Konverzia stodoly na rekreačný domček, Liptovské Revúce

V oku 2021 sme predstavili konverziu storočného humna na rodinný dom z dielne architektky Elišky Turanskej. Realizácia, ktorá sa dočkala ocenenia v rámci viacerých súťažných prehliadok zaujala citlivým narábaním s pôvodnou stavebnou substanciou a dôrazom na zachovanie pôvodnej identity objektu. Aktuálna realizácia v Liptovských Revúcach stavia na obdobných princípoch. Pôvodná stodola však bola kompletne rozobraná, prenesená, znova zložená a upravená tak, aby svojmu majiteľovi vytvorila prostredie na oddych v prostredí odkiaľ pochádza. Navonok konzervatívne zachovaný objekt vďaka šikovnosti remeselníkov, v kombinácii so súčasnými technológiami, bez veľkých kompromisov dosahuje komfort súčasného bývania. Vďaka rozmerným preskleným plochám a pohyblivým fasádnym elementom sa aj bez narušenia pôvodného vzhľadu objektu z interiéru otvárajú nerušené výhľady do okolia.

Realizáciu bližšie predstaví sprievodný text Elišky Turanskej:

Liptovské Revúce.
Jedna z najkrajších oblastí na Slovensku, dlhá dolina s niekoľkými sídlami. Ešte pomerne nedávno to bol hlavný tranzit na Liptov. Po vybudovaní prejazdu cez Donovaly je to už slepá dolina, a tým pádom veľmi kľudná, uprostred hôr. Zástavba sa až na výnimky vinie popri hlavnej prejazdovej komunikácii, z každého miesta sa naskytá výhľad na okolitú prírodu.

Citové dedičstvo.
Dedičstvo dvoch potomkov pôvodných obyvateľov rodinnej usadlosti sa rozdelilo na „predný“ dom a stodolu, ktorej sa ujal investor. Každý krok, ktorý na tomto mieste uskutočnil, mal jasný cieľ – zachovať spomienky a vytvoriť si podmienky na trávenie času s primeraným komfortom. Pôvodná usadlosť mala pomerne malý dvor, ktorý uzatvárala práve stodola. Investorovi sa podarilo kúpiť pozemky za ňou. Rozhodol sa preto stodolu premiestniť a dopriať tak obom stavbám viac priestoru. Zároveň vznikla možnosť osadenia stodoly na nové základy. Silný citový vzťah k miestu a stavbe pomohol prekonať „bod nula“, keď na mieste zostala „len“ kopa naukladaných trámov z pôvodnej stavby.

Staronová stodola.
Slúži investorovi na oddych v prostredí, ku ktorému ho viažu spomienky. Napriek maximálnej snahe o zachovanie pôvodného, investor nechcel vytvoriť skanzen, ale využiteľný praktický objekt poskytujúci základný komfort súčasného bývania. Vzhľadom na plánované užívanie najmä v jarnom, letnom a jesennom období sme si mohli dovoliť konštrukciu sčasti nezatepľovať a priznať zrubové murivo v niektorých miestach zvonku aj zvnútra. Vyplnenie medzier sa robilo klasickým spôsobom – vypchatím voľným konope a z exteriéru prekrytím drevenými lištami. Rámová konštrukcia, pôvodne zaklopená doskovým obkladom, sa „vyplnila“ presklením a doskový obklad bol osadený na nové kovanie, ktoré možno natáčať. Pôvodné vráta sú otváravé alebo posuvné a takisto za sebou ukrývajú presklené výplne. Zvonka sme tak zachovali stavbu v pôvodnom vzhľade a vrátili sme jej na strechu šindeľ, ktorý kedysi mala. 

Podmienkou takéhoto riešenia obnovy bola predovšetkým spolupráca s kvalitnými remeselníkmi, ktorí ovládajú umenie ručného kresania dreva.Tých je na Slovensku málo, ale predsa je ich možné ešte nájsť. Okrem výborne zrepasovaných pôvodných drevených prvkov sa výborne podarilo aj mechanické natáčanie lamiel v štítoch prostredníctvom reťazí.

Interiér dostal nevyhnutne niektoré nové prvky. Zrubová stena v strede dispozície dostala široký otvor, vystavaná bola akumulačná pec so sporákom, minikuchyňa a kúpeľňa. Vytvorili sme niekoľko úložných častí. Dispozične skomprimované riešenie „open space“ mikrodomu, v podkroví dopĺňa priestor na prespanie piatich osôb. Na prízemí môžu improvizovane nocovať 1- 3 ďalší. Kuchyňa je minimálna a počíta s varením na klasickom sporáku.

Zaujímavé bolo pre nás využitie materiálov, ktoré sa tu ocitli ako nové. Je ňou ručne vyrábaná dlažba, produkovaná na strorčnom lise v Hliníku nad Hronom, alebo použitie spišského travertínu všade, kde to bolo možné. Hoci je strecha odizolovaná, kvôli autenticite zážitku sme ako záklop z interiéru použili klasický šindeľ. Zábradlie galérie tvorí „lojtra“ – bočnica z voza, ktorú investor získal od suseda.

Snažili sme sa vytvoriť autentický objekt z pôvodnej, pre Slovensko typickej zrubovej konštrukcie, bez gýčového napodobovania. Dúfame, že staronová stodola v takomto prevedení ponechá vo vidieckom prostredí stavbu v pôvodnom vzhľade a že využitie na oddych jej vdýchne nový život na dlhšie obdobie a vytvorí priestor na nové spomienky.

Fotografie pôvodného stavu:

Z procesu konverzie:

Podklady: Eliška Turanská
Fotografie: Eliška Turanská, Martin Lepieš, Katarína Pokorná