Konverzia stodoly v obci Loubí (ČR)

Prestavba s rešpektom k forme starej stodoly. Do pôvodnej kamennej obálky architekti vložili obslužné drevené "jadro", kde sú sústredené všetky potrebné funkcie. Sezónne využitie stavby umožnilo umiestnenie hlavnej obytnej časti do otvoreného prejazdu. Krytý, ale zároveň takmer vonkajší priestor svojim asketickým stvárnením posilňuje väzbu s krajinou.

Autentické domy a chalupy na samote alebo na dedine sú čoraz vyhľadávanejšou formou víkendového bývania. Záujem vyvážiť rýchle tempo mesta súvisí s túžbou po niečom originálnom a tradičnom. Rekonštrukcia hľadá odpovede prostredníctvom rešpektovania pôvodnej stavebnej esencie, remeselných postupov a využívania lokálnych materiálov. Snaží sa o prirodzenosť, skôr než o formálne napodobňovanie. "Mali sme výhodu. Oslovil nás kultivovaný investor, ktorý si sám uvedomoval hodnotu existujúcej stavby. Rekonštrukciu nevnímal iba ako investíciu. Stavba s pozemkom bola pre neho citovou záležitosťou. Aj vďaka tomu mohlo vzniknúť pre nás zaujímavé zadanie," približuje východiská projektu architekt Martin Kalhous z ateliéru SAD.

Malá dedinka Loubí (okres Česká Lípa) leží v chránenej krajinnej oblasti Kokořínsko. Obec s menej ako tridsiatkou stálych obyvateľov sa okrem svojej polohy a okolitej krajiny môže pýšiť aj súborom klasicistických statkov postavených po veľkom požiari v roku 1843. Objekty charakterizujú bohato zdobené štíty.

Stodola patrila rodine súčasnej majiteľky už od štyridsiatych rokov minulého storočia. Rodina sa v bývalom nemeckom statku usadila po druhej svetovej vojne, čoskoro im však z rozľahlého hospodárstva zostala len stodola. Zvyšok statku bol znárodnený.

Aj keď ide “iba” o stodolu, pri výstavbe ktorej išlo hlavne o funkciu, nemožno objektu uprieť stavebné kvality. Či už ide o osadenie stavby do krajiny, alebo prácu remeselníkov s miestnymi materiálmi. "Staré hospodárske objekty sú krásne stavby, ktoré sa na nič nehrajú. Pri ich budovaní zvíťazila funkcia nad estetikou," dopĺňa Kalhous. Architekti mali počas procesu obnovy na čom stavať.

Architekti v prvom rade pristúpili k sanácii a doplneniu kamenného základu stodoly, pričom sa rozhodli pokračovať v lokálnej previazanosti stavby a materiálov. Rovnako, ako na okolitých statkoch z 19. storočia, aj tu miestni stavitelia použili prevažne pieskovec ťažený v okolitých lesoch. Tento zdroj bol využitý aj pri nedávnej rekonštrukcii. Poškodené časti múrov boli nahradené novými kamenárskymi prvkami. Kameň do podmurovky bol vybraný podľa estetických kritérií. Rôzna farebnosť miestneho piesku našla uplatnenie na vonkajších a vnútorných omietkach.

Do zrekonštruovaného kamenného torza vložili architekti samostatne stojacu drevostavbu s kuchyňou, spálňami, hygienickým a technickým zázemím, ktorá zabezpečuje plnohodnotné využitie stavby. "S klientkou sme sa zhodli, že kvalita života je spojená s jeho pestrosťou. Voľba preto padla iba pre sezónne využitie stavby, ktoré je do istej miery asketickou záležitosťou a kontrastuje s pohodlným životom v meste," hovorí Kalhous.

Hlavná obytná časť sa nachádza mimo vloženej drevostavby, v prejazdnej časti stodoly. Otvorený priestor je presvetlený po celom obvode prostredníctvom dekoratívnych otvorov v latovaní pod strechou. Spomínaný remeselný detail  zabezpečuje aj prirodzené vetranie interiéru stavby. V prejazde tak vznikol krytý, ale zároveň takmer vonkajší priestor - vtáky aj stádo oviec, ktoré majitelia chovajú na susednej lúke, je vo vnútri stavby počuť veľmi dobre. Veľkorysé ohnisko ho síce dokáže vykúriť aj v zime, ale bez páperovej bundy a teplých topánok sa človek nezaobíde.

Príbeh zrekonštruovanej stodoly v Loubí chvalabohu nie je jediný. Do obce sa v posledných rokoch vracajú aj ďalší potomkovia bývalých obyvateľov a tak sa rekonštrukcie konečne dočkali aj veľké hospodárstva. Ostáva dúfať, že aj ďalšie rekonštrukcie budú dosahovať kvality prezentovaného diela.

Podklady: Atelier SAD