chAta v lese, Donovaly

Jedna z možných podôb, ako primerane a kultivovane pristupovať k adaptáciám starších rekreačných objektov, ktorých máme okolo nás neúrekom. Žiaľ veľké množstvo prestavieb a úprav “chát” na Slovensku je ukážkou necitlivého, častokrát arogantného narábania s hmotnou kultúrou i s okolitým krajinným a urbánnym kontextom. Samotné Donovaly nevynímajúc. Preto poteší, ak môžeme ukázať príklad prestavby, ktorá neneguje svoje hmotné východiská a ukazuje možnosti citlivejšieho prístupu, než s akým sa bežne stretávame.

Rekreačný objekt, postavený v 70. rokoch, vychádza z typovej drevostavby známej pod názvom Javorina.

Charakteristická áčková silueta chaty stala príznačnou pre mnohé rekreačné oblasti, najmä vďaka dostupnosti a rýchlosti výstavby.

V časoch hlbokej totality Javorina naučila množstvo Čechoslovákov význam slova montovaná drevostavba. Samozrejme, zo všetkými plusmi a mínusmi, ktoré praktická realizácia a prevádzka priniesli. 

Autorom pôvodného projektu je architekt Ján Sturmayr, ktorého tvorba je spätá najmä s výstavbou v horách. Jeho diela sú príkladom modernistickej štylizácie archetypu tradičných horských stavieb (napríklad hotel Permon v Podbanskom, Lesovňa Tri studničky...). Niekdajšiu uzavretosť a zemitú masívnosť nahradila subtílnejšia forma. Aj tradičná strmá strecha prešla premenou na štylizovanú geometrickú trojuholníkovú figúru, podobne, ako sa zmenil vážny vnútorný rustikálny obsah architektúry na nezáväznú rekreačno-turistickú kratochvíľu. Dobrým architektonickým príkladom tejto premeny sú práve typové chaty Javorina. 

Ako to dopadne, keď sa úlohy chopia šikovní projektanti?

Na miesto stretnutia so sympatickou mladou rodinou nebolo jednoduché trafiť. Chatka, či po novom rodinný domček, sa nachádza na juhovýchodnom úbočí Novej hole. Drobná stavba je doslova pohltená donovalským lesom. Nenájdeme tu žiadny plot, či iné ohraničenie pozemku. Iba nakrátko pokosená tráva pred chatou, či udržiavaná hora dávajú tušiť pole pôsobnosti majiteľov.

Architektka Jana Štofan Styková sa spolu s manželom Pavlom Štofanom do prestavby pustili po návrate z Dánska, kde žili a spoločne sedem rokov pracovali v projekčnej kancelárii. Východiskom bola rodinná chata postavená v 70. rokoch, kedy ešte Donovaly nechyrovali o súčasnej hustote zástavby. Na tomto mieste čiastočne zastal čas. Hustá zeleň izoluje chatu od okolitého ruchu a zároveň tvorí účinnú vizuálnu bariéru. V okolí je iba niekoľko pôvodných chatiek, ktoré dávajú tušiť východiská projektu. Práve vďaka tomu bolo možné otvoriť obytný priestor prostredníctvom celopresklenej štítovej steny. Autori a zároveň investori vedeli do čoho idú, svoju úlohu pritom zohrala aj skúsenosť zo škandinávie.

Bývanie na minimálnej ploche

“Zmena objemu nebola nutná, výzvou bolo integrovať celý komfort na malom pôdoryse.”

Vo výsledku ide o menej ako 64 metrov štvorcových. Dôležitým krokom preto bolo maximálne “vyčistenie” a otvorenie obytného priestoru. Jedna zo spální v podkroví bola odstránená, aby umožnila nerušený výhľad zo spoločenskej časti a novovzniknutého loftu. Nová terasa (vytvorená na mieste tej pôvodnej) prebieha v dvoch úrovniach a zakrýva betónovú podnož stavby. Pri pohľade z lúky tak vynikne ikonická “áčková” silueta. Vnútorný priestor je výborne presvetlený, práve vďaka spomínanej celopresklenej štítovej stene. 

Krytý vstup v severovýchodnej časti pôdorysu sa nachádzal v tejto polohe už pred rekonštrukciou. Jeho vyvýšená poloha zabezpečuje bezproblémovú údržbu aj v zimných mesiacoch. 

Rozmerná dvojúrovňová terasa, prepojená niekoľkými stupňami (amfiteátrovým sedením) integruje v sebe detské ihrisko (pieskovisko, šmýkačka, lezecká stena) a zároveň poskytuje dostatok miesta na oddych v prírode. Pod terasou vznikol dodatočný odkladací priestor, z ktorého je prístupná aj pôvodná betónová pivnica.

Dlhá diskusia predchádzala vybúraniu masívneho murovaného krbu, na mieste ktorého vznikol priestor pre kuchyňu. Tá dôsledne integruje všetky spotrebiče, lavice a postele zas ukrývajú potrebný úložný priestor. Ako dodatočný zdroj tepla slúži po prestavbe menšia akumulačná pec BRUNO, posunutá bližšie ku štítovej stene. Kompaktná kúpeľňa, prístupná zo zádveria, obsahuje potrebné zázemie, vrátane zapustenej vane. 

Pôvodné konštrukcie sú v interiéri pomerne ľahko identifikovateľné vďaka patine, ktorá vznikla brúsením hrubej vrstvy pôvodného laku. Medzi repasované prvky patrí aj rebríkové schodisko vedúce do podkrovia.

Na poschodí nájdeme menší oddychový priestor a “letiskové” spanie s integrovaným úložným priestorom. Funkciu zábradlia supluje jednoduchá sieť. 

Trocha technických detailov

Stavebné práce boli zahájené demontážou starého dreveného obkladu zo strany exteriéru aj interiéru. Odhalené konštrukcie boli v takmer neporušenom stave, mäkké drevo ochránila hrubá vrstva pôvodného laku. “Pri rekonštrukcii boli preto zachované všetky nosné prvky, vrátane krokiev, klieštin, stĺpov a väzných trámov,” vysvetľuje architektka. 

Zo strany exteriéru ostala zachovaná pôvodná, mierne zvlnená plechová krytina, ktorá dostala sivý náter. Rovnakú farbu majú aj hliníkové fasádne profily na štítovej stene (z výnimkou farebne akcentovaných vstupných dverí).

Pôvodné drevo nahradil smrekovcový obklad uchytený na novú podkonštrukciu. Prírodný materiál bez dodatočného ošetrenia povrchu začína v exponovaných častiach (najmä na južných terasách) nadobúdať príjemný sivastý nádych. Nová izolačná vrstva minerálnej vlny a parozábrana je ukrytá za veľkoformátovými OSB doskami, ktoré tvoria pohľadovú vrstvu zo strany interiéru. Pod novými dubovými parketami je nainštalované elektrické podlahové kúrenie.

Pár slov na záver

V kontexte donovalských “chaletov” ide o naozaj osviežujúcu skúsenosť. Zároveň môže ísť o zaujímavý príklad ako postupovať pri prestavbe (v súčasnosti už často dožívajúcich) stavieb tohto typu. Veríme, že práve takéto príklady môžu otvoriť oči mnohým stavebníkom, ktorých čaká podobná úloha.

Podklady: Y100 ateliér