Rekonštrukcia stodoly, Česká Sibiř

Stodola v malej dedinke pri Příbrami bola súdiac podľa letopočtu uvedenom na jej južnom štíte postavená v roku 1882. V minulosti bol objekt využívaný na rôzne účely, ktoré na ňom zanechali výrazné stopy. Elektrifikácia obce poznamenala čelo stavby “romantickým” vyvesením elektrického vedenia. Prebudovanie stodoly na chliev zas prinieslo necitlivé vybúranie otvoru do južnej štítovej steny. Otvor slúžil pre vháňanie ošípaných na valník. Obvodové murivo stodoly bolo neskôr pravdepodobne chemicky kontaminované skladovaním priemyselného krmiva.

Výraznú časť stavebných úprav objektu vykonal jeho predchádzajúci majiteľ. “Majitelé mají v plánu udělat z chalupy základnu pro příjemný venkovský život. Návrh právě „vesnickost“, vlastně i folklór zohledňuje a je těmto atributům dedikován. Neděláme nic jiného, než oprášení starých dobrých časů. Naším záměrem bylo zachovat stavbě její původní ráz a pouze ji učinit funkční ku dnešním standardům širší rodiny z města. Šlo především o to, aby mohl být dům s radostí používán v rámci následujících padesáti až sedmdesáti let,” vysvetľujú architekti.

Malá stredočeská dedina sa od námestíčka s požiarnou stanicou radiálne rozvíja. Pozemky jednotlivých usadlostí sa lúčovito rozbiehajú, pričom zrekonštruovaný statok patrí zrejme k najstarším. Drevená chalupa bola postavená ešte v 18. storočí. Pozdĺž najstaršieho objektu stojí pôvodná murovaná stajňa. Medzi dvoma paralelnými stavbami je úzky prejazd, ktorý vedie na vzdialenejšiu východnú stranu parcely. Práve tu sa nachádza kamenná stodola, ktorá prešla komplexnou rekonštrukciou.

Stodola stojí v miernom svahu, čelom je orientovaná na juh. Zo západu k nej prilieha starý dvor s kamenným stolom, z východu je zas prístupný blízky ovocný sad.

Architekti sa snažia vyjsť spomínaným prednostiam v ústrety. Snažia sa podporiť a prehĺbiť najmä spojenie historickej stavby s okolitou krajinou. Veľké panoramatické okno v štítovej stene otvára výhľady z ateliéru. Priestor kuchyne bez váhania spojili s veľkou miestnosťou uprostred dispozície. Vytvorili tak rozsiahly otvorený obytný priestor. “Kdokoli se zeptá, jak to vzniklo, řekneme mu o přirozenosti pohybu. Naši předci spali a bydleli v komůrkách, ale pro pohyb, život používali sály, světnice s pecí, kuchyní a plotnou s ohněm, kde si vařili.” dodávajú autori.

Okrem priestorov vyhradených pre hygienu je celá prízemná časť podriadená spoločnému životu. Malý ateliér situovaný pozdĺž južnej fasády sa stáva jeho súčasťou. V podobnom duchu bola realizovaná aj úprava obytnej časti na poschodí. Schodisko prebieha otvorenou galériou. Z tmavého podkrovného priestoru sa stala plnohodnotná súčasť obytného priestoru. Ba čo viac, cez veľký strešný svetlík prúdi denné svetlo až do kuchyne na prízemí.

Podklady: Studio Raketoplán