (záhradný architekt)

Koncept parku je založený na zachovaní tvarovej stopy miesta - cyklistického oválu, ktorý vytvoril hranicu medzi "pohybom a kľudom, mestom a prírodou". Verejný priestor sa rozdelil na dve zóny, každá s iným charakterom. V hornom prevažujú “rýchlejšie”, mestské aktivity, dolná úroveň je “pomalšia” s bohatou vzrastlou zeleňou. Nástup do parku dotvára voľne prístupné mikronámestie. Súčasťou parku je servisný objekt s átriom, vegetačnou stenou, strechou a polotransparetným vyhliadkovým boxom. V parku je vysadená celá škála druhov drevín a bylín, sledujúca architektonický koncept areálu. Horný parter s pravidelným rastrom stromov a dolná etáž špecifická organickým tvarovaním chodníkov a nesúrodou výsadbou.

NOVÝ PARK, Leopoldov viac TU

Autori: Jakub Kopec, Klára Zahradníčková, Tomáš Džadoň 

Revitalizácia bývalého cintorína na park s herným vybavením pre deti, ktorý transformuje zabudnutú priechodnú záhradu na miesto aktívneho odpočinku pre všetky generácie. Návrh vychádza z troch základných prinhcípov: oživenie rozhrania parku, umožnenie voľného pohybu na jeho vnútornej ploche a doplnenie existujúcich objektov o nové prvky. Projekt vznikol v spolupráci architekta, krajinnej architektky a výtvarníka a na základe architektonickej súťaže.

NAILITH, Lučenec viac TU

Autori: 1:1 WORKSHOP tím 

Cieľom 1:1 Workshopu bolo za 12 dní navrhnúť a zrealizovať dielo, ktoré prinesie nové interpretácie lokality, ako aj nadobudnúť skúsenosti počas riešenia problémov návrhu a stavby. Lokalita zadnej časti parku sa vyznačuje dobrou dostupnosťou, hoci tu má park skôr charakter lesa. Nailith je na jednej strane kontextuálnym príspevkom do tejto divokejšej časti parku, vypĺňa mierne údolie a jeho plochy, stupne na sedenie sú pokračovaním terénu. Na druhej strane však miesto neguje. Nakláňa sa a jeho stredová štrbina zneisťuje návštevníka, ktorý je zvyknutý na pravouhlé ukotvenie v priestore. Je domom, do ktorého sa nedá vstúpiť, padnutým meteoritom z vesmíru, ktorý sa musíme naučiť nanovo obývať.

ROZHĽADŇA ALEXANDRA FILÍPKA NA VEĽKEJ HOMOLI, Modra viac TU

Autori: Peter Lényi, Ondrej Marko, Jana Kvasniaková, Katarína Kyselová, Karol Butor

Na Veľkej Homoli bola prvá rozhľadňa v roku 1894. Ďalšia, z roku 2001, musela byť pre zlý technický stav a nerealizovateľnosť sanácie koncom roku 2017 odstránená. Mesto Modra malo pôvodne v pláne vypísať súťaž návrhov na novú vežu, avšak obyvatelia spísali petíciu, v ktorej si vyžiadali, aby nová veža vychádzala z kompozície predchádzajúcej. To bolo spolu s dôrazom na technickú stránku novým zadaním. Nová veža bola otvorená už v októbri 2018. Konštrukčne je kombináciou drevených prvkov a oceľových styčníkov. Zavetrenie oceľovými tiahlami je v rámci objemu veže. Hlavné nosné drevené prvky pozostávajú z viacerých drevených hranolov, čo umožňuje ich priebežnú výmenu.

O Cene CE∙ZA∙AR 2019 rozhoduje medzinárodná porota v zložení:

Petr Hájek (architekt, Česká republika), predseda poroty CE ZA AR 2019
Architekt a pedagóg Fakulty architektúry ČVUT v Prahe a Katedry architektúry VŠVU v Bratislave. V roku 1998 založil spoločne s architektmi Janom Šépkom a Tomášom Hradečným ateliér HŠH. V roku 2009 založil vlastnú architektonickú kanceláriu Petr Hájek architekti. Je tiež zakladateľom združenia LEA – Labratoř Experimentální Architektury a iniciátor výskumného projektu /anastomosis/ – propojené město. V roku 2014 bol nominovaný na ocenenie Architekt roku a to v súvislosti s niekoľkými výnimočnými stavbami – predovšetkým Krkonošským centrom environmentálneho vzdelávania vo Vrchlabí a rodinným domom Chameleon. Presadzuje novátorské a experimentálne postupy aj pri výučbe architektúry.

Miriam Lišková (architektka, Slovenská republika)
Architektka a spoluzakladateľka (spoločne s architektom Michalom Sulom) architektonickej kancelárie SLLA. SLLA sa venuje projektom v rôznych geografických, sociálnych a kultúrnych situáciách na Slovensku, v Českej republike, Rakúsku, Španielsku a v Keni. Za projekt Komunitného centra Máj v Českých Budějoviciach získal ateliér ocenenie CE ZA AR 2015, nomináciu na cenu Mies van der Rohe Award 2017 a bol finalistom Českej ceny za architektúru 2017.

