Rekonštrukcia domu na Pionierskej ulici, Šaľa

Príbeh malého robotníckeho domčeka z nepálenej tehly. Štyri roky trvajúca rekonštrukcia prebiehala postupne, podľa možností skromného rozpočtu majiteľky (pracujúcej dôchodkyne). Architekt dokázal v návrhu zohľadniť jej silný osobný vzťah ku stavbe. Podarilo sa zachovať množstvo dobových prvkov. Prestavba realizovaná s úctou k zdedenému kontextu a rešpektom k osobnosti vlastníka, môže byť v mnohom príkladom... 

Realizáciu a kontext vzniku diela bližšie predstaví architekt Zoran Samoľ:

...áno, nebúrať...

Dom vznikol počas rozmachu 1.ČSR, v čase keď bola Šaľa väčšou dedinou. Váh tiekol vo svojom starom koryte a v okolí sa nachádzali záhrady a sady. Pešo sa dalo prejsť až k rieke. Na tomto mieste ostal jediný zachovaný dom z týchto čias. Nie je preto náhoda, že majiteľka je starou rodáčkou zo Šaľe.  

Dom, osadený na pôvodnom teréne, si dobre pamätám. Mal okno do ulice, ktoré bolo hneď nad chodníkom. Tak ako rástlo mesto, zdvíhal sa aj chodník, nalepený priamo na fasádu.

Ak si dobre spomínam, majiteľka ma oslovila preto, lebo sa jej páčil iný priestor ktorý som navrhoval. Prešli štyri roky a dom sa podarilo dokončiť.

Za čas, strávený na tejto stavbe musím povedať, že som sa stretol s jednou z najlepších investoriek, s ktorými som pracoval. Všetko, čo sa čiastkovo podarilo počas rekonštrukcie dokončiť, sa vždy stretlo s úprimnou radosťou a nadšením. Dom sa dokončoval postupne, tak ako sa našetrili peniaze na ďalšiu etapu. Sama majiteľka je pracujúca dôchodkyňa.

V úvode skromný rozpočet nedovoľoval dokončiť všetko naraz. Veľa detailov sme zhotovovali sami, s pomocou priateľov a počas víkendov (ďakujem za pomoc Peter.B.!)

Rok 1928: malý robotnícky dom. Jedna väčšia izba orientovaná do ulice, za ňou kuchyňa, kúpeľňa a sklad. Pred domom gánok, za domom kôlňa a naokolo záhrada - toto bol základ pred rekonštrukciou. 

Steny boli vymurované z plných nepálených tehál. Prečnievajúcu časť strechy s pezinskou škridlou niesli smrekové hranoly na podstavcoch, ktoré ohraničili gánok. Na podlahách bol použitý prostý betón.

V návrhu dominuje jednoduchosť. Dispozícia navrhnutá pre jedného človeka, podlahy aj nábytok, ktoré znesú záťaž aj prach. Ak sa smrekové drevo trochu skrúti - nevadí. Myslelo sa na to. Spravili sme napríklad väčšie medzery medzi panelmi šatníka, ktoré zároveň slúžia na otváranie.

Čo bolo funkčné, ostalo zachované, čo nebolo treba búrať sa nebúralo. Napokon, ku všetkému v priestore existoval dlhoročný vzťah, ktorý bolo dôležité preniesť do nového návrhu. Silné puto majiteľky k domu malo ostať vryté ako rok nad dverami, ktorý sa odkryl pri oprave omietok.

Keď si spätne pozriem pôvodnú štúdiu, tak skoro všetko sa zrealizovalo podľa návrhu. Upravovali sme len farby a výber zariaďovacích predmetov. Niektoré realizačné detaily sa upravovali na mieste, podľa zisteného stavu. 

Fotografie pôvodného stavu:

Podklady: Zoran Samoľ
Foto: Matej Hakár