Pavol Mikolajčák (architekt, Taliansko)
Slovenský rodák, absolvent Viedenskej technickej univerzity, pôsobiaci v Južnom Tirolsku. Po niekoľkoročnej práci v ateliéri Christoph Mayr Fingerle založil v roku 2015 vlastné štúdio Pavol Mikolajcak Architekten v talianskom Bolzane. Prvé realizácie, ktoré vzišli z architektonických súťaží, upútali svojou kvalitou a získali viacero medzinárodných ocenení. Ikonická horská chata Oberholz v Dolomitoch (v spolupráci s Petrom Pichlerom) je spojením tradície a modernosti. Nenápadná, v kopci skrytá dostavba vidieckeho domu v alpskom Villanders, získala svojim originálnym prístupom ocenenie Dom roka 2017 v nemeckom Frankfurte.

Pavel Nasadil (architekt, Česká republika)
Architekt a spoluzakladateľ kancelárie FAM architekti. Jeho ateliér tvorí kontextuálnu, nie radikálnu architektúru. Pracuje so vzťahom miesta a stavby, s cieľom pozitívneho ovplyvňovania človeka a jeho životného prostredia. Okrem mnohých realizácií v Českej republike spolupracujú FAM architekti s britskou kanceláriou Feiden + Mawson, čím ich architektonická práca nachádza uplatnenie aj za hranicami českých krajín.

Štefan Polakovič (architekt, Slovenská republika)
Štefan Polakovič je zakladateľ významného slovenského ateliéru GutGut, ktorý, ktorý sa venuje tvorbe od malých intervencií cez navrhovanie budov až po urbánne plánovanie. Ich známe realizácie ako bytový dom na Dunajskej ulici v Bratislave, rekonštrukcia panelového bytového domu v Rimavskej Sobote, päťchaty pri Seneckých jazerách alebo konverzia industriálneho objektu Mlynica v Bratislave sa opierajú o medzinárodnú skúsenosť a zároveň reagujú na lokálny kontext a históriu a patria medzi oceňované diela domácej tvorby. GutGut je aktívny aj vo verejnej sfére ako spoluorganizátor festivalu DAAD (Dni architektúry a dizajnu; spolu s Tatianou Kollárovou – Clubovka) v Bratislave, ktorý umožňuje kritické diskurzy o lokálnych problémoch na medzinárodnej platforme. GutGut je viacnásobným laureátom ceny Slovenskej komory architektov za architektúru CE ZA AR.

Ľubica Segečová (grafická dizajnérka, Slovenská republika)
Vyštudovala grafický dizajn a produktový́ dizajn na VŠVU v Bratislave. Po ukončení štúdia iniciovala vznik a spoluorganizovala nezávislý festival Self o presahoch grafického dizajnu a spoločnosti. V rokoch 2012–2014 pôsobila ako asistentka v ateliéri grafického dizajnu Text Forma Funkce na Ostravskej univerzite. V súčasnosti sa primárne venuje grafickému dizajnu a priestorovým riešeniam vystav a to najmä v oblasti architektúry. Za svoju prácu získala niekoľko prestížnych ocenení, medzi inými "Najkrajšia kniha Slovenska" za rok 2015 a DAM Architectural Book Award na Frankfurtskom knižnom veľtrhu, obe za knihu Friedrich Weinwurm Architekt. V oblasti architektúry spolupracovala na interiéri Domu v dome od ateliéru PLURAL ako aj informačného systému a identity Mlynice od ateliéru gutgut – laureátov CE ZA AR 2017 a 2018.

Kay Strasser (architekt, Rakúsko)
Kay Strasser spolupracuje s mnohými architektonickými ateliérmi a organizáciami už od ukončenia štúdia na École Centrale des Arts et Manufactures v Paríži a Politecnico di Milano v Taliansku. S ohľadom na jeho interdisciplinárne vzdelanie aj skúsenosti spolupracoval na mnohých projektoch rôznej povahy aj mierky. Od roku 2013 spolupracuje s ateliérom bauchplan v Mníchove aj vo Viedni a vytvára nové priestorové identity s osobitným dôrazom na zóny s heterogénnym urbánnym rozvojom.

Mená laureátov Ceny za architektúru CE·ZA·AR 2018 budú známe len členom poroty a ostanú utajené až do okamihu slávnostného odovzdávania cien, ktoré prebehne počas galavečera 10. októbra 2019 v Bratislave. 

Na základe hlasovania, ktoré prebehne v mesiaci september na portáli hn.online, bude udelené ocenenie „Cena verejnosti“. I tento rok udelí počas slávnostného galavečera organizátor ocenenie „Patrón architektúry“ za osobitný prínos pre rozvoj architektúry, ktorý nie je vyjadrený architektonickým dielom.

„CE.ZA.AR dospel v jeden ucelený a prestížny formát, ktorého kvalita každý rok citeľne stúpa. Už 18 rokov naň kladieme tie najvyššie požiadavky s dôrazom na výber tých najlepších porotcov z domáceho aj zahraničného prostredia. Sme hrdí, že tento postup, spojený s výberom renomovaných finančných a organizačných partnerov, priniesol ovocie a CE.ZA.AR aj vďaka tomu nikdy nebol spájaný so škandálmi, či netransparentným konaním,“ vyhlásila riaditeľka Úradu Slovenskej komory architektov, JUDr. Viera Hanuláková.

Tešíme sa na záverečné výsledky. Určite aj o nich budeme podrobne informovať.

Podklady: autori diel a Slovenská komora architektov